Sedíme v jednom z najlepších barov Abidjanu, La Fijim v štvrti Plateau. Na chvíľu prehlušíme živú hudbu. Zdvíhame cognacove poháre. „Na pokorenie eboly!" Dnes je totižto 42 dní, kedy mali v Sierra Leone posledný prípad a od dnešného dňa je aj táto krajina vyhlásená Svetovou zdravotníckou organizáciou za „ebola free". Cestu máme teda načasovanú dobre! O 4 dni sme v Sierra Leone, teda mali by sme byť. No prechod z Libérie do Sierra Leone je hardcore, hm. Cognac sa sem hodí. Bar je totálne luxusný, všetci sú perfektne oblečení, pri vstupe vás preverí 150 kilový vyhadzovač. Je sobota tesne pred polnocou a TO je ten čas. Cognac sa sem hodí aj preto, lebo Abidjan je tretie najväčšie frankofónne mesto sveta. Ešte pred Montrealom (ten má aglomeráciu 3,8 mil obyvateľov). Abidjan má 4,7 milióna. Keď idete po moste Félixa Houphouët-Boignyho zo štvrti Treichville, tak sa pred vami objaví panoráma Manhattanu, ako keby ste ani v Afrike neboli. V Treichville smerom na štvrť Marcory stavajú obrovské nákupné centrá. Jedným z nich je Point Sud. My bývame v srdci Plateau, hneď vedľa Place de la République, kde nájdete prezidentský palác a parlament. Keď sa večer veziete po druhom moste Charles de Gaulle, tak vám do očí udrie nápis Hotel Grand. Je hneď za lagúnou Ebrié s tou najlepšou polohou. Máme odtiaľ všade blízko. Na obed ryba s aloko v Le Toit Restaurant , večer krevety v cesnakovej omáčke s ľahkou zeleninou u nás v Grande. Toto snáď nie je ani Afrika, cítim sa ako na predmestí Paríža. Ideme domov vysmiati, oslavujeme koniec eboly,všade je neuveriteľný pokoj. Nad obrovskými stromami vedľa nášho hotelu lieta kŕdeľ asi 100 obrovských netopierov. Vraj tieto sú dlhodobým rezervoárom vírusu. Určite sa nič dlhodobo nekončí...
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
