Epos o Gilgamešovi Gilgameš v Bahrajne

Epos o Gilgamešovi patrí k najstarším literárnym pamiatkam na svete a zrejme o ňom počul každý vzdelaný človek. Príbeh o kráľovi z mesta Uruk bol zaznamenaný na hlinené tabuľky klinovým písmom a vďaka jeho rozlúšteniu sa aspoň v mysli môžeme preniesť do Mezopotámie a cestovať spolu s Gilgamešom a jeho priateľom Enkiduom.

Gilgameš vykonal s Enkiduom veľké hrdinské činy avšak kvôli urážke bohyni Ištar Enkidu zomrel a Gilgameš sa preto rozhodol, že získa nesmrteľnosť. Vybral sa do Dilmunu- Bahrajnu, kde sa nachádzal pozemský raj a kde žil jeho starý otec Utanapištim. Ten mu prezradil že ak vydrží nespať 6 dní a 7 nocí, stane sa nesmrteľným. Urucký kráľ však okamžite zaspal a úlohu tak nesslnil.

Utanapištim mu však povedal ešte o jednom spôsobe, ktorý by mu dovolil žiť večne. Bola ním magická rastlina, ktorá rástla na morskom dne pri Dilmune a Gilgameš ju našiel a vylovil. Predtým, ako ju zjedol, sa však umyl v jazierku a kým bol vo vode, rastlinu nesmrteľnosti zjedol had, ktorý zvliekol kožu a hneď omladol...

Had tak Gilgameša obral o večný a spokojný život (tak, ako to urobil pri Adamovi a Eve). Čo sa stalo s Dilmunom, nevieme. Dnešný Bahrajn s jeho púštnym prostredím má od našej predstavy rajskej záhrady naozaj ďaleko. To však neznamená, že by bol nudný a jeho návšteva je len škrtnutím ďalšieho prejdeného štátu. Práve naopak. Bahrajn a jeho hlavné mesto Manama sú unikátnym miestom, v ktorom sa prelína staré a nové, tradičné a moderné. Pre niekoho môže raj vyzerať práve takto.

Foto: Dilmunská hrobka stará 4000 rokov. Dilmun mohol vtedy vyzerať inak, ako dnes.