Hurikány v Belize – keď sa vietor rozkričí

Belize je zvláštna krajina. Väčšinu roka tu panuje pokoj – horúčava, pomalé dni, harmónia. No od júna do novembra sa to celé zmení. Vtedy sa začne hovoriť o hurikánoch. Nie ako o niečom, čo možno príde. Skôr ako o starom známom, ktorý sa zjaví bez pozvania.

Zrazu sa vzduch zmení, nastane ticho, napäté vtáky sú preč, more sa sťahuje. A každý, kto tam žije, vie, že sa treba pripraviť.

História hurikánov v Belize nie je krátka. Najstarší, o ktorom sa dodnes rozpráva, je ten z roku 1931. Ten zničil celé Belize City. Vtedy ešte neboli žiadne varovania ani evakuácie. Zomrelo vtedy vyše dvetisíc ľudí, celé rodiny zmizli v mori. Starí Belizčania o tom rozprávajú so slzami v očiach.

O tridsať rokov neskôr prišiel ďalší – Hurricane Hattie (1961)  vietor mal rýchlosť vyše 250 km/h. Vlny boli vyššie než domy, mesto opäť zmizlo pod vodou. Belize City sa z toho už nikdy úplne nespamätalo. Vláda sa rozhodla, že hlavné mesto presunie do vnútrozemia – tak vznikol Belmopan.

Neskôr prišli ďalšie búrky – Keith v roku 2000, Iris v roku 2001 a naposledy Lisa v 2022. Každá iná, ale všetky rovnaké v tom, že zobrali to, čo človek staval roky. Lisa poškodila okolo päťtisíc domov a napáchala škody za viac než 100 miliónov dolárov.

Dnes už Belize nie je nepripravené ako kedysi. Ak sa objaví správa o hurikáne, ľudia pribíjajú dosky na okná, ukladajú zásoby vody, ryžu, baterky. Každý vie, čo má robiť. Na trhu nie je panika, skôr pokoj, akoby všetci prijali to, čo má prísť.

Štát má svoju agentúru s názvom NEMO. Vydáva pokyny a otvára evakuačné centrá. Školy, kostoly, dokonca aj niektoré hotely sa menia na útočiská. Na ostrovoch to býva drsnejšie – ľudia sa snažia dostať loďami na pevninu, ale nie vždy to stihnú. 

Najhorší nie je hurikán. Najhoršie sú tie hodiny predtým. Vtedy sa totiž cítite maličkí. Počas búrky už niet čo riešiť – vietor reve, všetko lieta, voda stúpa a keď to prejde, vyjdete von a vidíte, že polovica vášho sveta leží na zemi.

Napriek tomu majú Belizčania neuveriteľnú schopnosť postaviť sa znova. Po každej búrke prídu na ulicu, upracú, opravia, rozosmejú sa. 

Belize sa z týchto skúseností naučilo veľa. Domy sa dnes stavajú z pevnejšieho betónu, strechy sa kotvia, elektrina sa vedie pod zemou. Na vidieku majú rodiny pripravené plány – kam pôjdu, keď sa začne stmievať, koho vezmú so sebou.

V školách zas deti vedia, čo znamená „hurricane drill“. Ide o cvičenie, ktoré raz môže zachrániť život, preto ho opakujú niekoľkokrát do roka. Hurikán nie je nepriateľ – je to len pripomienka, že človek nie je pánom prírody.

Miestni často hovoria vetu, ktorá mi ostala v hlave: „We can’t stop the storm, but we can stand together.“