Thingvallavatn a Thingvellir Kolíska islandskej demokracie

Ráno opúšťame Reykjavík a vydávame sa približne hodinu cesty na miesto najstaršieho národného parku Islandu. Thingvellir sa v roku 1944 stal prvým NP ostrova a neskôr v roku 1983 bol zapísaný aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jedná sa o dôležitú kultúrnu, no aj prírodnú pamiatku, ktorá sa ročne teší veľkému množstvu návštevníkov vzhľadom na to, že je prvou zastávkou v rámci Zlatého okruhu. Prichádzame na horné parkovisko NP, kde sa ideme pokochať výhľadom z prvej vyhliadky. Počasie nám neskutočne praje a výhľad na najväčšie jazero Islandu - Thingvallavatn, s rozlohou 84 km², je naozaj nádherný. (Pre porovnanie – Liptovská Mara – 27 km², Lipno na Vltave má 48,7 km².) Terénom údolia, ktoré je značne členité, preteká riečka Öxará. Sme na mieste tektonického zlomu, kde sa od seba oddeľuje eurázijská a americká kontinentálna platňa rýchlosťou približne 2 cm za rok. Litosferické dosky sa od seba vzďaľujú a celá pláň, na ktorú sa dívame, sa rozširuje, a údolie prepadá. Od hornej vyhliadky prechádzame vybudovaným chodníkom k stožiaru s islandskou vlajkou. Toto miesto je pre ostrovanov veľmi významné. V roku 930 tu bol založený islandský parlament Althing, ktorý patrí k tým najstarším parlamentom sveta. Roky rokúce sa na tomto mieste stretávali zástupcovia z celého ostrova spolu s ich náčelníkmi. Cesta sem nikomu z ostrova netrvala dlhšie ako dva týždne. Popri prijímaní zákonov (niektoré z nich platia dokonca až do dnes), riešenia sporov, udeľovania trestov... sa tu konal aj veľký festival. Nadväzovali sa nové priateľstvá, dohadovali obchody, hrali hry, pilo sa a tancovalo. Parlament fungoval na tomto mieste až do 19. storočia, keď bol presťahovaný do Reykjavíku. No aj tak je toto miesto pre Islanďanov naďalej významné. Tu prijali ústavu, nezávislosť od Dánov a dodnes sa tu stretávajú a oslavujú veľké výročia a historické udalosti. Naproti vidíme budovu drobného kostolíka a pri ňom národný cintorín. Hneď vedľa sídli správa NP. Chodníkom a sústavou mostíkov cez riečku Öxará prechádzame k parkovisku, z kadiaľ budeme pokračovať ďalej. No máme dobrý čas, a preto sa ešte ideme prejsť k prvému vodopádu na našej ceste. Sympatický Öxaráfoss je ukrytý medzi skalami, no vedie k nemu cestička, a váš BUBO sprievodca vás k nemu isto nasmeruje.