Krava alebo ťava?

Pre nás, ako pre cicavcov, je mlieko veľmi dôležitou súčasťou života, hlavne v jeho začiatkoch. Na mlieko sme už tak zvyknutí, že ho väčšina našej populácie konzumuje celý život v rôznych podobách. Krajiny v Európe, Amerikách a Austrálii sú plné fariem na chov dojníc. Čo ale, ak máte krajinu priam nevhodnú na chov hovädzieho dobytka? Nomádi z púštnych oblastí severnej Afriky, blízkeho a stredného východu majú odpoveď. Tou je ťava jednohrbá, známa ako dromedár. Toto zviera v dnešnej podobe pravdepodobne pochádza z blízkeho východu a arabského polostrova. Historicky má ale predkov v Južnej Dakote. Tu pred 50 miliónmi rokov žilo zviera menom Protylopus, ktoré bolo veľkosti zajaca. Poebrotherium sa objavilo približne 35 miliónov rokov dozadu a už sa začalo podobať na ťavy a lamy. Prvý predok s kopytami (ťava je párnokopytník) sa objavil v tomto istom období a volá sa Stenomylus. Zaujímavá je dlhokrká „verzia“ prehistorickej ťavy Aepycamelus. Až do nedávnej doby sa ťavovité zvieratá vyskytovali iba v Amerikách, väčšina druhov v severnej. Až počas veľkej migrácie približne 12.000 rokov dozadu sa cez Beringov pevninský most dostali z Ameriky do Ázie. Opačným smerom severnú Ameriku dobývali bizóny a ľudia. Práve ľudia čiastočne spôsobili vyhynutie severoamerickej megafauny, medzi ktorými boli aj všetky severoamerické ťavy. V južnej Amerike prežili lamy. Práve jedna severoamerická boreálna (sever kontinentu) má potomkov, ktorý to približne pred 10.000 rokmi dotiahli až na blízky východ. V dnešnej dobe sú všetky jednohrbé ťavy zdomácnelé. Tie, ktoré žijú vo voľnej prírode sú utečené zo zajatia a prispôsobili sa životu vo voľnej prírode. Jediným zástupcom pôvodnej divej ťavy je ťava dvojhrbá z púšte Gobi. Populácia v Austrálii žije divoko, ale dostali sa tam s objaviteľmi v 18 a 19 storočí. V severnej Afrike, na Sahare, žije ťava jednohrbá, ktorú sem doviedli ako domáce zviera nomádi osídľujúci toto územie. Je univerzálne. Slúži ako dopravný prostriedok, na nosenie a ťahanie nákladu, zdroj mäsa, mlieka a kože. Nič z ťavy či počas života alebo po smrti nevyjde navnivoč. Je dokonale prispôsobená na život v extrémnych prostrediach. Dokáže zvládnuť vysoké ale aj nízke teploty vďaka perfektnej termoregulácii. Aby prežila vysoké teploty, dokáže zvýšiť svoju telesnú teplotu o 2-3 °C. Jej manažment vody je dokonalý a stačí jej sa napiť raz za 5 dní. Vtedy ale vypije 100-130 litrov vody. V hrbe ťava nemá vodu, ale zásobu tuku, ktorá slúži ako zdroj energie v nepriaznivých podmienkach. Ak vidíte v ZOO ťavu s padnutými hrbmi, neznamená to, že je chorá. Práve naopak. Hrby sú vzpriamené vtedy, keď ťava predpokladá z dlhodobých dôvodov nepriaznivé podmienky. Ak sa nachádza v podmienkach, kde sa má z pohľadu výživy dobre, nepotrebuje si zásoby vytvárať a hrby padajú na bok. Nomádi severnej Afriky, na blízkom a strednom východe a v Mongolsku už odpradávna poznajú blahodarné a výživné účinky ťavieho mlieka. Na Sahare sa dobytok chovať nedá a prispôsobili sa. Ťavie mlieko tak má už niekoľko tisícročnú históriu a trvá dodnes. V dnešnej dobe sa objavujú nové a moderné farmy na chov tiav, určených na dojenie mlieka. Najväčšia a najmodernejšia je pár kilometrov v púšti za Dubajom. Volá sa Camelicious a v roku 2018 chovajú viac ako 5000 tiav. Do dvoch rokov by chceli počet zdvojnásobiť. Už niekoľko rokov dozadu sa dubajský panovník Sheik Mohammed bin Rashid Al Maktoum venoval výskumu ťavieho mlieka. Jeho nutričné hodnoty sú lepšie ako u kravského. Má vyšší obsah železa, vitamínu C a vápnika. Taktiež je oveľa ľahšie stráviteľné pre tých, čo majú intoleranciu na laktózu. Je vhodným doplnkom pre tých, čo majú autoimunitné problémy. Jednoducho, ťavie mlieko podľa nových štúdií vychádza lepšie ako kravské. Farma v Dubaji je najväčším exportérom produktov ťavieho mlieka na svete. Hlavným odberateľom mimo arabských krajín je Čína, ktorá z nich vyrába ľahšie stráviteľné syry, Rusko, India a USA. Vyrába sa z neho všetko možné aj nemožné. Od samotného mlieka, cez dojčenskú náhradu mlieka, zmrzlinu, čokoládu, mliečne kokteily až po šampón na vlasy. Využitie je naozaj široké a obľuba stále stúpa. Na našich zájazdoch sa s ťavami stretávame často. Či už to je jednohrbá ťava v Maroku, Alžírsku, Etiópii, Čade, Mali, Senegale, Spojených arabských emirátoch, Katare, Ománe, Jordánsku alebo v Austrálii...Dvojhrbú ťavu zasa nájdete na našich zájazdoch do Mongolska a na ceste za Orlími lovcami.