Kto bol Wiliam Walker

Wiliam Walker sa narodil v Tenessee v roku 1824 a bol akýmsi ,,zázračným dieťaťom”. Vo veku štrnásť rokov získal titul na univerzite v Nashville, o päť rokov neskôr vyštudoval aj právo a medicínu. Vzdelával sa aj na rôznych, významných univerzitách v Európe. 

Po návrate do USA sa však v oblasti práva či medicíny neuchytil a v roku 1849, keď zlatá horúčka vrcholila, sa ocitol v Kalifornii. Zapojil sa do pro-otrockej organizácii, ktorá financovala expedíciu, na ktorej sa Wiliam zúčastnil. Cieľom bolo obsadiť Baja California a Mexiko a rozšíriť tak územie USA. Expedícia nebola úspešná, ale to Wiliama neodradilo a čoskoro sa pustil do ďalšieho plánu. Chcel sa stať vládcom stredoamerického národa piatich štátov vlastniacich otrokov, a potom toto územie predať Spojeným štátom, 

Walker v júni 1855 vtrhol so žoldnierskymi jednotkami do Nikaraguy. Ďalším logickým krokom bolo zabezpečiť územie pre plánovaný jedenásťkilometrový kanál medzi jazerom Nicaragua a Tichým oceánom. Wiliam Walker získal veľkú časť finančnej podpory od Nikaragujských militaristov a severoamerických kapitalistov, ktorí okamžite videli výhody kanála. V roku 1856 Wiliam Walker s niekoľkými stovkami žoldnierskych jednotiek napadol Kostariku zo severu.

Medzitým vtedajší prezident Kostariky, Juan Rafael Mora, sledoval Walkerov postup. Znepokojovalo ho to a vo februári 1856 vyhlásil vojnu. Kostarika nemala dostatok vojenskej techniky, na boj nebola pripravená. Morova, rýchlo zhromaždená, armáda pozostávala z 9000 mužov, prevažne roľníkov a mešťanov, ktorí boli vyzbrojení mačetami, poľnohospodárskym náradím a sem-tam hrdzavou puškou. Mora ich vyprevádzal zo San José cez Centrálne údolie, cez Kordilleru Tilarán pokračovali ďalej na horúce pláne Guanacaste. Dozvedeli sa, že Wiliam Walker a jeho skupina troch stoviek korzárov sa usadila v stavbe Santa Rosa, ktorá bola vtedy najväčšia a najlepšie opevnená stavba v oblasti. Hoci sa Morove sily medzitým zredukovali na približne 2500 mužov, filibustrov 20. marca 1856 porazili. 

Mora však Walkera neprestal sledovať a boje medzi nimi vypukli aj na území Nikaraguy, v Rivase, približne 15 kilometrov severne od hraníc. Tam sa Walkerove jednotky zabarikádovali v drevenej chalupe. Bolo to práve tu, kde Juan Santamaría, 19-ročný bubeník, rozhodol budovu podpáliť, v ktorej sa nachádzal aj Walker, ktorý však požiar prežil. Jeho vyčíňanie pokračovalo až do roku 1857, kedy bol vyslaný americký vojenský tím, aby to všetko ukončili. Po trojročnom pobyte vo väzení v Nikarague pokračoval v dobrodružných výpravách, až kým ho honduraské úrady v tom istom roku nezastrelili.