Laos je krajinou, v ktorej má tradičné liečiteľstvo hlboké korene. Popri modernej medicíne tu dodnes pretrvávajú poznatky o liečivých rastlinách, bylinách a prírodných prípravkoch, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Nie všetko, čo sa však predáva pod označením tradičná medicína, má takú nevinnú podobu. V niektorých prípadoch sa za údajnými liečivými účinkami skrýva utrpenie zvierat, nelegálny obchod a ohrozenie vzácnych druhov.
Počas našich zájazdov v Laose navštevujeme prekrásne kaskádovité vodopády Kuang Si, ktoré sa nachádzajú neďaleko Luang Prabangu. Tento prírodný úkaz, zasadený do prostredia tropického dažďového lesa, je naozaj nezabudnuteľným vizuálnym zážitkom. Počas cesty k vodopádom sa však zastavujeme aj v záchrannej stanici Tat Kuang Si Bear Rescue Centre. Na prvý pohľad ide o príjemné miesto uprostred zelene, kde môžeme pozorovať medvede, ako oddychujú, šplhajú po konároch, hľadajú potravu alebo sa hrajú. Za každým z nich sa však skrýva vlastný príbeh.
Stanica vznikla v roku 2003 v spolupráci organizácie Free the Bears s miestnymi úradmi. Jej cieľom je poskytovať bezpečné útočisko medveďom zachráneným z fariem na produkciu žlče, z nelegálneho obchodu alebo zo zajatia. Nachádzajú sa tu najmä ázijské čierne medvede, známe aj ako mesačné medvede, ktoré dostali svoje pomenovanie podľa svetlej škvrny na hrudi v tvare polmesiaca.
Medvedia žlč – liek za cenu utrpenia
V niektorých ázijských liečiteľských tradíciách sa medvedej žlči pripisujú rôzne liečivé účinky. Používala sa napríklad pri problémoch s pečeňou, zápaloch či tráviacich ťažkostiach. Obsahuje kyselinu ursodeoxycholovú, ktorá má svoje využitie aj v modernej medicíne. To však neznamená, že neoverené prípravky z medvedej žlče majú automaticky preukázané liečivé účinky alebo že ich užívanie je bezpečné.
Dopyt po žlči viedol k vzniku medvedích fariem, na ktorých sú zvieratá držané v malých kovových klietkach. Žlč sa z ich žlčníka získava opakovane pomocou rôznych odberových metód. Medvede tak môžu stráviť veľkú časť života v stiesnených podmienkach, často s vážnymi zdravotnými problémami a bez možnosti prirodzeného pohybu.
Medvede však nie sú ohrozené iba pre svoju žlč. V niektorých ázijských krajinách sa využívajú aj ich laby, ktoré sa považujú za vzácnu delikatesu a v tradičných predstavách sa im pripisujú posilňujúce účinky. Práve obchod s jednotlivými časťami tela medveďov je jedným z dôvodov, prečo sa stávajú obeťami pytliakov. Niektoré zvieratá, ktoré sa dostanú do záchranných staníc, majú za sebou mimoriadne kruté skúsenosti. Môžu mať vážne zdravotné následky, chýbajú im prirodzené návyky alebo by v prírode nedokázali samostatne prežiť. Záchranné centrum im preto poskytuje dlhodobú starostlivosť, veterinárnu pomoc a priestor, v ktorom môžu žiť dôstojnejšie. Aj preto je táto zastávka pri vodopádoch Kuang Si oveľa viac než len príjemným spestrením nášho programu.
Tigre, luskouny a ďalšie obete obchodu
Medvede, žiaľ, nie sú jedinými zvieratami, ktorých časti tela sa objavujú v ponuke obchodov s údajnými liečivými prípravkami. Veľkým problémom je aj obchod s kosťami tigrov, ktoré sa používajú napríklad pri výrobe takzvaného tigrieho vína. V niektorých ázijských tradíciách sa mu pripisujú účinky na kĺby, kosti a celkovú vitalitu. Dopyt po týchto produktoch však prispieva k pytliactvu a ohrozeniu už aj tak kriticky malého počtu voľne žijúcich tigrov.
Ďalším príkladom sú luskouny, ktoré zároveň patria medzi najviac pašované cicavce na svete. Ich telo pokrývajú charakteristické šupiny, ktoré sa v niektorých tradičných prípravkoch používajú napriek tomu, že ich liečivé účinky nie sú vedecky preukázané. Dopyt po ich šupinách je jedným z hlavných dôvodov ich dramatického úbytku.
V ponuke nelegálneho obchodu sa objavujú aj produkty z nosorožcov, slonov, korytnačiek či ďalších chránených druhov. V Laose boli opakovane zdokumentované predajne, ktoré takéto výrobky ponúkali pod rúškom tradičnej medicíny alebo turistických suvenírov.
Keď som sa o tejto téme rozprávala s miestnym sprievodcom, poukazoval na to, že významná časť dopytu po zvieracích produktoch v súčasnosti prichádza z Číny. Neprekvapuje ma to, keďže dopyt po živočíšnych produktoch spojených s tradičnou čínskou medicínou sa podieľal na dramatickom úbytku viacerých druhov. Napríklad tiger juhočínsky je dnes považovaný za vyhynutého vo voľnej prírode a nosorožce, ktoré kedysi obývali územie Číny, tam boli vyhubené. Často tak chudobní laoskí dedinčania odchytávajú zvieratá a následne si predajom ich častí môžu výrazne privyrobiť.
Nejde o historickú, ale stále aktuálnu tému. Dočítala som sa napríklad, že v roku 2025 zverejnila organizácia Environmental Investigation Agency výsledky vyšetrovania, podľa ktorého sa vo Vientiane, hlavnom meste Laosu, predávali výrobky propagované ako prípravky s obsahom medvedej žlče a nosorožčieho rohu. Aj laoské úrady v roku 2026 informovali o zadržaní podozrivých živočíšnych produktov vrátane medvedej žlče, žlčníkov a šupín luskounov.
Je dôležité rozlišovať medzi tradičným liečiteľstvom ako súčasťou kultúrneho dedičstva a obchodom s ohrozenými zvieratami. Laos má mimoriadne bohaté znalosti o liečivých rastlinách a bylinách. Tie si zaslúžia pozornosť a ochranu rovnako ako príroda, z ktorej pochádzajú. Využívanie chránených živočíchov na výrobu neoverených liečivých prípravkov je však úplne iný príbeh.