Vsetci prisli v poriadku. Zalepene oci, lietadlo meskalo par minut, rychlo sme zamenili peniaze (Dostal som otazku, ci tieto susne naozaj budeme potrebovat, kotru som presiel mlcanim) a sup na hotel. Vsetkym sa paci. Vedel som to! Dospali sme a Damasek s okolim je uz nas. Slubil som Vam biblicke pribehy, tak dnes najaktualnejsi bol, ako sme sa modlili, aby kuzlo, ci zazrak pre Teklu este aspon chvilku vydrzal. Prechadzame sa po jednej z troch dediniek na svete, kde sa dodnes hovori Aramejsky - jazykom, ktorym sa svetu prihovaral Jezis Kristus. Sme v dedinke Maalula, pocuvame otcenas v aramejcine a je to fakt sila, ked zatvorite oci a pocujete jazyk stary vyse styritisic rokov, a asi aj iba tolko ludi nim dnes hovori. Vychadzame von a ideme smerom k skalnej uzine... Mala nasledovnicka Jezisovho ucenia stoji pred skalou. Ma za sebou dlhu cestu z Turecka. Vlastny otec ju prikazal polapit a zo sveta zniest, pretoze sa nevedel vyrovnat s jej obratenim sa na novu vieru. Toto bolo v prvom storoci nasho letopoctu. Otcovi ozbrojenci su jej v patach. Tekla sa modli a v hodine dvanastej sa jej, cuduj sa svete, rozostupila skala a cez uzku strbinku unika a ukryva sa v jaskyni. Je zachranena, bol to zazrak! Sme v dvadsiatom prvom storoci a nesmelo naslapujeme prve metre Cesty (teraz uz svatej) Tekly. Vyzera to ako priprava na Siq v jordanskej Petre. Dokedy udrzi Boh skalnu uzinu rozsklabenu odseba? Klaustrofobici by mali ozaj s cim bojovat. Uff, vydrzalo to ale. Na druhej strane nas vita kostolik svatej Tekly, postaveny v okoli jaskyne, ktora sa uz dozivotne stala jej utociskom a aj miestom posmrtneho odpocinku. Nadherne miesto. A to sme este len zacali. Sledujte dalej, pribehy budu pokracovat.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
