Venezuela. Romanticky, názov v preklade znamená Malé Benátky, a nám evokuje diaľavy, vysoké vodopády, prastaré hory, najkrajšie ženy. No dnes skôr rozvrátené hospodárstvo, 4 milióny utečencov, horúce bojisko, ako z najtvrdších čias Studenej vojny. Venezuela má najväčšie zásoby ropy na našej planéte. Ako v orientálnom príbehu, kde nádherný diamant vždy spôsoboval svojmu majiteľovi problémy a často smrť, toto obrovské bohatstvo Venezuelu rovnako ťahá do najhoršieho nešťastia. Keď v posledných rokoch cestujem po krajinách Strednej a Južnej Ameriky, venezuelských utečencov neviete prehliadnuť. Čiernovlásky s okrúhlymi očami z trópov predávajú v studených horách ekvádorského Quita či Cuzca všetko, od zmrzliny, cez svoje telá, až po vlasy, ktoré si desaťročia pestovali. Ide o život, a tak idú dole aj nádherné hrivy, ktoré pre Venezuelčanku znamenajú stelesnenie ženskosti, česť, hrdosť, osobnú integritu, všetko. Najviac utečencov som videl v Kolumbii, Paname a v Geortowne v Guyane. Teraz sem častejšie chodím, poznám tu domácich a tí sa sťažujú viac než my Európania na černošských migrantov. Venezuelčania sú vzdelaní, kultivovaní, rozprávajú tým istým jazykom- španielsky- a robia za hocičo, za menej než za polovicu. Muži si pootvárali reštaurácie, tie najlacnejšie, streete food, mnohí sú inžinieri a tak za lacno robia lepšie než domáca konkurencia, a tá žiarli. Za posledné roky sa vo Venezuele rozrástla mafia a gangy sa začínajú zgrupovať. Okolo venezuelských hraníc je dnes skutočne nebezpečne a v centre Caracasu večer nenájdete ani živáčika. Všetky ambasády neodporúčajú Venezuelu navštíviť, je tu dnes zle, veľmi zle. Venezuelská vláda dnes 14. Júna 2019 vydáva do obehu nové bankovky v hodnote 20 tis, 50 tis bolivarov. Za posledný rok mena rapídne devalvovala a vláda toto opatrenie (tlačenie nových bankoviek) realizuje už po druhý raz za menej než rok. Ja som čosi takéto počul od môjho deda, no my sme to už doma nezažili. Peniaze, ktoré ste si sporili celý život, zrazu nemajú cenu. Chleba kupujete za státisíce. Rozvrat vo všetkom. Keď BUBO začalo do Venezuely chodiť, bolo to ešte v minulom tisícročí. Bolo to predtým, než sem svoju nohu po prvý raz položil Becko či Palo Barabáš, dlho pred nimi. Venezuelu sme robili poriadne (poriadne robiť, poriadne cestovať, to je v génoch BUBO), s výstupom na Stolovú horu v národnom parku Roraima, plavili sme sa pod Salto Angel a po Orinoku, prechádzali sme krížom cez celú krajinu do druhého najväčšieho mesta Meridy, stúpali na najvyšší vrch Pico Bolivar (5000 mnm), putovali v Los Lannos, kde sme chytali krokodíly, hady, lovili pirane a 7 metrové anakondy. Bola to paráda. Krajine vládla úzka belošská elita, krajina s pomocou skvelých plastických chirurgov a DNA ročne vyprodukovala desiatky krások, ktoré ako jediné dokázali na súťažiach Miss Universe konkurovať krásnym Kolumbijčankám. Paráda. Venezuela bola bohatá, kráľovná regiónu. Americké firmy tu mali vylobované kontrakty a ropa tiekla potokmi, ako aj peniaze v kasínach. No a potom sa zjavil Hugo. Raz sme kvôli nemu zmeškali let - celá skupina. Mali sme letieť Lufthansou z Caracasu domov, ale pre obrovské demonštrácie (ešte nebol prezidentom) sme odlet nestihli. Celá skupina....Tento “primitív” sa dostal k moci, porazil USA ako kedysi Fidel Castro, ktorého Hugo Chavez úplne otvorene obdivoval a bral ako svojho otca a učiteľa zároveň. Elity v USA aj Venezuele boli v šoku. Hugo začal robiť kroky ako komunisti v Československu v 50 rokoch (1948 ..), znárodňovať, rozdával sociálne balíčky. Vlaky zadarmo dať nemohol, lebo vtedy tu vôbec nefungovali. No začal železnice (s Číňanmi) budovať - chystal sa na ten krok... Hugo Chaves bol k národu neuveriteľne štedrý, a ten ho miloval,. Upevnil si svoju pozíciu. Pamätám si ako sme mali raz zájazd na Isla Margarita a prišiel hurikán či nejaká iná pohroma, tým najchudobnejším zmizla strecha nad hlavou.. Hugo vzal mikrofón a vyhlásil, že všetci turisti v 5 hviezdičkových rezortoch sa potisnú a na ich izbu prídu Venezuelčania. “Tým patrí táto krajina, a hotel je postavený na ich pôde a majú na to nárok, bohatí kapitalisti sa potisnú.” Hugo Čáves bol proste čávo. No potom sa veci začali - logicky- kašlať. Ekonomika išla dole ako zjazdár v Hahnenkamme. A potom zastrelili mojich dvoch dlhoročných partnerov. Vo Venezuele sa kradlo vždy a naši začínajúci sprievodcovia, ešte vyhúkaní, boli okradnutí v lokálnych autobusoch o všetko. No toto bolo iné, vražda to je iná káva. Stávalo sa nám, že ste na chodbe nášho hotela stretli chlapíka, ktorý na vás vytiahol pištoľ. No chudák chlapík to urobil Mirovi, a ten je profík, a chudáka na chodbe zneškodnil.” Mal si mu dať pár dolárov, však ťa mohol postreliť” dohováral som parťákovi, s ktorým som veľa precestoval a ktorý ovláda históriu omnoho lepšie ako historici, ktorí robili pre mňa sprievodcov. “Nemohol Lubo, naozaj nemohol, nemal šancu ..” No mojich partnerov zabili úplne hnusne. Najprv mu ukradli auto. No a on išiel na políciu a logicky to nahlásil, že mu ukradli auto. A tí chlapíci prišli za bieleho dňa za ním s tým, že “Tak ty si dovoľuješ nahlásiť, že sme ti ukradli auto?” Vytiahli pištoľ a pred očami manželky a dcéry ho zastrelili. Venezuela sa razom stala nielen chudobnou krajinou, ale krajinou bez práva. Tí, čo mali peniaze, tým že viac pracovali, boli zrazu nepriateľmi. Chávezove reči o elitárstve dopadali na hlavy nevinných. Moc preberala lúza, lumpenproletariat. My v BUBO sme dali Venezuele hnedú farbu na našich mapách bezpečnosti v cestovaní, ktoré každoročne vydávame skôr, než tak urobia medzinárodné ambasády. Väčšinou máme mapy naopak, sme liberálnejší, no tu sme videli, že Venezuela sa rúti do priepasti. Hugo Chavez zomrel na rakovinu a nepodarilo sa ho zachrániť ani kubánskemu hviezdnemu zdravotníctvu. Hugo dodával Kube ropu a ona na oplátku očných doktorov. Hugo sa chodil do Havany liečiť, no rakovinu sa už nepodarilo zdolať. Po ňom nastúpil na “trón” jeho spojenec Nicolas Maduro, a tento bývalý šofér autobusu, zdá sa, drží volant v krajine pevne vo svojich veľkých rukách. Ešte pred 2 mesiacmi sa zdalo, že Maduro končí, aspoň vtedy, keď ste čítali západné média. Tie hovorili o nezištnej pomocí USA a novom sympatickom predsedovi parlamentu Juanovi Guaidovi, ktorého Západ (a jeho spojenci) vymenoval za prezidenta...teraz nám nevadilo, že sme demokraciu obišli. =). Milujem politiku. No Maduro pomoc odmietal a následne “nezištnú” pomoc poskytlo aj Rusko s Čínou, kedy ich lietadlá naložené doplna pristáli v Caracase na letisku La Carlota, ale vraj aj na letisku, kde som včera pristál aj ja. Apropo, nikdy neviete či prestanete, letíte a let zrušia tesne pred pristátím..- je tu dnes riadny chaos. Všetci si vieme predstaviť čo za kargo Rusi s Číňanmi priviezli. Veď následne sa západné média- naše určite -odmlčali. Zrazu o Venezuele nepočuť. Pokus o ”demokraciu” išiel do stratena... Zdá sa, že Putin tu vyhral. Začiatkom mája vyzýval USA na “opustenie nezodpovedného plánu.” Skutočne sa zdá, že USA sa prerátali a Maduro má stále väčšiu podporu – neviem, či ľudu, ale vojska určite- než si mysleli. Teraz prebiehajú rozhovory medzi znepriatelenými stranami v Oslo, a to je dobre a podľa posledných vyjadrení sa zdá, že dôjde k akejsi dohode. Situácia je totižto naozaj zlá. Nóri to robia čestne a dobre- klobúk dolu. Každopádne, Západ by mal mať rovnaký meter pre všetkých. V Caracase vraj nedostať benzín, v krajine, ktorá pláva na rope, neviete natankovať, a tak autá nepremávajú. V krajine, kde čokoľvek zasadíte, tak to vyrastie vyššie a väčšie, je hlad a nie je čo jesť. Západné média píšu o tom, že za mesačný plat si v elitárskom východnom Caracase nekúpiš ani šálku kávy. Nejde tu vraj elektrina, ani internet, nefunguje nič. Na uliciach sú gangy, neľútostiví zabijaci, ktorí terorizujú mesto. Madurova vláda rieši základy, aby sa vôbec udržala, a nezostávalo sily na udržiavanie poriadku. Čo je však pravda? Ako to v skutočnosti dnes vo Venezuele vyzerá? Letím sem, aby som sa presvedčil na vlastné oči. Dlho pozorujem túto krajinu a toto je pre ňu veľmi dôležité obdobie. Chcem byť pri tom. Čo si ľudia myslia o Leopoldovi Lopezovi, ktorý mne pripadá veľmi sympatický politický väzeň (domáce väzenie od roku 2017), ktorý podporuje Guaida. Armáda je však za Nicolasom Madurom. Má Maduro po tomto ekonomickom debakli ešte šancu dlhodobejšie prežiť? Naozaj, žiaden môj známy za ním nestál, no u mňa to bolo tak aj s Ficom. Nikto z mojej najširšej rodiny nikdy nevolil Mečiara ani Fica. Ani moje babky, nikdy nikto. Žijem a stýkam sa s inými ľuďmi asi. Ľud je však iný, je to tá veľká masa a tá bola za Chavesom. No ako je to teraz? Maduro minulý rok škrtol zo svojej meny 5 núl.... Viete si to predstaviť? Máte 1 000 000 euro a zrazu to má hodnotu 10? Najvyššia bankovka, ktorú budem mať v ruke dnes po prvý raz, spoločne so všetkými Venezuelčanmi, má hodnotu okolo 7 Euro, a dnes je to viac ako minimálna mesačná Venezuelská mzda. Tá je 40 000 bolivarov mesačne. Dnes je inflácia 800 000% (osemstotisíc percent). Začiatkom tohto roka bola 1,7miliónov%. To si ťažko predstaviť. Zažil som čosi podobne najprv v Turecku a potom v Srbsku, ale toto je teda iná káva. Je pravda, že sa okolo Madurovej komunistickej vlády pomaličky sťahuje, ale bez šance ubziknúť telo škrtiča anakondy? Pôjde Venezuela cestou Sudánu či Alžírska, kde pred nedávnom prebehli veľké a úspešné revolúcie? Čo je vlastne pravda? Je Lopez hrdina, martýr, či zbabelec, ktorý keď zistil, že CIA platený prevrat nevyšiel, utiekol za dvere španielskej ambasády? Bývalej koloniálnej mocnosti, ktorá tu vládla od objavenia pobrežia Krištofom Kolumbii až do 19 storočia. Ako sa má v dnešnom prepolitizovanom svete médií vôbec človek pravdu dozvedieť? Pravda je vždy obsiahlejšia, zložitejšia, no ja verím, že sa oplatí hľadať. Nevzdávajte sa ani Vy a hľadajte! Nedajte sa v hlad ani pravdy zastrašiť! Môžete sa mýliť, ale nestaňte sa papagájmi opakujúcimi to isté, ad nauzeam. Slovensko potrebuje diskusiu a možnosť vyjadriť svoj názor bez perzekúcie. Diskusia a otvorenosť nás všetkých iba obohatí. Inak skončíme ako Venezuela.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
