Lichtenštajnsko patrí k európskym unikátom, konštitučná monarchia, na čele, ktorej stojí knieža. Zastupuje krajinu, kde sa dá, a kde sa nedá, stará sa o maličké Lichtenštajnsko susedné, diplomaticky veľmi silné Švajčiarsko. Knieža si môže čerpať štátne peniaze na reprezentáciu krajiny, inak však nemá iný príjem. Nežije sa mu však zle, má obrovské príjmy zo súkromného majetku kniežacej rodiny. Dnes je tu hlavou štátu Hans Adam II. (od roku 1989), v roku 2003 mu občanie v referende ešte posilnili právomoci. Parlament má 25 poslancov, vláda premiéra, podpredsedu vlády a troch ministrov. Krajina úzko spolupracuje so Švajčiarskom, zostala neutrálna, láka na nízke dane a udržuje bankové tajomstvo - a nie je v Európskej únii (na rozdiel od Švajčiarska je však členom EFTA - a aj Shengenu). Lichtenštajnsko má zastúpenie len v pár mestách sveta (vrátane Viedne), všade inde ho zastupuje Švajčiarsko. Vzťahy Lichtenštajnska s Československom (a následne so Slovenskom a Českom) vážne narušila konfiškácia majetku rodu Lichtenštajnovcov po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov s odôvodnením, že Lichtenštajnovci boli nemeckej národnosti, tí sa bránili márne tým, že boli občania Lichtenštajnska a nikto im nepreukázal spoluprácu s nacistami. Márne. Len knieža František Jozef II. z Lichtenštajnu tak prišiel, napríklad, o 69 000 hektárov pozemkov, zámky Lednice aj Valtice, cenné papiere, umelecké diela, ale aj podiely v 35 veľkých firmách. Celkovo si Lichtenštajnsko len v Česku nárokuje majetok v hodnote asi sto miliónov eur. Ani po roku 1989 im nebol majetok vrátený. Kvôli týmto neuznaným nárokom si Slovensko a Lichtenštajnsko v roku 1993 navzájom neuznali nezávislosť a nenadviazali diplomatické styky. Tie boli nadviazané až po 16 rokoch podpísaním dohody o vzájomnej spolupráci v roku 2009. Foto: Pixabay
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
