Mys búrok Prvé NAJ Afriky

Našu cestu po krajinách južnej Afriky začíname v jej najkrajšom meste na úplnom juhu, v Kapskom Meste. Prichádzame poobede a lanovka na stolovú horu dnes nepremáva kvôli silnému vetru. Vyberieme sa teda na prehliadku mesta. Prechádzame okolo radnice, Hradu dobrej nádeje – prvej murovanej stavbe na juhu Afriky vôbec a pokračujeme do Parlamentných záhrad, ktoré sa nachádzajú na mieste, kde Jan van Reebek, zakladateľ mesta založil sady, z ktorých potraviny dopĺňali lodiam, ktoré okolo Kapského polostrova plávali na svojej ceste do Indie. Mesto je veľmi príjemné a má naozaj perfektnú atmosféru. Na večeru ideme do rybárskej reštaurácie na Waterfronte, na mieste bývalých dokov, ktoré už svoju úlohu neplnia, ale postupne sa transformovali na miesto, kde sa nachádzajú reštaurácie, bary alebo obchody od výmyslu sveta. Pri nádherných výhľadoch na stolovú horu koštujeme miestnu rybu – kingklipa a lahodné víno z miestnych vinárstiev. Po večeri ešte vyrazíme do centra mesta na Long street, ulicu nespútanej zábavy a zapadneme do pivného baru a ochutnávame pivá z malých, lokálnych pivovarov. Ďalší deň skoro ráno vyrážame na Mys dobrej nádeje. Prechádzame okolo Sea Point, Green Point, čo sú štvrte, kde býva bohatšie obyvateľstvo mesta a pomaličky sa dostávame na jednu z najkrajších prímorských ciest okolo Chapmanovho kopca. Užívame si výhľady a o kúsok ďalej zbadáme veľrybu. Povzbudení týmto zážitkom pokračujeme v ceste. Vstupujeme do národného parku Cape Point a už kráčame ku majáku a odtiaľ na prechádzku až na samotný Mys dobrej nádeje. Toto miesto objavil v roku 1488 portugalský moreplavec Bartolomeo Dias, ktorý ho nazval Mysom búrok. Predstavoval však novú nádej objavenia námornej cesty do Indie portugalský kráľ Manuel mu dal súčasné meno. Počasie je nádherné a výhľady sa snáď ani nedajú opísať. Druhou zastávkou je mestečko Simon’s Town, kde žije najväčšia kolónia tučniakov afrických na svete. Porozprávame si niečo o ich živote, pofotíme tieto roztomilé zvieratá a frčíme ďalej, musíme stihnúť včas Stolovú horu. Na vrchol sa vyvezieme lanovkou a prejdeme sa po chodníčku okolo jedného z jej vrcholov a užívame si takmer panoramatické výhľady. Na lanovku dole je celkom slušný zástup ľudí, a my ostávame v podstate do úplného západu slnka. Ďalší z ulovených zážitkov, na ktorý sú všetky slová krátke. Na večeru ideme ku Marcovi do jeho reštaurácie, kde pri afrických rytmoch miestnej skupiny ochutnávame prvé steaky z antilop. Najchutnejšia je asi impala, s jemným mäsom rozplývajúcim sa na jazyku. Po večeri sa vyvezieme na Signálny kopec, ktorý tvorí tela leva, hory, ktorá je patrónom mesta. Výhľadmi na jeho nočnú tvár sa s mestom lúčime, zajtra nás čaká ranný let do Johannesburgu.