Big 5 v najstaršom parku Afriky Unikátna big 5

Nad juhoafrickým mestečkom Hazyview práve zapadá slnko a krásne ružovo-oranžové zore nám naznačujú, že další deň nebude o nič menej slnečný, ako ten dnešný. Bývame v štýlovom africkom rezorte, do ktorého sa nejeden bubák zamiloval a práve tu už môžeme cítiť atmosféru jedného z najlepších a najznámejších národným parkov určených na safari. Áno, je to práve národný park Kruger, do ktorého s malou BUBO skupinkou ideme stopovať divokú zver, tzv. "Game", ktorej koncentrácia tu je, aj napriek obrovskému množstvu pytliakov - najmä z Mozambiku, stále relatívne vysoká. Budík máme nastavený na 05:30 hod., aby sme o 06:00 hod. mohli vyraziť a byť v parku medzi prvými návštevníkmi. Naši bubáci nie sú žiadny safari amatéri a majú už za sebou národné parky ako napr. Etosha, Masai Mara, Ngorongoro, Serengeti a iné. Kruger bude pre nich nová skúsenosť, na ktorú sa veľmi tešia, aby ju mohli porovnať s ostatnými. Je zhruba 40 minút po šiestej hodine rannej a naše dobrodružstvo sa začína na bráne Phabeni, ktorá je pre nás v BUBO najobľúbenejšou. Cieľom dnešného dňa je uloviť veľkú päťku, ktorá pozostáva z byvola, slona, nosorožca, leva a leoparda. Uvedomujeme si, že je to veľká lotéria, nakoľko voľne žijúcim zverom sa nedá rozkázať, aby došli na dané miesto práve vtedy, keď tam budeme my. Okná na aute máme umyté, ďalekohľady nachystané a ideme! Po pár stovkách metrov, hneď za bránou, vidíme prvé antilopy. Tieto budeme vidieť najčastejšie. Sú to obrovské skupiny impál, ako aj Springbokov, antilopiek skákavých, ktoré sú národným zvieraťom Juhoafrickej republiky. Nemusíme dlho čakať na ďalšie zvery - stádo zebier sa pasie hneď popri ceste smerom do kempu Pretoriuskop. Je fascinujúce sledovať ako sa nám z každej strany vynárajú nové pohľady a okrem množstva rôznych druhov vtákov nachádzame prvých slonov. Je to tu! Náš deň sa začína bravúrne a to sme v parku ešte len pol hodinu. O chvíľu neskôr vidíme aj prvého byvola kaferského a entuziazmus sa stupňuje čím ďalej, tým viac. Ivan mi cestou prezradil, že by si najviac prial vidieť nosorožce, pretože si uvedomuje ako rapídne ich počet neustále klesá. Neprešlo ani 20 minút a po našej ľavici sme objavili dvoch obrovských nosorožcov bielych, pasúcich sa asi 50 metrov od cesty. Pozorovali sme ich, približovali sa stále bližšie a bližšie, až došli na menej ako 10 metrov od auta. Úžasný pocit vidieť také majestátne zvieratá vo voľnej prírode a tak z blízka. V Etoshy sme nosorožcov síce videli, ale museli sme na nich pozerať ďalekohľadom, pretože boli asi 70-100 metrov od nás, hovorí mi Ivan. Náš deň stále naberá na obrátkach a smerom do hlavného kempu Skukuza si odškrtávame už aj stádo žiráf, niekoľko stád zebier, byvolov. O antilopách a vtáctve ani nehovorím. Najväčší úlovok z nich bola malá antilopka Klipspringer a Bocianovec sedlatý, ktorého rozpätie krídiel môže byť až 270cm. Taktiež sme boli svedkami, ako krásne do modra sfarbené Liskavce robia nálety na Mangustu, resp. Munga, ktorý im zrejme chcel napadnúť hniezdo a pochutnať si na vajíčkach. Máme možnosť vidieť aj pakone, no stále žiadny lev ani leopard. Ako deň plynie, už sme aj vyhladli a veríme, že po obede v kempe Skukuza sa nám ešte pošťastí. Ideme popri rieke Sabie, naskytujú sa nám dych berúce pohľady. Tu to úplne žije!!! Po ceste je viac než stovka slonov, pričom stáda 15 až 25-tich jedincov nám križujú cestu a musíme im dať samozrejme prednosť. Na ľavej strane popri rieke vidíme ďalších, ktorí sa chceli v týchto horúčavách schladiť, ale taktiež vidíme krokodíla ako sa chladí popri brehu. Na pravej strane ďalšie stádo žiráf. Jedna z nich nám vbehla do cesty a ak by sme si ju hneď nevšimli, tak skončí na kapote :D. Popri ceste sa zgrupovali paviány Chacma, môžeme pozorovať ich hygienické návyky. Levy a leopardy však stále nikde. Ako sa pomaličky „plazíme“, aby nám nič neušlo, vidíme ako sa kúpe rodinka asi ôsmich hrochov v malom jazierku a po chvíli sledovania na nás začne najsilnejší samec otvárať papuľu a jasne nám dáva najavo, aby sme odišli. Aj sa tak stalo a pokračujeme v lovení zážitkov. Máme ešte asi dve hodinky do zatvorenia parku a tak chceme stihnúť ešte čo najviac. Onedlho vidíme, ako protiidúce auto na nás bliká a spomaľuje. Vykukne z okna chlapík a hovorí: “choďte asi kilometer po ceste a uvidíte skupinu levov a mŕtveho byvola“. Zrazu sme vystrelili ako raketa. A bolo to tu. Popri ceste bola skupinka asi 10-tich levíc s mláďatami, ktoré sa snažili prehrýzť hrubú kožu byvola. Byvol ešte stále nebol mŕtvy a kopal z posledného, neskutočný pud sebazáchovy. Po pár minútach skonal a pohľad ako z National Geographic sa nám naskytol vo vzdialenosti približne 5-10 metrov od auta. Stali sme sa svedkami toho, aká je príroda krutá, ale tak to v nej proste chodí. I napriek tomu je neskutočne krásna. Sledujúc levov, ako pomaly, ale isto uspokojujú svoj hlad trhajúc byvola vo všetkých mäkkých tkanivách, zabudli sme na čas. Rýchlo sme sa museli pobrať k hlavnej bráne, aby ju nezatvorili. Boli sme v časovom sklze. Po ceste späť sme ešte asi trikrát spravili dobrý skutok tým, že sme protiidúce autá upozornili na zážitok, ktorý s nami ešte otriasal. Museli sme pridať plyn a nezdržiavať sa. Cestou späť sme nedokázali prestať rozprávať o prežitom, neskutočne silnom zážitku. Čo ale čert nechcel, začala mi v diaľke kývať nejaká pani. Keď sme sa priblížili, zistil som, že je to policajtka, ktorá meria rýchlosť. Smola! Bola však veľmi prívetivá a keď sme jej opísali náš fascinujúci zážitok, s úsmevom povedala: „vyjde vás to len 300 randov“ /to je zhruba 20€/. Zdržala nás asi 10 minút, povedala nám, že nech ideme k tej našej bráne, aj keď bude už po šiestej. Nenechali sme si pokaziť náladu a pokračovali sme v ceste. Hovoríme si: „keď sme platili tú pokutu, tak nám mohla aspoň leoparda vybaviť“. A veru, tak aj bolo!!! Asi 2 km pred bránou zbadáme na ceste veľkú "mačku". Nebola to mačka, ale náš vysnívaný leopard. Hovoríme si, že to snáď nie je ani pravda a ako sa stratil v kríkoch, začneme sa smiať na plné hrdlo a ďakujeme policajtke za pokutu, pretože to bola otázka práve tých 10-tich minút, aby sme mohli leoparda vidieť, čo i len na 30 sekúnd z relatívne blízkej vzdialenosti. A máme to! Máme úžasnú big Five behom 12 hodín strávených v parku. Pre klientov to bolo bezpochyby najlepšie safari, aké v živote videli a jediné čo nám na záver tak úžasného dňa chýba je poriadna večera z diviny. Pochutnali sme si na vynikajúcich steakoch z antilopy Kudu a Springbok, ktoré sme počas dňa videli špacírovať sa po parku, no musíme skonštatovať, že v takomto stave "vyzerajú" chutnejšie. :) Ak sa chystáš na safari práve sem, tak máš sa na čo tešiť, pretože tento park poteší aj tých najnáročnejších.