Rieka Niger - životodarná tepna Sahelu

Niger ma vždy fascinoval. Táto rieka nie je taká slávna ako Níl či Kongo (ktoré tiež patria medzi najunikátnejšie rieky sveta), ale významom je im takmer úplne rovnocenná. Rieka Niger je v mnohých krajinách jedinou stužkou života, ktorá preteká inak nehostinným Sahelom, neustále sužovaným počasím, otepľovaním, rozširujpcou sa Saharou a akútnym nedostatkom vody. Prameň rieky Niger navštevujeme v Guinejskej vysočine neďaleko mesta Kankán. Tu sa začína malý potom rútiť dole zelenou džungľou a postupne naberá na sile. Čaká ho 4200 km cez štyri krajiny. Niger je na úvod dravý a rýchly, ale za Bamakom rieka spomalí a lenivo sa vlečie. Tu vytvára hranicu medzi Saharou a Sahelom. Na jej severnom brehu je Sahara, na južnom brehu začína zeleň a život. Síce pomaly ale iste. V Segou máte pocit, že Niger stojí. Rieka sa potom dotkne legendárneho Timbuktu, ktoré síce bolo slávnym púštnym mestom, ale bez Nigeru by nikdy neexistovalo. Za Timbuktu už tečie takmer výlučne naprieč púšťou a až v Cercle de Bourem sa stočí na juh. Toto je oblasť rebelov a aktuálne ťažko dostupná. Malijské Gao a potom už Niger valí do krajiny, ktorá je po ňom aj pomenovaná. Niger a hlavné mesto Niamey. Pomalý tok rieky sa tu začína zrýchľovať spolu s pribúdaním lesov a džunglí. Na hranici Beninu a Nigeru je skvelý národný park W. Akonáhle je rieka v Nigérii tak je už divokejšia, širšia a pribúdajú prítoky. V Nigérii ho blokuje vodná priehrada Kainji a hneď pod ňou sú pereje v okoli Bussa, kde zomrel cestovateľ Mungo Park. Najväčšiu silu získa v nigérijskom Lokoji kde sa k rieke pripája rieka Benoue. No a rieka končí svoju púť deltou, ktorá sa vlieva do Guinejského zálivu. Na jej konci je azda najnebezpčenjšie mesto Afriky, Port Harcourt. Absolvovať cestu k tejto rieke je zážitkom. Preteká cez menej navštevované krajiny a o to viac je jej okolie autentické.