Rímske kúpele Architektúra ktorú obdivujeme dodnes

Rímske kúpele sú fenomén, ktorý pri prehliadkach ruín antických miest s rešpektom obdivujeme aj v dnešnej dobe. Predovšetkým pokiaľ ide o ich architektúru. Boli to už v tej dobe veľmi sofistikované a premyslené projekty. Aj keď bola každá stavba kúpeľov iná, prispôsobená potrebám daného mesta, mali veľa spoločných znakov. Prvou miestnosťou do ktorej sa vošlo, bolo tzv. apodyterium, čo bola miestnoť kde sa návštevníci vyzliekli a odložili či zavesili si odev. Zväčša priestranná miestnosť s kamennými lavicami pozdĺž stien. Z tejto “šatne” potom viedli dvere do rôznych častí kúpeľov. Rímske kúpele obsahovali vždy viacero bazénov s rozdielnymi teplotami vody. Systém bol navrhnutý tak, že popod bazény prúdil horúci vzduch, pochádzajúci z horiaceho dreva, ktoré sa pálilo v priestore vedľa budovy kúpeľov a teplo sa vháňalo popod podlahu. Tento systém vykurovania sa nazýva hypocaust. Celé kúpele boli totiž postavené na pilieroch, podlaha bola defacto vyvýšená. Najbližšie k otvoru, kade sa vháňal vzduch, bol bazén s horúcou vodou, takzvané caldarium. Odtiaľto mohol vzduch prúdiť do jedného, alebo viacerých bazénov nazývaných tepidarium. V nich bola vlažná voda, zohriata už o niečo chladnejším vzduchom prúdiacim od caldaria. Tepidarium mohla tiež byť miestnosť s teplým a vlhkým prostredím, kde sa odpočívalo, prevažne na ležadlách. Po tepidariu nasledoval bazén so studenou vodou, ktorý sa volal frigidarium. Kým sem vzduch doprúdil, bol už natoľko chladný, že v týchto bazénoch už vodu neohrial. Takýmto spôsobom sa dosiahlo že ste ste si mohli vybrať v akej teplej alebo studenej vode sa chcete kúpať. Prípadne ste si mohli zvoliť postupné otepľovanie či schladzovanie. Kúpele bývali bohato zdobené rôznymi mozajkami, ktoré mohli byť dekoračné, alebo aj informačné. Napríklad z vykopávok vieme, že v apodyteriu bývala mozajka ktorá návštevníkov upozorňovala na použitie slamených sandálov, alebo ich informovala o blahodárnom účinku kúpeľov. V kúpeľoch okrem bazénov a oddychových miestností bývali aj miestnosti na cvičenie, prednášková sály, alebo miestnosti na rozjímanie, či záhrady. Aj samotná steny, hoci boli stavané z tehál alebo pieskovca, vďaka ich tepelnoizolačným vlastnostiam, boli obkladané mramorom. O tom ako Rimania obklad používali sa môžte dočítať v článku venovanom rímskym “obkladačkám”. Kúpete tak boli nielen príjemným miestom na pohľad, ale aj priestorom pre relax a oddych. Otázna je však samotná hygiena v kúpeľoch, napriek tomu že slúžili na očistu tela, kúpele samotné neboli tak často čistené a rimania nepoznali antibakteriálne prímesy do vody, či dezinfekciu. Ak teda kúpele navštívili chorí, ľahko nakazili ďalších a nákaza sa mohla šíriť veľmi rýchlo. Podľa niektorých historikov boli dokonca kúpele často zdrojom bakteriálnych infekcií. Nekazme si však predstavy a ostaňme pri ich dômyselnej architektúre, ktorú aj my na našich BUBO zájazdoch chodíme obdivovať.