Fórum

39 príspevkov

14

11:28

okt

2020

Safe travels v Južnej Amerike Viac o krajine

Safe travels v Južnej Amerike

Safe travels v Južnej Amerike Svetová rada pre cestovný ruch (WTTC) používa špeciálnu značku, ktorá cestovateľov upozorňuje na destinácie a podniky cestovného ruchu, ktoré dodržiavajú zdravotný a hygienický protokol vydaný WTTC. Túto značku začínajú získavať aj destinácie v Južnej Amerike, kde sa po Ekvádore pridáva na zoznam už aj Peru. Práve včera si Peruánci vybehli k Machu Picchu, aby tam túto fantastickú správu oslávili tradičným inkským rituálom. Na prvom oficiálnom zájazde v Peru bolo BUBO v roku 1999. Cestu sme pripravovali dlhé mesiace, víza sme vybavili doslova so šťastím (dnes víza nie sú potrebné). Južná Amerika bola pre nás veľká neznáma. Na internete sme toho veľa nenašli a o hoteloch sme ani len netušili. Mali sme len odvážne plány, fax a chuť vyraziť. Všetko sa nám podarilo a program sme dokázali splniť už vtedy na 110%. Dostali sme sa aj na ľudoprázdne Machu Picchu a navštívili sme mesto Arequipa presne 2,5 roka pred zemetrasením, ktoré ho vtedy zničilo. Do Peru sme začali cestovať pravidelne a odovzdávame si silné know-how zo sprievodcu na sprievodcu do dnešných čias. Stali sme sa tak odborníkmi na riešenie problémov, ktoré sa v tejto časti sveta vyskytnú, a našich spoľahlivých lokálnych partnerov poznáme už 20 rokov. Peru sa za tie roky stalo gurmánskou mekkou Južnej Ameriky. V hlavnom meste Lima sa nachádzajú reštaurácie, ktoré sa v rebríčku najlepších reštaurácií Latinskej Ameriky podľa World Best dostali do TOP 15 (Maido, Central, Osso, Isolina a Astrid y Gastón, a z toho sa Maido umiestnilo na 1. mieste a Central na 2. mieste).

20

20:50

apr

2020

Vajíčko na rovníku? Viac o krajine

Vajíčko na rovníku?

Vajíčko na rovníku? Ekvádor je krajina ležiaca priamo na rovníku. Preto tam žijú „rovníci a rovníčky“. Neďaleko hlavného mesta Quito sa nachádza Mitad del Mundo. Stred Sveta. Miesto s bohatou históriou. Spomeniem tu francúzsku geodetickú expedíciu z roku 1736, ktorá s vtedajšími najmodernejšími prístrojmi zamerala a označila rovník. Je zaujímavé, že počas nasledujúcich rokov sa zistilo, že rovník zamerali zle. S 240 metrovým posunom. Len kúsok dotiaľ sa našli ruiny chrámu Catequilla. Chrám ako taký bol postavený Inkami a polohou sedel priamo na rovníku - 0°0′0″S 78°25′43″Z. Začiatkom minulého storočia tu bola zriadená hvezdáreň. Tu pracoval pred vojnou aj Milan Rastislav Štefánik. Samozrejme, BUBO Sprievodcovia vedia presne kam ísť, aby sme našimi nohami priamo stúpali po rovníku. Neďaleko 30 metrovej sochy je miesto, kam chodí menej turistov. My chodievame na skutočný „stred sveta“ – na rovník. Oddeľuje obe hemisféry a platia tu trošku rozdielne fyzikálne pravidlá. Okrem iného sme sa dozvedeli a vyskúšali sme si priamo na sebe zaujímavé fyzikálne odchýlky. Napríklad, keď sa prejdete mimo línie rovníka so zavretými očami po čiare, smerujete rovno. No na rovníku, vás to vždy začne ťahať na jednu alebo druhú stranu. Dokonca sme sa dozvedeli v malom praktickom pokuse aj ako je to s tečúcou vodou. Otázka teda znie: Keď na severnej pologuli sa v odtokovom umývadle vytvorí lievik točiaci sa proti smeru hodinových ručičiek a na južnej zasa opačne, no ako to je na rovníku? Pri tejto otázke sme sa samozrejme všetci rozosmiali. Bolo celkom vtipné pozorovať jednoduché školácke pokusy a baviť sa na nich. Celý čas nášho pobytu na „Strede Sveta“ sme si užívali. Veď množstvo z nás stálo už okrem rovníka aj na obratníkoch, či iných najvýznamnejších geografických miestach sveta. Najväčšou výzvou asi bolo položiť na rovníku vajíčko na hlavičku klinca. Máte na to samozrejme len jeden pokus a 40 sekúnd. Čo myslíte, podarilo sa mi to? A čo ten vír v umývadle? Na vlastné oči sme videli, ako sa voda len prepadla bez víru a bez točenia.

06

09:07

mar

2020

Tržnica v Baňos Viac o krajine

Tržnica v Baňos

Tržnica v Baňos So svojimi klientami sa snažím v každej krajine navštíviť pár miest, ktoré najviac odzrkadľujú miestne obyvateľstvo. Jedným z nich je aj tržnica. Konkrétne táto je v malom, ale veľmi malebnom meste Baňos, v Ekvádore. Atmosféra sa nedá vždy opísať. Plno ľudí, kupujúcich, či predávajúcich. Množstvo vôní. Ovocia a zeleniny kadejakých farieb a tvarov, uložených na regáloch. A všetkého, čo na takej tržnici len môžete chcieť. V skutku zaujímavý zážitok.

13

17:36

sep

2018

Cesta na Galapágy Viac o krajine

Cesta na Galapágy

Cesta na Galapágy Odlietame 1000 km do hĺbky Tichého oceánu. Vzdialenosť, ktorú iné živočíchy nevedeli prekonať a preto Galapágy ostali takým výnimočným miestom. Na novom letisku v Quito, ktoré je krajšie (áno, je to tak) než to v Bratislave, vybavíme vstupnú kartu na Galapágy, kartu INGALA. Vybavenie aj poplatok je už v základnej cene zájazdu. Následne náš partner zaháčkuje batožinu, lebo toto je v prípade Galapág zložitejšie- musíte prejsť špeciálnou kontrolou (viac informácií dostanete v pokynoch k zájazdu), a dostanete špeciálnu svorku, aby ste batožinu už nemohli otvoriť. Pristávame na ostrove Baltra. Nedozerný modrý oceán kontrastuje s tmavým vulkanickým ostrovom. Ide o prírodnú rezerváciu, ktorá je na našej planéte veľkou výnimočnosťou. A to colníci vedia, a tak si od každého vypýtajú vstupný poplatok 100 USD. No aj ten máme v cene. Potom si vypýtajú ešte povinný poplatok za autobus 5 USD, no ten im už nedám, veď autobus máme v cene. Našu batožinu kontrolujú psy, či neprinášame nepovolené produkty (viď pokyny), a my sa ihneď zoznámime s tým, ako sa máme na Galapágoch správať, aby sme unikátne prostredie zachovali aj pre ďalšie generácie. Následne nasadneme na autobus a prevezieme sa 15minút k našej lodičke. Cez kanál Itabaca sa preplavíme na hlavný ostrov Santa Cruz a aj toto je super zážitok.. Takýto transfer z letiska je vskutku unikátny a je hneď jasné, že sme na unikátnom mieste. Nasadneme na naše džípy, batožinu naložíme dozadu a naši šoféri po prekvapivo dobrých cestách stúpajú hore na sopku. Okolo nás je zrazu zeleň, hmla a zrazu prší. Dávame pozor, aby sme nezrazili korytnačku obrovskú – na tomto ostrove sa ich nachádza najviac na celých Galapágoch. Následne zbehneme opäť dolu k moru, vyčasí sa, a pred nami je nedozerný, nádherný Tichý oceán. Ubytujeme sa v našom hoteli v hlavnom meste ostrova v Puerto Ayora. Naobedujeme sa v najlepšej reštaurácii mesta, kde máme rezervovaný stôl hneď pri okne, a ihneď vyrážame do Darwinovho centra. Kamenným chodníkom medzi stovkami obrovských kaktusov prichádzame na miesto, ktoré nás uvedie do problematiky ostrovov. Prečo sú Galapágy tak známe? Život Charlesa Darwina a čo ho na Galapágoch uchvátilo. Kde žila najslávnejšia korytnačka sveta Osamelý George? Naozaj mal 150 rokov? Dnes chceme vidieť minimálne tucet korytnačiek. Chceme si pozrieť kostru najväčšej veľryby sveta a celé múzeum v Darwinovom centre. A skočiť na pláž..  

16

23:46

mar

2018

Cesta do Baños Viac o krajine

Cesta do Baños

Z dedinky Nono sme sa vydali cez ranné preplnené Quito na slávnu Panamericanu. Je to diaľnica, ktorá prechádza takmer celou Južnou Amerikou, od Kolumbie až po Chile. Tá súčasná vozovka je pomerne nová, má iba približne 5 rokov, štyri pruhy v každom smere a platí sa mýto 1 usd. Donedávna to bola iba cesta s jedným jazdným pruhom pre každý smer, akú ešte môžeme vidieť napr. v Peru. Je jedno za aký dlhý úsek, od Quita smerom na juh (smer Peru) je 8 mýtnych staníc, smerom na sever do Kolumbie ani jedna. Aj toto je Ekvádor, nie nadarmo sa hovorí, že táto krajina má zo všetkého niečo. Aj na cestách vidíte od starých Toyot, až po najnovšie veľké americké pickupy Ford. A ešte jedna čínska značka, ktorá prednedávnom začala montovať autá značky Great Wall, odkopírované staršie modely Toyoty. My pokračujeme popod majestátnu Cotopaxi, druhú najvyššiu sopku v Ekvádore, vysokú 5 897m. Schádzame z Panamericany a prichádzame do dedinky Pujilí. Dnes je streda a to je deň, kedy sa tu koná trh. Koná sa dvakrát do týždňa, v stredu a v sobotu. Čerstvé ovocie, zelenina, rôzne pouličné jedlo, oblečenie a všadeprítomní domorodí indiánski obyvatelia. Sme tu jediní Gringovia a teda sme aj my atrakcia pre nich. Všetci sa na nás usmievajú a navzájom sa zdravíme. Naskakujeme naspäť do auta a pokračujeme, cez dedinku Pelileo, ktorá je známa výrobou riflí. JEANS svieti na každom obchode, ceny od 5 usd. Inak, v Ekvádore sa platí americkým dolárom, je to oficiálna mena. Krajina ju prijala v roku 2000, po dlhoročných krízach a rôznych vládach, sa klesajúca ekonomika rýchlo ukázala vo veľkej inflácii. Preto svoju ekonomiku naviazali sa americký dolár. Dokonca tu aj razia mince, ale iba v hodnote 5, 10, 25 a 50 centov. Majú aj 1 usd mincu, ktorá sa razí v USA, ale všetky sa vyvážajú do Ekvádoru. Nakoniec prichádzame do mesta Baños de Agua Santa, priamo pod majestátny vulkán Tungurahua. Prebral sa v roku 1999 a vtedy sa muselo celé mestečko na 3 mesiace vysťahovať. Odvtedy chrlil niekoľkokrát, naposledy v roku 2006. Oblasť známa pre svoju aktívnu turistiku ponúka toho naozaj veľa, množstvo vodopádov, termálne kúpele, rôzne treky. Chcete raftovať, jazdiť na koni, bicykli? My si vyberáme Zip line, najdlhší v oblasti s dĺžkou 1025 m, a doslova preletíme ponad rieku Pastaza. Aby to nebolo málo, pri spiatočnej ceste volíme inú trasu, prejdeme cez most, cez ktorý miestni majú rozkaz utekať v prípade erupcie. Strmé serpentíny nás vedú hore, popri fóliovníkoch, kde sa pestuje miestna plodina Tomate de árbol. Za odmenu sa pre nás otvára výhľad na celé údolie a majestátnu Tungurahua. Sledujte nás na Instagrame @bubotravelagency a sledujte krátke videá a instastories aj z tejto cesty. 

14

13:57

mar

2018

Jednou nohou na rovníku Viac o krajine

Jednou nohou na rovníku

Jednou nohou na rovníku Koloniálne Quito, 2. najvyššie položené hlavné mesto na svete, nás všetkých očarilo. Nielen prijemným jarným počasím - nie nadarmo sa mu hovorí mesto večnej jari - ale aj atmosférou a historickým jadrom, ktoré patrí k najväčším v Latinskej Amerike a do zoznamov UNESCO bolo zapísané už v roku 1978, spolu s poľským Krakovom. Po vyhliadke z vrchu Cerro Panecillo, kde sa nachádza socha Virgen - panny Márie vysoká 41 m, sme sa presunuli do stredu sveta - Mitad de Mundo. Na rovníku fungujú zákonitosti fyziky inak. Príďte si to vyskúšať aj vy. Ekvádor nie sú iba Galapágy. Táto krajina ma veľký potenciál a treba prísť teraz. A my pokračujeme :) 

25

03:29

nov

2017

Evolúcia v priamom prenose Viac o krajine

Evolúcia v priamom prenose

Evolúcia v priamom prenose V Tichom oceáne, približne tisíc kilometrov od pobrežia Ekvádoru, sa nachádzajú Galapágy. Sú súostrovím pozostávajúcim z trinástich veľkých a šiestich malých ostrovov. Vznikli vulkanickou činnosťou postupne v jednom bode, ostrov za ostrovom a pomaličky sa posúvajú na tektonickej doske Nasca smerom na východ a to z geologického hľadiska veľmi rýchlo – 2 až 3 centimetre za rok. Každý z ostrovov je preto úplne odlišný. Tie najbližšie pri bode vzniku sú neobývateľné a vulkanická činnosť na nich stále prebieha. Ako sa posúvame smerom na východ, pribúda nám fauna aj flóra a ostrovy najďalej od bodu vzniku, teda tie najstaršie sú určené na zánik a život z nich postupne ubúda.Práve rozmanitosť fauny a flóry, ktorá ročne priťahuje množstvo turistov, inšpirovala aj mladého biológa Charlesa Darwina, ktorý ostrovy navštívil v roku 1835. Zistil, že na každom ostrove sa nachádza množstvo endemických druhov a tie sú úplne prispôsobené prostrediu, v ktorom žijú. Neboli to však slonie korytnačky ani morské leguány, ale práve malé vtáčiky – pinky, ktoré zmenili jeho pohľad na život okolo nás. Zozbieral vzorky z každého ostrova, kde žili a bol mimoriadne prekvapený, aké boli odlišné, napriek tomu, že evidentne pochádzali z toho istého druhu. O svojom zistení napísal knihu „O pôvode druhov“, kde vyslovil svoju evolučnú teóriu.Pinky však nenechajú spať ani súčasných biológov. Práve včera (23.11.) vyšiel článok v magazíne Science , v ktorom tím biológov popisuje výsledky desaťročí pozorovaní kolónie piniek z ostrova Daphne Major. Zistili, že prišelec z ostrova Española si vyberá k páreniu len konkrétne samičky. Po 40-tich rokoch je možné pozorovať kolóniu približne 30 vtáčikov, ktoré vykazujú špecifické znaky, odlišné od pôvodných druhov piniek na ostrove. Je až neuveriteľné, akou rýchlosťou môže evolúcia druhov v špecifických podmienkach prebiehať. A práve Galapágy sú toho dôkazom a kľúčom k poznaniu života na našej planéte. Miesto, ktoré treba navštíviť.A ešte odkaz na spomínaný článok: SCIENCE 

22

05:38

nov

2017

Viete, odkiaľ pochádza najlepšia čokoláda? Viac o krajine

Viete, odkiaľ pochádza najlepšia čokoláda?

Viete, odkiaľ pochádza najlepšia čokoláda? Archeológ Francisco Valdes objavil na juhu Ekvádoru v Amazonskom pralese keramiku z obdobia približne 3300 pred naším letopočtom s mikroskopickou vrstvou kakaového prachu. Vyvrátil tak doterajšie teórie, že kakaové bôby pochádzajú z Mexika. Áno, v Mexiku sa Španieli stretli s posvätným nápojom „xocolatl“ prvý krát, kedy bol dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi nápoj predstavený aztéckym panovníkom Montezumom. Západ sa do tohto nápoja po pridaní cukru okamžite zaľúbil. Práve Ekvádor sa stal kľúčovým pri predstavovaní čokolády v Európe a stal sa najvýznamnejším exportérom tých najkvalitnejších kakaových bôbov. Na začiatku dvadsiateho storočia po problémoch s chorobami kakaovníkov a rozšírení jeho pestovania v britských a francúzskych kolóniách však toto prvenstvo stratil. Západná Afrika sa stala najvýznamnejším producentom „bežného“ kakaa na svete a na Ekvádor sa na takmer storočie zabudlo. Posledné desaťročie však dopyt po kvalitných bôboch výrazne narástol. Majstri z najvýznamnejších svetových čokoládovní začali po svete hľadať to najlepšie z najlepšieho. Ekvádor zažíva čokoládovú renesanciu.Niekoľko miestnych obyvateľov si dopyt po kvalitnom kakau všimol a v roku 2002 vytvorili trvalo udržateľný Fair-Trade model pestovania a distribúcie kakaových bôbov, pričom ohľad je braný na lokálnu produkciu od malých farmárov, ktorý za svoju prácu dostávajú primeranú odmenu. Po 250 rokoch exportu surového kakaa tak vznikajú prvé čokoládovne, ako aj tá, ktorú dnes navštívime. Jej názov je República del Cacao. Založená bola v roku 2005 a patrí medzi najvýznamnejšie čokoládovne v Ekvádore. V jej priestoroch v Quite sa nachádza malá kaviarnička, múzeum, priestory na degustáciu čokolády a samozrejme obchod, kde sa dajú tie najlahodnejšie produkty zakúpiť. Začíname návštevou múzea, kde nám príjemná mladá dáma Kristína vysvetlí, ako vlastne taká čokoláda prichádza na svet.Kakaové bôby, ktoré považujú miestni farmári za „čierne zlato“ sa po čiastočnom vysušení uložia do drevených debien, kde získavajú pod prísnou kontrolou svoju neodolateľnú arómu. Baktérie a cukor v bôboch naštartujú päť dňový proces fermentácie, pri ktorom sa teplota v debnách zvýši prirodzene až na 50 stupňov. Následne sa kakaové bôby pražia, čím sa zníži zostatková vlhkosť a vytvorí sa mimoriadna chuť a aróma. Pri prvom drvení a rafinácii sa odstráni kakaové maslo a vytvorí sa pasta, ktorú nazývame „kakaový likér“. Do nej sa následne pridávajú ostatné dôležité ingrediencie na výroby najlepšej čokolády, ako lecitín, cukor alebo mlieko. Nasleduje tzv. konšovanie, pri ktorej sa kakaový prášok, maslo a ostatné ingrediencie poriadne zmiešajú. Opätovným ohrievaním a chladením sa vytvorí mimoriadne jemná hmota a táto putuje po degustácii do foriem. Najlepšia čokoláda na svete je pripravená na ochutnanie. V República del Cacao vyrábajú kakaový prášok, kakaový likér, čokolády na varenie a neuveriteľných 18 druhov tabuľkových čokolád pre tie najmlsnejšie jazýčky. Na všetkých produktoch je vyznačené miesto a farma, odkiaľ suroviny pochádzajú.Sadáme si za stôl a ideme toto „čierne zlato“ ochutnať. Kristína nám rozdá malé tabličky čokolády a vysvetľuje nám, ako na to. Ako prvé si všímame senzorické vlastnosti čokolády. Lesklosť znamená, že čokoláda je čerstvá a všetky ingrediencie sú dobre zmiešané. Čokoládu pošúchame prstom, troška ju ohrejeme a hlbokým nádychom vnímame jej vôňu. Ekvádorská čokoláda ju má jemne bylinkovú a práve táto jej vlastnosť je cenená po celom svete. Potom čokoládu prelomíme a počúvame či a ako praskne, čím sledujeme, či nie je zvlhnutá. Nasleduje samotné ochutnávanie. Podobne ako víno, aj čokoláda reflektuje chute a vône regiónu, kde sú kakaové bôby pestované a akým spôsobom sú sušené a následne spracované. Očarení lahodnými chuťami a vôňami kupujeme čokolády, ktoré v nás zanechali najväčší dojem a odchádzame sa túlať po meste. Náš pohľad na tak „obyčajnú“ vec ako čokoláda sa navždy zmenil. 

13

16:27

máj

2014

Ekvádor, Galapágy, Peru, Bolívia,Amazónia Viac o krajine

Ekvádor, Galapágy, Peru, Bolívia,Amazónia

Ekvádor, Galapágy, Peru, Bolívia,Amazónia Včera sme sa vrátili z úžasnej cesty do Južnej Ameriky. Slovami ťažko vyjadriť všetky dojmy z prírodných krás a historických pamiatok v Ekvádore, na Galapágoch, v Peru, Bolívii i v dažďovom pralese v Amazónii. Naše intenzívne prežívanie okolitých krás umocňoval profesionálny, kultivovaný prejav sprievodcu Roberta Retenmajera. Aj keď sme boli unavení a niektorým sa točila hlava z riedkeho vzduchu, dokázal nás prebrať svojim inteligentným a nenúteným humorom. Okrem sprievodcu nám prialo i počasie a videli sme viac ako sľubovalo Bubo v pokynoch na tento zájazd. Možno ešte jedna praktická rada na záver - do lodge v Amazónii je dobré zobrať si lampičku na baterky (v lodge nie je elektrina) a rybári si môžu zobrať udičku pytlačku. My sme chytili 5 ks piraní, ktoré nám pripravili ako dezert po večeri. Boli sme s Bubom na cestách už 11-krát a nikdy nás nesklamalo.

30

14:18

okt

2013

na rovníku Viac o krajine

na rovníku

Rychlo povedz co ta prve napadne ked sa povie ekvador: ...banany,rovník,julian asange.... kto vsak vie aj to, ze tu v ekvadore je najvyssi vrch sveta?  Jasne, mt.everest je najvyssie polozene miesto od hladiny mora. Ak ale navyssi bod pevniny meriame vzdialenostou od stredu nasej planety tak je to Chimborazo. Aj ked ma v porovnani s everestom iba 6310 mnm, vdaka polohe takmer na rovniku a splostenemu tvaru zeme ho mozeme takouto nalepkou oznacit.Domaci tu v ekvadorskych Andach nazyvaju nedaleky vulkan Tungurahua (5016mnm) jeho manzelkou a presne pod nou-v kupelnom mestecku Baños-prave sedime v termalnom bazene. Na hladinu dopada jemny cierny popolcek,citime ho aj pri kazdom zmurknuti v ociach. Sopka sa opat prebudza.Velka erupcia v roku 1999 donutila cele mesto a okolie k evakuacii a o 7 rokov neskor v 2006 lava uplne znicila niekolko okolitych dedin.Odvtedy uplynulo dalsich 7 rokov...a co? Nech sa ukaze co dokaze.evakuacny system tu maju za tie roky zivota pod sopkou vypilovany do dokonalosti,takze sa niet coho bat. a vydiet vulkan v akcii je zazitok vskutku mocny. Ak by ale zostalo len pri tomto dymeni,uskromnime sa aj s inymi zazitkami ktore tato uzasna krajina ponuka: fyzikalne experimenty ktore sa daju robit iba na rovniku (ako sa tu v umyvadle toci voda,ked u nas na slovensku toci v protismere a v australii v smere hodinovych ruciciek?), hlavne mesto quito kde sa v katedrale na obraze poslednej vecere serviruje morske prasiatko(miestna specialitka) s kukuricnymi kolacikmi, alebo Galapagy-Kde budeme uz pozajtra formulovat nase vlastne evolucne teorie...

12

04:46

okt

2011

Kava, dzusy, vodopady Viac o krajine

Kava, dzusy, vodopady

Zdravime vsetkych z rovniku, teda skoro, sme v hlavnom meste Ekvadoru Quito. 2850 mnm a napriek tomu, ze sme v tropoch a opaleni na chodniku bol este pred chvilou lad. Z krup, ktore sme tu zazili uz niekolko krat. Nastastie vsak burky netrvaju dlho a nas zastihli len pri presunoch. Takze sme si rovnik prezreli za slnecneho pocasia. Videli sme ako sa voda toci pri odtekani na opacne strany (pokus o ktorom by Vam vedci povedali svoje) ale tu sa naozaj toci inak nalavo a napravo od "ciary". Dokonca sme postavili vajce na klinec a zacitili magicke energie tohto miesta kde 2 krat do roka nic nema tien a tazko sa udrzi rovnovaha. Quito je tiez mesto katedral, namesti a klastorov a v tomto roku aj americke mesto kultury. Katedral su tu naozaj desiatky a kazda sa moze zrovnat s domom Sv. Martina. Klastory este stale funguju a mnisky dorabaju caje, vosk, drevene hracky a niektore rady vobec nevychadzaju von z klastorov. Zvlastnu horsko-tropicko, historicko-kolonialnu atmosferu sme si najlepsie vychutnali, pri salke pravej Ekvadorkej kavicky, z kaviarne z vyhladom na cele centrum ale aj chudobne stvrte tahajuce sa vysoko po zelenych svahoch sopky Picinca a okridlenu panenku Mariu v na vrsku Panencillo strede mesta. Vytah tu stale riadi obsluha a Tana si aj "zasoferovala". Potom uz nasich cakala 4 denna plavba okolo Galapagov. Obrie korytnacky, leguany, modronohe Boobies, fregaty, tucniaky ale aj snorklovanie zo zralokmi. A do toho super miestna strava. Kremove polievocky, empanady, tacos, pstruhy, krevety, yuka, kinoa a cerstve dzusy. V Ekvadore a Peru sa totiz pestuju hadam vsetky druhy ovocia a zeleniny a preto aj strava tu je neuveritelne bohata. Dnes sme dorazili spat do Quita z horskeho mestecka Banos. Este rano som sa s Pavlom kupal v hadam 50 stupnovej vode miestnych kupelov priamo pod vodpadom stekajucim so zelenych, vegetaciou porastenych, strmych svahov sopky Tunguruhua, ktorej posledna erupcia bola len pred 5timi rokmi. A to sme sa este okupali aj pod vodopadom a neskor uz vsetci aj presli poza dalsi huciaci vodny spad s menom Diablov kotol. Ponad Nevestin zavoj sme sa zas previezli lanovkou, ktoru nevrhli hadam este sami indiani. Dnes ju ovladaju dvaja vysoko skuseni technici, na jednej strane hippisacky predajca sperkov a na strane druhej asi 80 rocna tetuska indainka, komunikujci spolu vysielackami. Aby bolo jasne ide o klos velkosti 2x2 metre, ponad udolie siroke tak 700 metrov a tak 200m vysoke pricom kos ide rychlostou auta. Zajtra nas caka hlavne mesto Limy a pred nami je este cele Peru.

31

00:10

aug

2011

Krásny deň v Quite Viac o krajine

Krásny deň v Quite

Olá, Amigos. Zdravím už zo Žiliny Danku, Janku, Igora, Luciu, Erika, Katku a všetkých na ceste do "teplých krajov". My štyria odpadlíci sme prišli dnes ale naša batožina príde až zajtra lebo ju nestihli v Amsterdame preložiť. Zastávka na Holandských Antilách bola bez hurikánu aj Bermudský trojuholník sme oblúkom obišli. Posledný deň v Quite bol nádherný: dali sme sa vyviezť kabínkovou Pomou (pre 6 ľudí ako vo Vrátnej) na Starú Pichinchu do výšky 4100 mnm. Zámer bol taký, že tam pobudneme pol hoďky a ideme dole (zámer splnil len Karol). My traja sme sa vybrali smerom na aktívny vulkán, na mladú Pichinchu. Okrem nádherného výhľadu na mesto nás uchvátili kvety: horce, orchidee, lupinusy...Medzi Starou (Rucu) Pičinčou a Mladou (Rucu) Pičinčou je sedlo, kde sa dá dobre najesť, vypiť litrová Plzeň za 2 USD ( dole v meste je za 1 USD) a prenajať si krásneho osedlaného koňa za 10 USD na hodinu. Dá sa s ním vycválať skoro až na Mladú Pičinču. Strávili sme tam dobré 3-4 hodiny, aktívny vulkán nás fascinoval. Dvaja mládenci vybehli popod lanovkou na Starú Pičinču za dve hodiny. Pri spodnej stanici lanovky je zábavný park, ktorý bol v nedeľu pobede plný: lietani na gume, voľný pád, kolotoče a húsenkové dráhy, plastové gule na zips, v ktorých beháte po vode...Zpod Pičinče sme sa dali odviezť taxíkom na protiľahlý kopec Ičimbia s výhliadkou Bela Vista a s rekonštruovanou budovou tržnice, ktorú projektoval autor Eifellovej veže. Teraz slúži na kultúrne akcie. V rozľahlom parku sú hriská, preliezky, jazierka, chodníčky, ale najviac sa tu ľudia venujú púšťaniu šarkanov. Dvojmetroví upíri, lietadlá a draci všetkých možných tvarov a farieb tu ohrozujú lietadlá (nepreháňam), ktoré pristávajú na severnom konci údolia. Na južnom konci centra je nezaujímavý obrovský anjel a či okrídlená Virgin, o ktorej zlé jazyky hovoria, že je to jediná panna v meste, ale to asi len tí, čo bývajú za jej chrbátom. Z Ičimbie sme za 15 minút zbehli po schodoch do mesta na Námestie Divadiel a odtiaľ bol len kúsok na Námestie Nezávislosti kdesa nám podarilo dostať do skupinky turistov, ktorí šli do Prezidentského a vládneho Paláca (Palacio de Gobernio). Návšteva tohoto paláca patrí na prvé miesto zaujímavostí v Quite. Predčí všetky kostoly, z ktorých pripomeniem aspoň štyri, ktoré sme videli dva dni predtým: Bazilika podobná Notre Damu s kamennými korytnačkami, leguánmi a pelikánmi, Kostol Spoločnosti Ježišovej, považovaný za najkrajší v Amerike, Katedrála s kláštorom sv. Františka s chýbajúcim chŕličom vody a Kostol sv. Dominga so slávnym obrazom "Virgin Quito " od Legarda. V Palacio de Gobiernio je všetko zlaté: tapisérie, závesy, pohovky a kreslá, ktoré stále slúžia súčasnej vláde a prezidentovi pri zasadaní. Množstvo vitrín s darmi prezidentov, medzi ktorými vynikali dary od Huga Chavéza a Vl. Putina z roku 2009. Sú tu obrazy všetkých ekvádorských prezidentov, ale aj Simona Bolívara. Na schodisku je gigantické mozaika Objavenie Amazonky. Hľadali sme preslávenú Orellanovu maľbu, ale tá bola po trojročnej reštaurácii nahradená mozaikou asi v roku 1990. Palácový fotograf fotil na nádvorí skupiny dvojíc, trojíc, ale aj jednotlivcov, my sme sa nedali zlákať, mali sme svoje foťáky, spravili sme chybu, lebo po hodinovej prehliadke paláca boli pri vrátnici na stole veľké krásne fotografie ako certifikáty s popisom a dátumom, ZADARMO. Krásny deň sme ukončili talianskej pizérii s veľkou fľašou Pilsneru a mysleli sme na našich priateľov, ktorí práve pržívali 26 hodinový presun do Limy. Astalavista Amigos !

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste