Fórum

83 príspevkov

09

21:30

nov

2019

Mohamad má dnes narodeniny Viac o krajine

Mohamad má dnes narodeniny

Dnes sa narodil Mohamed. Kto to vlastne bol? Islam ma vždy fascinoval. Počúvame o ňom vždy zlé. Teroristi. Utláčajú ženy. Militantné náboženstvo. Nič nerobia. Nedodržia slovo. Atď., každý si aj sám vieme dopísať mnohé, čo sme počuli a čomu mnohí veríme. Moje prvé skúsenosti s arabmi boli v Maroku: s množstvom hustlerov, obchodníkov, doterných klamárov. No naučil som sa povedať nie, a všetko sa razom vyriešilo. V Sýrii na nás všetci moslimovia kričali Welcome to Alaska, friend. To bolo pred 25 rokmi. Potom som sa v Kašmíre tak pohádal s predajcom kobercov, že to vyzeralo, že ma až podreže. Moslim jeden hnusný, nechcel mi zľaviť na moju cenu. Keď som do Kašmíru prišiel následne, tak mi hovorí - “Lubo, my nie sme friends”, a mňa napadla príhoda pred rokom, že som to asi prehnal, a keď ma nestihol podrezať pred rokom, tak teraz mi povie, že tieto 4 dni, čo som v Shrinagare, to dokoná. “Ľubo, my nie sme priatelia. Ľubo, my sme bratia” Odľahlo mi, a pochopil som, že aj tu si úspešní obchodníci vážia kvalitných súperov. Tí ich niekedy dajú trošku “dole”, ale zasa naučia. Veď iba pod tlakom vznikajú diamanty, a človek musí neustále trénovať. Odvtedy sme priatelia, a v Kašmíre, ako viete, sa neustále dejú veci - teroristické útoky, vojenské zásahy atď. -, no ja tu mám brata. Postupne som prešiel všetky islamské krajiny sveta. A tak sa logicky po obdobných príhodách môj vzťah k islamu zmenil. Naučil som sa, pochopil som. Islam skĺbil znalosti z predchádzajúcich dvoch monoteistických náboženstiev Blízkeho východu. Judaizmu a Kresťanstva. Snažil sa vymaniť, odlíšiť, ale zároveň nechať to výhodné, čo už tieto predchádzajúce filozofie vymysleli. Islam je praktický, a zavádza jasné pravidlá. Predchádzajúci proroci to nedomysleli úplne - tvrdia moslimovia. Bol to až prorok Mohamed, ktorému archanjel Gabriel zvestoval náuku. No čo to bolo za človeka, ktorý by mal dnes narodeniny? Mohamed musel byť veľmi inteligentný a bojovný. A ani mu nič iné neostávalo. Rodákovi z Mekky (570 po Kristovi), keď mal 6 rokov, zomrela matka, a otca (z rodu Hašimovcov- ako dnes Jordánsky kráľ) nikdy nevidel (umrel ešte pred jeho narodením)! Mohamed sa musel v živote prebíjať sám. Aj keď z dobrej rodiny, žil v chudobe. Ako vyjsť z chudoby? Zobral si o 15 rokov staršiu Chadídžu. Respektíve 40 ročná Chadídža si zobrala 25 ročného zajačika. Mali evidentne dobré manželstvo, a narodili sa im 4 dcéry a 2 synovia (tí umreli v detstve). Chadídža bola zároveň Mohamedovou nasledovníčkou v jeho novom učení. Bola prvým moslimom sveta, ak nerátame samotného Mohameda. Druhým moslimom bol Ali. Mohamed sa Stal prorokom, keď mal 40, a to sa jeho susedom v Mekke nepáčilo, a tak ho vyhnali - musel odísť do Mediny (rok 622), mesta na severe. V tento rok sa začína moslimský kalendár - moslimský rok 0. V Medine strávil 10 rokov. Narodil sa v dobe, kedy vznikla potreba arabský svet zjednotiť - zanikali rodové pravidlá, a vznikala túžba po presadení sa jednotlivca. Nie až taká silná ako v novej Amerike, ale aj tak na túto oblasť v blízkosti Afriky, kde je kmeň a klan všetkým, to bolo prevratné. Mohamedova dcéra Fatima je najznámejšou: vzala si Mohamedovho bratranca Alího. Šiiti často tvrdia, že ide o jedinú skutočnú Mohamedovu dcéru, a tie ostatné 3 mala Chadídža z predchádzajúcich manželstiev. Keď zomrela, Mohamed si zobral iné ženy - spolu ďalších 12 žien. Väčšinou išlo o vdovy, a všetko ženy zobraté z politických dôvodov - manželky boli z jednotlivých klanov, dcéry jeho nasledovníkov – kalifov; Známy je prípad Aiše, dcéry Abu Bakra, ktorú si Mohamed ako 59 ročný vzal ako 6 ročnú. No keď sa to nám kresťanom zdá zvláštne, moslimovia sa bránia, že manželstvo bolo “ konzumované” až keď mala deväť. Abu Bakr- bohatý obchodník a svokor Mohameda - bol od Mohameda o 3 roky mladší. Stal sa prvým Rašidským kalifom. Sunniti považujú Abu Bakra za najlepšieho moslima hneď po Mohamedovi. Šiiti za podvodníka, ktorý uchmatol následníctvo Alímu. Mohamed by mal dnes narodeniny, a keby videl, čo vytvoril, bol by hrdý - jeho náboženstvo spája mnoho národov, a zjednocuje úplne odlišných ľudí v jednej kultúre. 2 miliardy ľudí! Bol by smutný, keby videl ľudí z ISIS a iných teroristov. Islam, to je mier. Všetko dobre prajem ľudom dobrej vôle. Fotografia: Na tomto mieste Mojžiš buchol palicou (tá, čo sa premenila z hada) o skalu, a vytryskla voda

Mohamad má dnes narodeniny

Ľuboš Fellner

23

15:54

máj

2019

Magické skalné mesto Petra a jej poklady Viac o krajine

Magické skalné mesto Petra a jej poklady

Zdá sa, že nie je dielom ľudskej tvorivej ruky, namáhavé spracovanie, ktoré podmanila úžasná fantázia; Ale zo skaly, ako keby vyrástlo čarovné kúzlo, večná, tichá, nádherná, jediná! ~John William Burgon~ Báseň, ktorá Vás ponorí do tajov bájneho mesta Petra v Jordánsku a navodí vo Vás atmosféru, ktorá vládne v tomto kráľovskom meste Nabatejcov. Starobylá Petra bola založené v 3. storočí pred naším letopočtom, patrila Nabatejcom, ktorí si ju zvolili za hlavné mesto svojho kráľovstva. Pôvodne mala táto oblasť slúžiť ako posvätné pohrebisko, no postupom času sa ukázalo, že poloha mesta je okrem iného ideálna pre obchod. Obchodovanie sa po niekoľko storočí stalo hlavnou činnosťou Nabatejcov, vďaka ktorej Petra rozkvitala a stala sa tak dôležitou križovatkou obchodných ciest medzi Arábiou, Egyptom a Sýriou. Petra najviac prekvitala v období pred dvetisíc rokmi, kedy tu žilo približne 30 000 obyvateľov. Mesto malo vybudovaný moderný zavlažovací systém, ktorý ľuďom umožňoval nielen prežiť, ale aj udržiavať okázalú záhradu s bazénom v centre mesta, pestovať plodiny, vyrábať víno a olivový olej. Archeológovia tu objavili zložitú podzemnú sieť, vďaka ktorej bol usmerňovaný tok vody v čase dažďov. Všetky tunajšie stavby, vrátane chrámov a amfiteátra, boli vytesané do pieskovca, a práve preto sa Petra stala svetovým unikátom a snom každého cestovateľa. Počas nášho BCA Training campu v Jordánsku sme sa v skorých ranných hodinách vybrali do Mojžišovho údolia (Wadi Musa), kde sa ukrýva tento novodobý div sveta. Môj sen o bájnej Petre sa stal skutočnosťou od momentu, kedy som kráčala prašnou uličkou údolia Siq. Presne týmito miestami kráčal v roku 1812 švajčiarsky dobrodruh Johann Ludwig Burckhardt, kedy objavil magické skalné mesto Petra, ktoré sa roky ukrývalo pred svetom v Šárskych horách. Na konci údolia Siq sa nám spomedzi skál vynorila azda najznámejšia a pre mnohých najkrajšia stavba celej Petry - Pokladnica "Al Khazneh". Budova je vytesaná priamo do ružového pieskovca a stala sa tvárou a symbolom tohto magického mesta. Počas dňa je Pokladnica najrušnejším miestom z celej Petry plné turistov, ktorí sa pred ňou fotia, využívajú Wifi zónu, miestni Vám ponúkajú odvoz na ťave, a práve preto je ideálne prísť v skorých ranných hodinách, či vrátiť sa tu na západ slnka, čo bolo aj naším plánom. Ešte predtým ako zapadne slnko na nás čakalo množstvo ďalších pokladov, ktoré čarovná Petra toľké roky ukrývala. Pokračujeme v našej ceste, prechádzame okolo Rímskeho divadla, ktoré bolo vytesané taktiež do skaly približne pre 3000 divákov. Po obsadení mesta Rimanmi bolo divadlo rozšírené na vyššiu kapacitu približne 8000 ľudí. Na kopci oproti sa nachádzajú Kráľovské hrobky: Palácová, Korintská, Hodvábna, Urnová (poradie zľava), ktoré sú vytesané do svahu hory Umm al-Amr. Schádzame Kolonádnou ulicou, lemovanou rímskymi stĺpmi, nachádzal sa tu miestny trh a bola hlavnou nákupnou tepnou v Petre. Po niekoľkých schodoch sa z ulice dostávame k zrúcaninám Veľkého Chrámu, odkiaľ zbadáte impozantnú stavbu, voľne stojaci chrám Qasr al-Bint, ktorý bol kedysi celý pokrytý mramorom, no dnes tu stoja už len jeho ruiny. Týmto sa dostávame na trasu „Monastery Trail“, ktorá nás po zdolaní 850 schodov zaviedla ku kláštoru Ad Deir. Tento úchvatný architektonický skvost je najväčšou vyrezávanou pamiatkou v meste s rozmermi výška 45 m a šírka 50 m. Úžasná atmosféra, pokoj, málo turistov, nádherné výhľady, to všetko nás privítalo po príchode k tomuto ďalšiemu pokladu Petry a uvedomili sme si, že ten výstup stál naozaj za to. Poobede sme sa vrátili k Pokladnici, aby sme si vychutnali pohľad na Pokladnicu z výšky na protiľahlej skale. Neverili by ste, ako sa zmení atmosféra tohto bájneho mesta, keď sa odtiaľ postupne vytratia všetci turisti. Ak sa chcete vybrať na výhľad bez sprievodcu, musíte sa vydať dlhšou trasou od Pokladnice smerom vpravo po ceste „Al-Khubtha Trail“, ktorá Vás približne za hodinu privedie strmým chodníkom hore nad Pokladnicu. My sme vyskúšali tú kratšiu, neoficiálnu, trošku náročnejšiu, naľavo od Pokladnice. Netreba sa báť riskovať, lebo to najväčšie dobrodružstvo začína, až keď prekročíte svoju komfortnú zónu. Prihovorila som sa malému 12 ročnému chlapcovi s menom Pasan, ktorý nás sprevádzal až na vrchol k beduínskemu stanu, keďže prístup bez sprievodu nie je povolený. Oznamuje o tom tabuľa na začiatku výstupu, a tak sme sa dohodli, že za 5 JOD na osobu nás vyvedie hore na kopec. Počas svojho skákania zo skaly na skalu, mi Pasan porozprával o tom, ako žije so svojou rodinou v jaskyni a so šibalským úsmevom sa mi priznal, že sa mu moc nechce učiť. Po 15 minútach zdolávaní niekoľkých kolmých stien a hustých kríkov sme dorazili do beduínskeho stanu na vrchu, odkiaľ sme sa mohli kochať pohľadom na majestátnu Pokladnicu. Beduín, ktorý sedel na kraji vysokej skaly, nám ponúkol tradičný čaj, ktorého šálku opláchol len tak lavóre. Bol už podvečer, slnko zapadalo za Pokladnicu, tak si viete predstaviť, koľko ľudí už z toho pohára v ten deň pilo :) Nevadilo nám to, lebo práve takéto momenty dodávajú hodnotu danému okamihu a robia pre nás cestovanie čarovným. Po dopití čaju a poslednom pohľade na Pokladnicu zhora schádzame dole po skalách a pomaly sa vraciame naspäť na parkovisko údolím Siq, v ktorom už nie sú skoro žiadni turisti, a my si vychutnávame posledné chvíle bájneho mesta.  

A

Alena Ajka Spišáková

22

13:21

máj

2019

Čítanie na hladine mora Viac o krajine

Čítanie na hladine mora

Najnižšie položené miesto na Zemi. 10 krát slanšie ako bežné more, bez jediného žijúceho organizmu v ňom a s blahodarnými účinkami na naše zdravie. To všetko o Mŕtvom mori viem, ale konečne som mal možnosť zažiť legendárne čítanie na hladine na vlastnej koži. Juraj Ondrejčík z BUBO nám pripravil skvelú exkurziu križiackej pevnosti KERAK , odkiaľ sme sa vybrali do rezortu DEAD SEA HOTEL SPA. Ihneď po príjazde na ubytovanie som neváhal a vybral sa smerom na pláž. Po ceste som míňal niekoľko pekných bazénov, barov a reštaurácií. Pláž bola vzdialená asi 5min pohodovým tempom od mojej izby, čiže naozaj veľmi blízko. Ako som dorazil, odložil som si veci na jednu z plážových lavičiek, zobral do rúk katalóg BUBO, a poďme nato. Pomaly som začal kráčať do mora. Prvé kroky boli rovnaké ako pri inom mori - hladina sa zvyšuje, cítiť slanosť, teplota bola príjemná. Vodu som mal už po trup a stále som kráčal. Netrpezlivo som očakával, čo nastane. Naraz sa to stalo -dno som prestal cítiť a vodu som mal približne po prsia. HA! ONO TO NAOZAJ FUNGUJE! Vôbec som sa neponáral, keď som stratil dno. Ostal som na hladine ako bójka. Chvíľu mi trvalo, pokiaľ mi hlava spracovala, že sa naozaj neponorím a nemusím mať žiadnu obavu. Pocit to bol naozaj neobyčajný. Pozrel som na ľudí okolo a videl som, že aj ostatní spracovávajú podobný pocit. Ľahol som si na hladinu a bez najmenšej námahy som ostal na hladine. Chopil som do rúk katalóg a začal v ňom listovať. Čítal som na hladine mora, a to len vďaka BUBO.  

M

Matej Bučko

21

09:32

máj

2019

Súkromie na Al Keraku (hrad len pre vyvolených?) Viac o krajine

Súkromie na Al Keraku (hrad len pre vyvolených?)

Al Kerak (zjednodušene Kerak alebo Karak) je mestečko ležiace vo výške asi 950 m.n.m, pri ktorom sa na úpätí kopcov vyníma rovnomenný hrad Kerak, vzdialený asi 2,5 hodiny autom na sever od svetoznámej jordánskej Petry. My sme sa po dobytí celej Petry, v tretí deň zájazdu BCA Training Camp: Jordánsko, postupne presúvali v doobedňajších hodinách smerom k Mŕtvemu moru. A hrad Al Kerak bol po ceste, vstup stojí 2 jordánske dináre, toaleta pred vstupom 0,5 JD - tak prečo sa nezastaviť?!. Za tento zážitok a nápad, ktorý sa v pôvodnom nabitom itinerári zájazdu ani nenachádzal, jednoznačne vďačíme sprievodcom Jirkovi a Jurovi z BUBO (na fotke - v pozadí Mamelucká rezidencia a vrchné poschodie masívneho hradu) a nášmu lokálnemu sprievodcovi Wasfimu, ktorí nám opäť umožnili vidieť o niečo viac. A vidíte, aké máme súkromie? Nikto okrem nás! Na toto miesto sa totiž vôbec nie je jednoduché dostať - úzke cesty mestečka pod hradom v kombinácii s autami domácich, zaparkovaných pozdĺž celej cesty, bránia väčšine turistických autobusov vstúpiť. My sme to zvládli v príjemnom klimatizovanom minibuse a dokonca v sobotu - v druhý deň arabského víkendu, kedy je po uliciach najviac domácich (pre info - Arabi majú voľno počas nášho piatku a soboty, naša nedeľa je ich pondelok). Aj preto sme si tento históriou opradený hrad užívali takmer sami. Al Kerak je najvýznamnejší hrad v dnešnom Jordánsku a jeden z troch najkrajších a najväčších na celom Blízkom východe. Má strategickú geografickú pozíciu a bol postavený v priebehu 12. storočia. Hrubé steny hradu mali za úlohu vyvažovať Jordánsku klímu - veľmi teplé dni (priemerná denná teplota okolo 30 stupňov počas takmer celého roka) a veľmi studené zimné noci. Hrad má v sebe mnoho zákutí pre bádateľov ako som ja, takže tajné miestnosti, staré väznice a úzke uličky, po ktorých je možné sa prechádzať jedine v skrčenej polohe mi viac než učarovali. Hrad má dokonca niekoľko kamenných častí, ktoré pri výstavbe nemuseli byť pospájané blatom zmiešaným so steblami suchej trávy (vtedajšia náhrada cementu), a predsa držali pokope. Pri kopuloidných a oblúkových tvaroch je teda na prvý pohľad vidieť, že títo Arabi boli skvelými a inteligentnými architektmi už vtedy. Je až neuveriteľné, že sme vďaka BUBO mohli toto miesto navštíviť a po výdatnom obede v hotelovej reštaurácii Falcon v podobe švédskych stolov, kde sa miešala kombinácia tradičných aj známych jedál (verím, že by si za 10-15 JD každý prišiel na svoje) sa pomaly presunúť s ešte väčšou radosťou ďalej k Mŕtvemu Moru. Na záver ešte tip pre podobne zážitkovo chtivých - po ceste z Petry na Kerak sa asi po hodine autom nachádza tradičný jordánsky “motorest”, tzv. Jerusalem pillars gift shop, kde je určite fajn zastaviť sa na vodu alebo kávu. Výber suvenírov je síce obrovský, v priemere sú však 2-3 násobne drahšie ako napríklad v Petre. Sama som však mala obrovský chtíč, že “ten koberček” domov si predsa len odtiaľ odnesiem!  

D

Diana Vozárová

18

06:00

máj

2019

Top pamiatky Jordánska s Bubákmi. Viac o krajine

Top pamiatky Jordánska s Bubákmi.

Dobre najedení, relatívne oddýchnutí sme sa vybrali odhaliť jeden zo siedmich divov sveta a loviť s Bubákmi zážitky. Históriou dýchajúce skalné mesto Petra patrí od roku 1985 aj do svetového dedičstva UNESCO. Kúpa lístkov za pomoci miestneho sprievodcu, ktorý nás doprevádzal počas všetkých dní, bola rýchlo vybavená, a tak plní očakávania smerujeme do kľukatého údolia Siq, kde prehliadka Petry začína. Magické miesta skalného údolia nás vtiahli do svojej tajomnosti. Od skorého rána Petra pomaličky ožívala príchodom turistov a domácich obchodníkov. Tí ponúkajú rôzne suveníry a služby, ako jazda na koni, ťave, voze či na ustaranom oslíkovi. Postupne odhaľujeme z pod rúška tajomné miesta, ktoré poznáme z filmov Indiána Jonesa a známych fotografií. Jednou z nich je monumentálna červená pokladnica Khazneh, ktorá sa zrazu objavila v spleti uličiek pred našimi očami, a my sme boli príjemne očarení. Na mieste chrámu sú opäť všadeprítomní Nabatejskí obchodníci a lanária vás na svoje produkty. Je zaujímavé, že uprostred púštnych skál sa môžete napojiť zdarma na Wifi. Milou príhodou bolo stretnutie s detskými predajcami suvenírov, podebatovali sme s nimi, a možno nakoniec aj vás presvedčí ich nevinný pohľad a radostný úsmev o tom, aby ste im prispeli. Celá BUBO partia kráčame ďalej, cestou míňame ďalšie nádherné do skál vytesané pamiatky ako divadlo, kolonády, či stovky hrobiek, ktoré sú roztrúsené po celom údolí. V čase obeda je slnko vysoko nad nami a teplota stúpa. Našťastie na každom dohľadnom úseku sú obchodíky, kde sa dá kúpiť voda a nejaké občerstvenie. Samozrejme, turistom sú k dispozícii, aj reštaurácie, kde sa dá dobre najesť. My sme túto možnosť využili a cenu sme dokázali aj decentne skresať. Pomalými krokmi sme prešli takmer celým údolím a pred nami ostala posledná zastávka v programe, a tou bol výstup ku kláštoru AD Deir. Na tento stredne náročný 40 minútový výstup odporúčam zabezpečiť si dostatok vody a robiť krátke prestávky. Avšak vyšliapaním si 800 schodmi stojí za tú námahu. Veľa ľudí sa touto trasou nedá, takže je to heroický výkon pre vás to vyšliapať, kde si môžete povedať: Zvládol som to! Okrem dobrého pocitu z prekonania svojej možno lenivosti je krásne vidieť aj samotný chrám AD Deir. Postavený Nabatejským klasickým štýlom upúta svojou veľkoleposťou nejedného turistu. Boli tu natočené aj zábery z filmu Transformers, čo je celkom zaujímavé sa dozvedieť. Okrem toho sa na skalnatom kopci nachádza obchod a posedenie, kde sme načerpali sily a občerstvili sa pivkom, nanukom, ba dokonca aj vodnou fajkou. Kúsoček od chrámu je situovaný aj nádherný panoramatický výhľad na kopcovitý, pieskom posiaty reliéf s ojedinelou vegetáciou. Na styčnom bode výhľadu je aj malý obchodík, kde sme sa občerstvili lahodným čajom a vychutnávali si celý ten pôžitok. Prípadne si môžete kúpiť aj nejaký suvenír a podľahnete pôvabu miestnej pôvabnej predajkyne. Cestou späť mal každý rozchod, tak bolo na nás, kam sa ešte vyberieme a čo zaujímavé v Petre objavíme. A veruže bolo ešte čo obzerať.  

F

Filip Švec

18

03:56

máj

2019

Koniec dňa neznamená všetko Viac o krajine

Koniec dňa neznamená všetko

Dnes sme absolvovali nádherný trip . Celodenný výlet do Petry mi ukázal toto krásne Nabadejské mesto. Za krásny výlet ďakujem nášmu sprievodcovi Jirkovi, ktorý mal naozaj obrovský rozhľad nad touto pamiatkou. S pokojným pocitom som prišiel na hotelovú izbu, kde som si užíval oddych. „Poďme sa pozrieť na Bazén” oslovil má spolubývajúci Michal. Neváhal som, zobral som plavky a vyrazili sme. Osvieženie padlo naozaj vhod, pretože dnes bolo teplo. Až po pár “dĺžok” som si to celé uvedomil. Bazén a terasa, kde sme sa nachádzali boli smerované rovno na západ. Na západ nad skalné mesto, kde práve zapadalo slnko . Ako sa posledné lúče dotýkali zeme, vytvárali nádherné divadlo, ktoré sme sledovali rovno z bazéna . Určité veci človek musí zažiť, aby pochopil ich krásu, a západ slnka v Jordánsku bol jednou s týchto vecí. Po celom dni som mal na mysli, že má už nič neprekvapí, a predsa sa stalo.  

M

Matej Bucko

17

20:28

máj

2019

Ad- Deir Viac o krajine

Ad- Deir

V tento deň sme so skupinkou 11. ľudí absolvovali cestu do Petry, ktorá patrí k jednému zo 7. divov sveta. Tento zážitok by som doprial zažiť každému a precítiť atmosféru tohto neodolateľného miesta v Jordánsku s jedinečnou kultúrou, ktoré dýcha a žije svojou históriou. Na fotke je vyobrazený kláštor Ad- Deir, ktorý bol postavený v 3. storočí a bol postavený pre náboženské účely. Pridanou hodnotu toho kláštora je najlepšie osvetlenie slnečnými lúčmi, ktoré pomôžu dotvoriť neodolateľnú fotku. Ad- Deir je najväčšou do skaly vyrezávanou pamiatkou v meste s rozmermi 45m výška a 50m šírka. Tento kláštor vám je pravdepodobne povedomý a nemýlite sa, zábery ste mohli vidieť aj v známom filme Transformers. Neďaleko od kláštora (približne 10 minút, pomalým tempom) sa nachádza vyhliadka The View, z ktorej môžete zazrieť Wadi- Arab, Izrael a Palestínu. Na tomto mieste si môžete vychutnať lahodný čaj s magickým výhľadom, taktiež miesto, ktoré si nemôžete nechať ujsť. Cestou po Petre natrafíte na mnoho miestnych predajcov ponúkajúcich široký sortiment od suvenírov až po občerstvenie. Toto miesto by malo byť určite na zozname miest, ktoré musíte vidieť. Túto návštevu odporúčam navštíviť s profesionálnym sprievodom, a tým jednoznačne BUBO je. Tip na záver: zjednávajte ceny, patrí to k tomuto miestu!  

M

Michal Čičmanec

17

20:24

máj

2019

Poznáte Beduínov? Viac o krajine

Poznáte Beduínov?

Petra, to je pojem známy. Beduíni? Ten už menej. Dnes, popri objavovaní všetkých kútov Petry, som sa sama seba spytovala - ako je možné, že pôvodní obyvatelia Petry - Beduíni - boli schopní spokojne žiť v takto suchej, neúrodnej, ale mystickej Petre. O vode nehovoriac. A viete čo robí Bubo? Na takéto otázky loví odpovede na každom jedinečnom zájazde. S pôvodným Beduínom, Albdoulom, sme sa dnes poobede počas zostupu z Ad Deir (približne 850 kamenných schodov nahor k mohutnému kresťanskému kláštoru!) zoznámili pri výbornom mätovom čajíku (približne 850 kamenných schodov nahor k mohutnému kresťanskému kláštoru!), ktorý nám porozprával o ich premyslenom vodnom systéme v horách vysokých ako môžete vidieť na fotke. Zásobovanie beduínskych domácností pitnou vodou je zložitý, ale veľmi inteligentný proces vyrobený holými rukami obyvateľov starej Petry. Ich bývanie pozostáva z hlbokých vytesaných skalných jaskýň a funguje na princípe drobných, ale dlhých, neustále klesajúcich kanálových ciest (úzkych potôčikov?), v ktorých sa celoročne zbiera dažďová voda. Tá sa potom čistí v skalnej “priehrade” a následne kumuluje v hlbokej, zväčša obdĺžnikovej kamennej diere. V týchto “zásobovačoch” sa už prečistená voda zbiera celoročne. Pre predstavu ich bežnej veľkosti - jedna z tých menších dier má objem okolo 2000m³, ale útvar zvrchu vyzerá plochou ako jedna menšia bytová obývačka. Beduíni sú múdri ľudia, do týchto dier vytesali aj schody z vrchu smerom nadol, aby sa mohli bezpečne dostať do hĺbky, ak by hladina pitnej vody bola príliš nízka. Síce sa od roku 1984 mnoho pôvodných domácich presťahovalo späť do blízkeho mestečka Wadi Musa, ale pre tých, ktorí ostali žiť tradičnou formou života v zákutiach najstaršej Petry tento systém funguje dodnes. Poctivo vyšliapať tých 850 schodov teda ozaj stálo za to...  

D

Diana Vozárová

17

18:58

máj

2019

Lovíme zážitky v Jordánsku. Zn.: Prudko navýkové Viac o krajine

Lovíme zážitky v Jordánsku. Zn.: Prudko navýkové

Iba včera sme sa prehupli z chladného počasia na Slovensku do teplého Jordánska smerujúc rovno za jedným z divov sveta, ktorý dnes uvidíme. Reč je - ako inak - o preslávenej, no stále málo prebádanej Petre. Po skvelých raňajkách sa nasýtení presúvame ponad mesto Wadi Musa, teda “Mojžišovo údolie”. Tu sa nám naskytá krásna vyhliadka: ako na dlani si vychutnávame majestátny pohľad na pohorie vyčleňujúce Petru i na horu, kde sa nachádza hrobka Mojžišovho brata Árona. Nuž a čo nás čaká ďalej? Krásnymi odtieňmi červenej a žltej farby nás už nedočkavo víta údolie Siq. Všetky očakávania priam predčí slnkom vysvietená pokladnica Al-Khazneh. My tu však zďaleka nekončíme. Po ľavej strane prechádzame okolo divadla vytesaného do úpätia hory, na ktorej sa nachádza miesto obetovania. Po pravej ruke sa nám naskytá pohľad na kráľovské hrobky. Po chvíli vidíme v diaľke takzvaný Veľký Chrám. Prv než k nemu dorazíme zazrieme po pravej strane zvyšky byzantského kostola. Naľavo od nás sa nachádzajú pozostatky záhrad a bazénov. Tie dokonale vykresľujú, aké úžasné a “prešpekulované” systémy na zachytenie vody používali Nabatejci, teda prví obyvatelia tohto úžasného mesta. Tu by sme možno aj mohli skončiť, no BUBO je o lovení zážitkov a my chceme ísť ďalej stoj čo stoj! Šliapeme 800 schodov až ku kláštoru Ad-Deir, po ceste stretávame beduínov, ktorí nám ponúkajú svoje výrobky i osviežujúce nápoje. Zjednávame! My si kúpime vody a cestou späť nám pripravte dobrý čaj. Stúpame ďalej, už len kúsok. Odrazu sa nám potvrdzuje, že prepotené tričko stálo za to. Ad-Deir v celej svojej kráse a bez množstva turistov. Fotíme, spoznávame a relaxujeme. Avšak nie nadlho. Zážitkov totiž stále nestačilo, vstávame a ideme ešte vyššie, a to konkrétne k vyhliadke, kde sa nám naskytá krásna scenéria. V príjemnom vetríku sa pred nami vyníma vejúca vlajka Jordánska. Pod ňou stojí beduín a hrá na typickú píšťalku, v pozadí sa rozprestierajú šíre kopce jordánskej Petry. Zážitok ulovený!  

J

Juraj Lošonský

17

16:10

máj

2019

Po stopách Ludwiga  Burckhardta Viac o krajine

Po stopách Ludwiga Burckhardta

V roku 1812 sa Švajčiarskemu dobrodruhovi zo skalnej úžiny zjavila nádherná stavba , bola to dnes už známa “pokladnica” Petry . Dnes po 207 rokoch sa táto nádhera zjavila aj mne. Al Khazneh poznám z videí , filmov a fotografií, ale aj tak to bol pre mňa magický okamih, keď som zbadal jej nádheru. Neviem si vôbec predstaviť, čo musel pociťovať tento dobrodruh v 19 storočí, keď o stratenom meste počul len legendy a naraz sa Petra stala skutočnosťou.

M

Matej Bucko

05

08:14

mar

2019

Hora Nebo a biblické výhľady Viac o krajine

Hora Nebo a biblické výhľady

Len necelých 10 kilometrov východne od Madaby leží jedno z najdôležitejších pútnických miesto Jordánska. Je ním hora Nebo (arabsky Jebel Nibu alebo Siyagha), ktorú spoločne uctievajú viaceré náboženské predstavy. Bolo to práve tu, kam sa po dlhých 40 rokoch putovania dostal Mojžiš a ukázal Izraelitom zasľúbenú zem. Kopec nasiaknutý históriou a biblickými príbehmi priťahuje aj dnes more ľudí, ktorí chcú aspoň nachvíľku vidieť to, čo zazrel Mojžiš pred svojou smrťou. Podľa kresťanskej a židovskej tradície sa hora stala miestom jeho posledného odpočinku, ale moslimovia veria, že jeho telo bolo prenesené za rieku, a dnes leží v hrobe medzi Jeruzalemom a Jerichom. Nech je to už tak, či onak, dnes je Mojžišova hora príjemným, pokojným miestom s nádhernými výhľadmi na biblickú krajinu. Opustíme Mŕtve more a vydáme sa na 45 minútovú cestu, počas ktorej musíme prekonať viac než 1000 výškových metrov. Napršaná voda naplnila vyprahnuté wádi a tak sa sem tam objaví malá riečka, z ktorej majú radosť najmä kočovní pastieri, ktorí križujú tieto končiny so svojimi malými stádami. Pár metrov za vchodom sa rozlieva oáza pokoja plná stromov. Víta nás pomník s latinským nápisom „Unus deus, pater omnium, super omnes“. Vedľa stojí kameň s označením posväteného miesta v arabčine aj latinke. Prechádzame sa po hore a obdivujeme krajinu, ktorá sa nám rozkladá pod nohami. Krásne zvlnené pahorky hnedej a šedej farby sa rozbiehajú až po horizont. V údoliach sú zelené obláčiky stromov stratené na tejto šedivej oblohe. Staré olivovníky osamotene stoja a sem tam sa ich listy pohnú poryvom vetra, ktorý dáva o sebe už ráno vedieť. Pohľad sa prechádza krajinou až po brehy Mŕtveho mora, za ktorým sa rozkladá sen o slobodnej Palestíne. Niekoľko kilometrov týmto smerom stojí Jeruzalem, biblické Jericho či palestínsky Ramallah. Zastavujeme sa pri olivovníku, ktorý zasadil Ján Pavol II. pri svojej návšteve Mojžišovej hory. Stojí neďaleko starého kostolíka s neodmysliteľnými mozaikami. Krajšie by ste v Jordánsku hľadali márne!  

Hora Nebo a biblické výhľady

Tomáš Kubuš, BUBO

01

08:27

mar

2019

Dúha nad rímskym Jerashom Viac o krajine

Dúha nad rímskym Jerashom

Upršané ráno pri Mŕtvom mori nám dnes veľmi neprekáža, pretože sa vydáme na sever Jordánska hľadať krásu v biblickej krajine Gileadu tam, kde zo zelenej a zvlnenej krajiny vyrastajú ruiny starovekého mesta Gerasa. Dnes ho voláme Jerash alebo Džeraš, ak chceme, a ide o najfantastickejší súbor rímskych pamiatok na celom Blízkom Východe. Ak by Jordánsko nemalo svoju Petru, davy by prúdili sem do Jerashu. Takto ho mnohí obídu nevediac, akú chybu spravia. My o Jerashi dobre vieme, že stojí za to, a tak sme tu. Počasie sa mení každých päť minút a kým raz na Hipodróm dopadajú ťažké kvapky dažďa, o chvíľku ich kamene zohrievajú slnečné lúče. Jerash bol kedysi miestom na rímskej ceste Via Traiana a o jeho dôležitosti svedčí aj fakt, že tu v roku 129 prečkal zimu rímsky cisár Hadrián. Presne ten, ktorého vilu nájdete v Tivoli, neďaleko Ríma. Medzi rímskymi cisármi bol známy ako cestovateľ a kým mnohí iní panovníci si užívali prepychové paláce na Palatíne, Hadrián cestoval po celej ríši, aby na vlastné oči videl, čo všetko Rím dosiahol. Jeho oblúkom vojdeme do starovekého mesta. Hneď začína ožívať pred našimi očami. Hipodróm je prázdny, no kedysi sa tu pretekalo na konských záprahoch a trhoviská pri Oválnom námestí tiež zívajú prázdnotou. Ak poznáte Pompeje, tak Jerash sa u vás zapíše veľkými písmenami. Nazrieme do divadla, vypočujeme si zvuk gájd, ktorých tradíciu tu nechali Briti počas mandátu, a vyšliapanou cestičkou kráčame nad mestom, aby sme si užili panorámu. Februárový Jerash je živý, naplnený zelenou farbou, prenikavou zelenou, že silnejší odtieň už azda ani neexistuje. V bujnej tráve sa objavia žlté hlavičky kvetín a všetko má krásnu atmosféru. Cez leto bude Jerash sivý, žltý a na jeseň vypálený od žeravého blízkovýchodného slnka. Viete, kde v Jerashi hľadať najkrajšie byzantské mozaiky? My áno! Napokon vojdeme do Artemidinho chrámu a pohľadáme hýbajúci sa stĺp. Kto vie ako by Jerash vyzeral, nebyť katastrofálneho zemetrasenia z roku 749. Možno by neexistoval vôbec a zemetrasenie ho zachránilo pre náš vek a možno by jeho ruiny patrili medzi najkrajšie na svete. Je zvláštne kráčať po hlavnej ulici Cardo Maximus. Ešte stále tu nájdete poklopy od kanalizácie, vyjazdené koľaje od vozov, a chýba len voda vo fontánach a ľudia. Jerash sme si vychutnali a pred odchodom ešte nakúpime zopár jordánskych suvenírov, vypijeme šťavu z granátového jablka, kávu s kardamónom, či čaj s mätou a plní zážitkov zlezieme cca 1200 výškových metrov až k brehom Mŕtveho mora.  

Dúha nad rímskym Jerashom

Tomáš Kubuš, BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva