Fórum

72 príspevkov

22

13:13

máj

2019

Zážitkový vnútroštátny let Viac o krajine

Zážitkový vnútroštátny let

Od vnútroštátnych mjanmarských letísk človek nemôže mať žiadne prehnané očakávania. Ale letisku Heho neďaleko jazera Inle nám vyrazilo dych. Odletová hala v horšom stave než autobusová stanica v Užhorode. Nápis Departure je nenápadne situovaný pri reklame na pivo. Informačná tabuľa o odletoch a príletoch? Nie načo, netreba. Odbavenie batožiny prebehlo len uskladnením batožiny do vozíka (niečo medzi fúrikom a vlečkou) pri zriadenkyni. Tzv. „dutyfree“ priestor (viem, že na vnútroštatnom lete nezmysel, ale chápeme sa) oddelený od čakárne len znudeným pracovníkom ostrahy, ktorého viac zaujímal facebook na mobile než nejaké tekutiny v príručnej batožine. Ale najviac aj tak pobavila letenka s pokynom na voľné sedenie. BUBO našťastie vie, ako to tu chodí, a všetko prebehlo tak ako malo. A my sme sa úspešne presunuli k thajským hraniciam a pokračovali v zájazde.  

M

Martin Lipinský z BUBO

17

15:54

apr

2019

Všetko dobré v novom roku do tretice! Viac o krajine

Všetko dobré v novom roku do tretice!

Posledné dni boli mimoriadne intenzívne. V Myanmare sme totižto zažili mimo prvotriednej poznávačky aj oslavy budhistického nového roka Thingyan, známeho ako Songkran v susednom Thajsku. Táto trojdňová slávnosť je trochu podobná našej veľkej noci, ale na rozdiel od Slovenska sa tu neoblievajú len ženy a dievčatá, ale úplne všetci. Voda má očistný účinok a je zároveň požehnaním, ktoré Vás očistí a pripraví na nový rok. Oslavy nás zastihli na viacerých miestach, ale najintenzívnejšie na nádhernom jazere Inle, perle barmského štátu Shan. „Pripravte sa na to, že budete mokrí“, hovorí náš miestny sprievodca Tham „hlavne mládež niekde nie je možné zastaviť“. Rýchlo chápeme, čo mal na mysli. Plavíme sa na našich skvelých rýchlolodiach riekou k pagodovému lesu Indein. Toto odľahlé miesto pri jazere nenájde každý, ale stojí určite za návštevu. Stovky pagod okolo centrálneho chrámu vytvárajú atmosféru ako z ázijskej rozprávky. Môžete sa tu motať a fotiť a z každého uhla sú tieto stovky rokov staré pagody iné. Podľa legendy tu stoja už od tretieho storočia pred naším letopočtom, kedy ich mali postaviť vyslanci slávneho indického kráľa Ashoku. Návštevu si ale musíme zaslúžiť, a cesta nie je ľahká. Je obdobie sucha, a tak je voda nízka, miestami len po kolená. A práve v rámci sviatkov tu na nás striehnu deti s vedrami, ktoré horia nedočkavosťou, aby nás očistili a požehnali do nového roka. Máme síce dáždniky, ale mládež je vynaliezavá a leje na nás vodu z mostov, prípadne striehne na vode rozostavená tak, aby sme im nevedeli ujsť. Voda na nás lieta zo všetkých strán a sme celí premočení. Nikto sa ale reálne nehnevá. Veď je nový rok a miestni to myslia len a len dobre. Ich dobré úmysly ukazuje aj to, že hneď keď vidia ako nám loď uviazla na plytčine, tak odhadzujú vedrá a pomáhajú nám loď roztlačiť. Všade je smiech. V dedinách na jazere sú tribúny s hadicami a všetci sa polievajú. Bohatí alebo chudobní, vzdelaní alebo negramotní, všetci sú mokrí a šťastní. A my, malý ostrov Európy medzi nimi, ktorý sa väčšine vody úspešne vyhýba, ale aj tak je dva krát za deň celý premočený. Skvelý zážitok! Je úžasné vidieť tento sviatok v praxi. Aj okolo jazera na cestách postávajú ľudia a žehnajú vodou všetkých čo prechádzajú okolo. Z nášho autobusu vodíme tieto „vodné checkpointy“ na každom kroku. Dnes sviatky skončili. Všetko sa vrátilo do normálu a už sa viac neoblieva. Všetci sa môžu očistení a požehnaní vrátiť ku každodenným povinnostiam. A tak všetko dobré v novom roku všetkým! Thingyian je za nami!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

13

15:56

apr

2019

Nádherná Irrawaddy Viac o krajine

Nádherná Irrawaddy

Bagan je perlou celej Barmy. Toto nádherné miesto je známe tisícmi pagod a atmosférou, ktorej v juhovýchodnej Ázii môže konkurovať jedine Angkor. Dnes sme sa mu venovali naplno. Od krásneho východu slnka na vyhliadkovej veži, kde sa pred vami stovky pagod na Bagnaskej pláni rozprestierajú ako stredoveká tapiséria, cez samotné pagody so zlatenými vrcholmi, z ktorých dýcha história a mystická atmosféra, až po jazdu na konských povozoch, ktoré nás odviezli aj na miesta, kde vás bežný autobus neodvezie. V skratke, nádherný deň, na ktorý len tak ľahko nezabudnete. Korunu sme mu ale nasadili na matke barmských riek, Irrawaddy. Tento nádherný veľtok, pri ktorom Dunaj vyzerá ako potok, je životodarnou tepnou Myanmaru. Tiahne sa centrom krajiny v dĺžke 2100 kilometrov, a bez neho by krajina nebola nikdy tým, čím je dnes. My podvečer nasadáme na našu prenajatú loď a pokojným prúdom obrovskej rieky sa plavíme hore smerom k ostrovom, ktoré sú nad vodou len v období sucha. Okolo nás je pokoj, na brehu vidíme pagody staré stovky rokov a jediné čo nás môže vyrušiť je zvuk motorov miestnych rybárskych lodí. Naším cieľom je plytčina obnažená v prúde majestátnej rieky len teraz, keď je voda nízko. Tu máme pripravené sedenie a luxusný bufet. Dáte si Barmské víno Cabernet Saviougnon alebo Shiraz? Alebo radšej rum Mandalay a pivo Myanmar? Všetko máme! A tak sedíme v tieni tradičných barmských dáždnikov na mieste, ktoré vlastne ani neexistuje, ak je voda v Irrawaddy na bežnej úrovni, a pred nami je jeden z najkrajších západov slnka na planéte. Mlsáme kešu oriešky a popíjame barmský cabernet savignonon a oproti nám do veľtoku juhovýchodnej Ázie zapadá červená guľa, ktorá je slnkom. Okolo je ticho, už ani rybári nepremávajú po rieke. Atmosféra by sa dala krájať. Nádherný zážitok, ktorý sami sebe závidíme. Slnko sa pomaly skryje za hory okolo Baganu, a je čas ísť. Ale každému z nás je to ľúto, a na tento podvečer na nádhernej Irrawady len tak skoro nezabudneme!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

11

14:41

apr

2019

V srdci zlatého barmského Budhizmu Viac o krajine

V srdci zlatého barmského Budhizmu

Pagoda Schwedagon, Yangon, Barma. Ak sa bavíme o najkrajších pamiatkach sveta, tak toto miesto nesmieme nikdy vynechať. Nepozná ho každý, ale kto tu bol, bude so mnou isto súhlasiť. My z BUBO sme tu pri tom ako doma. Ale i napriek tomu, že sa sem človek pozrie neraz, tak čistá úchvatnosť tejto 99 metrov vysokej stupy pokrytej 70 tonami zlata človeka zakaždým prekvapí. V lúčoch podvečerného slnka je tento div barmskej architektúry úchvatným pohľadom, ktorý človeku ostane pred očami až do konca života. V prvom rade je to ale posvätné miesto a jeho atmosféra čírej zbožnosti a rituály okolo vás, ktoré evidentne hlboko preciťujú pútnici prichádzajúci sem po stovkách, dostane každého. „Ktorý deň v týždni ste narodení?“ Pýta sa náš skúsený sprievodca Than. Schwedagon je jeho druhým domovom, pohybuje sa tu už od 13tich rokov, keď sa do Yangonu presťahoval z poľnohospodárskej dediny na centrálnych pláňach Myanmaru. Hneď viem, kam otázkou mieri: „Ja som v piatok, poďme nájsť oltárik!“ Okolo hlavnej pagody je totiž oltárik pre každý deň v týždni, kde môžu tí, ktorí sa v daný deň narodili, umyť sochu Budhu vodou, a tým symbolicky očistiť svoju dušu. Či ste Budhista alebo nie je v Barme jedno, miestni sú radi, ak ctíte ich zvyklosti, a tak prechádzame okolo stupy a nachádzame piatok. Rituál je nesmierne jednoduchý – do pripravenej misky naberiete vodu a niekoľko krát opláchnete Budhu a zviera, ktoré sa ku Vášmu dňu viaže. Preto opláchnem sochu aj morské prasiatko pod ňou, a hriechy zo mňa padajú skoro ako pot v horúcom barmskom počasí. Okrem duchovnej očisty rozdávam každému členovi našej výpravy aj plátok zlata a pripájame sa k pútnikom, aby sme ním polepili sochu Budhu v jednom z centrálnych chrámov. Práve vďaka tejto starodávnej zvyklosti je Barma známa ako krajina zlata a nájdete ho tu na každom kroku, a to aj v tých najchudobnejších oblastiach. V skratke, užívame si atmosféru najsvätejšieho miesta Barmy naplno, splývame s davom, ak nie vizuálne, tak minimálne čo sa týka našich aktivít, a preciťujeme exotiku, ktorú toto miesto stelesňuje. Schwedagon je jednoducho zážitkom pre každého!  

S

Samuel Kĺč z BUBO

09

10:20

dec

2018

Najkrajšia pamiatka sveta z vtáčej perspektívy Viac o krajine

Najkrajšia pamiatka sveta z vtáčej perspektívy

Barma je krajina, ktorú sa rozhodne oplatí navštíviť. Krásna príroda, milí ľudia a zachované pamiatky, ktoré ešte stále, po desiatkach rokoch izolácie počas vlády vojenskej chunty, nie sú preplnené turistami tak, ako je to v ostatných krajinách juhovýchodnej Ázie. Nehovoriac o tom, že sa tu nachádza jedno z najzaujímavejších a najmystickejších miest na svete. Na brehu rieky Ayeyarwady je vystavané starobylé mesto Bagan s viac ako dvomi tisíckami budhistických monumentov, veží a stúp, ktoré sú len tak roztrúsené v krajine okolo mesta. Medzi tie najznámejšie patrí chrám Ananda so zlatou stupou na vrchu z jedenásteho storočia, chrám Dhammayangi, Thatbyinnyu alebo pagody Shwezigon a Shwesandaw. Nádherné sú však aj tie menšie, mimo mesta, ku ktorým sa dostanete po kľukatých prašných cestičkách. My však vstávame skoro ráno a ideme si pozrieť túto krásu z vtáčej perspektívy. Ráno o 5:20 nás z hotela vyzdvihne staručký autobus a po pol hodine jazdy vystupujeme na obrovskej lúke, kde sa pripravujú teplovzdušné balóny. Náš pilot Barry, ktorý tu lieta už siedmu sezónu (v letnom období, počas veľkej migrácie odlieta do Serengeti v Tanzánii), nás poučí o bezpečnostných záležitostiach, najmä ako sa pripraviť na pristátie, ponúkne nás čajom alebo kávou a koláčikmi, a po štyroch v skupine nastupujeme do koša rozdeleného na päť sekcií. Štyri sú určené nám, návštevníkom a v strednej s ovládacími prvkami je náš pilot. Po niekoľkých sekundách zohrievania vzduchu pomaličky vzlietneme a vietor nás začne unášať ponad toto magické miesto. Barry dokáže točiť košom a tak máme všetci perfektné výhľady na pagody, chrámy, ale i okolité políčka na ryžu alebo arašidy. Barry nám ukazuje tie najzaujímavejšie stavby a rozpráva o nich tajomné príbehy. Ani nevieme ako, a naša trištvrte hodinka vo vzduchu ubehla a my pristávame na trávnatej ploche jedného z hotelov Nového Baganu. Barry nás pozýva ešte na tradičný pohár šampanského – podľa príbehu z osemdesiatych rokov osemnásteho storočia, kedy pri jednom z prvých úspešných vzletov vtedy ešte ohňom vyhrievaného balóna, tento pristal s posádkou na poli, kde si sedliaci, ktorí tam pracovali, mysleli, že im tam pristali démoni na drakovi (keďže by ich ani vo sne nenapadlo, že tam niekto priletí na balóne) a rozbehli sa ich zlynčovať. Piloti mali našťastie so sebou fľašu šampanského, ktorú si chceli vychutnať po úspešnom pristátí a tá im nakoniec, potom ako ju ponúkli vystrašeným sedliakom, zachránila život. Príjemná tradícia. Vychutnáme si teda náš pohárik, podebatujeme s Barrym a nastupujeme do autobusu, ktorý nás zavezie naspäť do hotela. Práve sme ulovili zážitok, na ktorý nikdy nezabudneme.  

Najkrajšia pamiatka sveta z vtáčej perspektívy

Maťo H. z BUBO

12

06:18

nov

2018

Mount Popa a duchovia Barmy Viac o krajine

Mount Popa a duchovia Barmy

Mjanmarsko vníma každý pred cestou ako budhistickú krajinu, mnohí scestovaní ju považujú za najbudhistickejšiu zem na svete. Percentá jednoznačne súhlasia, až 89% všetkých obyvateľov sa hlási k tradičnému théravadskému budhizmu. V rámci krajín juhovýchodnej Ázie sa tuná človek stretáva s podobizňou Budhu alebo pagodami asi najčastejšie. Jedinečnosť vo vyznávaní budhizmu je v Barme v jeho doplnení o prvky tradičnej viery v nebeských strážcov, či dobrých i menej dobrých duchov. Dejiny uctievania duchov, ktorí sa tu volajú 'náti', siahajú do obdobia staršieho než je budhizmus samotný. V hierarchii nátov existuje 37 hlavných duchov, ktorí boli historickými osobnosťami, prispeli k rozvoju spoločnosti a častokrát zomreli násilnou a predčasnou smrťou. Podobizne nátov sú v Barme súčasťou budhistických chrámov a vyjavujú sa tak ako svätci v kresťanskom ponímaní. Viera v nátov je medzi obyvateľmi veľmi silná. Skĺbenie s budhizmom znamená, že aj náti vyjadrujú rešpekt historickej postave Budhu. Po celej krajine vidíme obetinky i oltáre pre nátov vedľa budhistických monumentov. Najvýznamnejšie miesto pre vyjadrenie úcty k nátom je 700 m vysoká hora Mount Popa. Na jej úpätí je svätyňa s podobizňou všetkých 37 nátov, a hore krásne vybudovaný budhisticky chrám. Všetko presne ako má byť. 

K

Katarína Pivovarníkova z BUBO

09

03:57

nov

2018

Irrawaddy, tepna historickej Barmy Viac o krajine

Irrawaddy, tepna historickej Barmy

Irrawaddy je tepnou Mjanmarska. Jej dĺžka je takmer 2200 km a tečie iba cez Mjanmarsko. Bola spoločníkom obchodných cestujúcich spájajúcich Čínu a Indiu, ktorých cesty sa stretli na tomto území, i nemým svedkom založenia prvého barmského kráľovstva. Tiahne sa od himalájskeho oblúka a končí v Andamanskom mori. V jej povodí žijú desiatky exotických etník, nachádzajú sa tu národne parky s endemickými zvieratami a je domovom väčšiny obyvateľstva krajiny. V širokom koryte rieky Irrawaddy v týchto dňoch objavujeme najznámejšiu pamiatku Barmy- Bagan. Plavba po rieke Irrawaddy je tým najlepším zakončením putovania medzi pagodami. Východy a západy slnka sú tuná akosi krajšie, zapadajúce slnko sme si včera vychutnali na vyhliadke v starom Bagane a dnes ho pozorujeme z našej lode. Ráno vstávame za tmy, aby sme leteli balónom nad medenou zemou pagod, každý sa vrátil so svojimi dojmami a myšlienkami. Bagan je ideálne miesto pre sebareflexiu. Dnešný deň bol prepchatý zážitkami, a teraz na našej súkromnej plavbe máme čas všetko si uvedomiť, aké máme šťastie zažívať ešte stále krásne autentickú až exotickú krajinu v juhovýchodnej Ázii. Rieka Irrawady nás bude sprevádzať aj cestou do kultúrneho a náboženského srdca Barmy- mesta Mandalay, kde sa v jej údoliach písala ďalšia kapitola z histórie. 

K

Katarína Pivovarníkova z BUBO

04

17:47

nov

2018

Inle po našom Viac o krajine

Inle po našom

Jazerá, a najmä tie v odľahlých častiach našej krásnej planéty, obklopené kopcami, majú nevšedné kúzlo. Akoby k nim už nebolo treba nič povedať. Len tak prísť z yangonského chaosu, trúbenia a ulíc, ktoré sú v neustálom pohybe, nastúpiť na čln a plaviť sa jazerom v smere zapadajúceho slnka. Keď na samotné Inle doľahne šero, je čas vrátiť sa na breh. Celé je to magické. Na brehu čakajú s úsmevom, vedia kto sme, čakajú nás s vrelým prijatím starého dobrého priateľa. V Európe sme už zabudli na silu úprimného úsmevu a radosti z prítomnosti. V hoteli má každý svoju súkromnú vilu. Je to ako mať svoje miesto medzi desiatkami mjanmarských etník, zrazu sa cítime v starej Barme viac doma. Takýto zážitok sa vpíše do pamäte nevtieravo, intenzívne. Je to luxus, ktorý posúva náš zážitok z krajiny o ďalšiu novú dimenziu. I tak to najlepšie ešte len príde. Jazero Inle úplne stíchne, po večeri a príjemnom drinku sa každý ocitá na svojich terasách, nad ktorými žiari toľko hviezd a súhvezdí, ako doma vídavame iba zriedka. A zvuk trópov je tá správna kulisa k poháru barmského červeného vína. Inle dáva každému odpoveď na otázku prečo navštíviť Mjanmarsko. Netreba nič dodať, iba prísť. 

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

31

17:36

aug

2018

Magický Zlatý balvan Viac o krajine

Magický Zlatý balvan

Opúšťame Yangon a smerujeme na východ do monského štátu smerom k hraniciam s Thajskom. Nadväzujeme totiž na našu históriu v Barme (dnešné Mjanmarsko) a opäť do programu zaraďujeme magický Zlatý balvan. Jedná sa o tretie najposvätnejšie budhistické miesto, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť. Aj preto sem z rôznych kútov krajiny smerujú či už pútnici, ale aj turisti. Cesta k nemu je náročnejšia, ale napriek všetkým prekážkam rozhodne stojí za to. Samotné hory, kde sa nachádza táto pamiatka, sú vzdialené približne 160 km od bývalého hlavného mesta Yangon. Práve sem sme sa dostali naším klimatizovaným a pohodlným autobusom. Prichádzame do Kimpun Base Camp, kde náš autobus opúšťame. Hore by sa totiž nedostal a preto prestupujeme do terénneho auta, no predstavte si pod týmto pojmom skôr nákladné auto, ktoré má korbu s drevenými lavicami na sedenie. Pod túto strechou krytú časť sa zmestí približne 35 ľudí. Čo predstavuje 6, podotýkam miestnych Barmčanov v rade. Alternatívou je približne 6 hodinová túra smerom hore. Keď sem prichádzame práve sa napĺňa auto a my sa do neho dostávame ako poslední. Aj preto sa nám ujdú miesta v prednej časti vedľa šoféra. Náš lokálny sprievodca Thurein mi hovorí, že sme mali šťastie, lebo ďalší autobus pôjde tak o dve hodiny. Je totiž obdobie dažďov a tak sem v tomto čase chodí menej turistov aj pútnikov, a tak si Zlatý balvan môžeme vychutnať bez nutnosti tlačenia sa v dave. Počasie nás rozhodne neodrádza a tak sa vydávame na 45 minútovú cestu smerom hore. Náš šofér je “srandista" a ukazuje nám dopredu aké zákruty nás čakajú a kedy sa máme pevne držať. Je to istým spôsobom adrenalínový zážitok. Ten je prerušovaný malými technickými zastávkami. No tak isto čakaním na to, kým budeme mať zelenú a dostaneme sa cez pár úsekov, ktoré sú jednosmerné. Po necelej hodine prichádzame do hornej stanice, od ktorej je náš hotel vzdialený necelých 10 min chôdze. Po ubytovaní sa na našom príjemnom hoteli si doprajeme trochu oddychu a potom sa stretávame, aby sme sa krátkou 15 minútovou prechádzkou dostali k nášmu cieľu. Po pár metroch sa vyzúvame, tak ako je to zvykom pri všetkých budhistických pamiatkach v Mjanmarsku. Odkladáme si naše topánky do skriniek a na zvyšok cesty sa po mramorovej dlažbe vydávame bosí. Netrvá to dlho a dostávame sa k samotnej pamiatke. Po ceste míňame časti komplexu, ktoré slúžia na modlenie a v teplých mesiacoch, keď je málo zrážok, zabezpečujú častokrát dostatočný priestor pútnikom na prespanie pod šírim nebom. Aká romantika. No ak by pútnici chceli prespať inak, stačí si dať niečo drobné na jedenie v miestnych reštauráciách. Tie zároveň na poschodí ponúkajú veľký priestor, kde sa bez problémov zmestí veľké množstvo pútnikov, ktorí tu môžu zadarmo prespať. Po pár metroch sa z hmly vynára Zlatý balvan. Jedno z najdôležitejších pútnických miest Mjanmarska. Celá skala alebo ak chcete viklan sa volá Kyaiktiyo, čo v preklade znamená zlatá skala. Je to masívny zlatý balvan pokrytý zlatými šupinkami a balansuje na hrane útesu na vrchole Mt. Kyaikto. Práve nimi ho môžu pokrývať iba muži, ktorí majú priamo ku skale prístup. Ženám neostáva nič iné len sa modliť z niekoľkometrovej diaľky. Na vrchole samotného balvanu stojí 7,3 metrov vysoká zlatá malá stúpa. Podľa legendy udržuje viklan svoju dokonalú rovnováhu vďaka absolútne presne umiestnenému Budhovmu vlasu v stúpe. Vlas pravdepodobne získal v 11. storočí kráľ Tissa od pútnika, ktorý ho ukrýval medzi vlastnými vlasmi. Pútnik požiadal kráľa, aby dal vyhľadať kameň, ktorý tvarom odpovedá jeho hlave a do stúpy na jeho vrchole umiestniť posvätný vlas. Kráľ, ktorý zdedil po svojich rodičoch - otcovi zawgyi (skvelý alchymista) a matke princeznej naga (dračí had) - nadprirodzené schopnosti, našiel skalu na dne mora. Po zázračnom presunutí na vrchol hory sa čln, ktorý viezol balvan zo dna mora, zmenil taktiež na kameň. Tento kameň je vidieť zhruba zo vzdialenosti 300 m od hlavného kameňa a hovorí sa mu Kyaukthanban (stúpa Kamenný čln). Atmosféra, ktorá panuje okolo Kyaiktyio je nabitá zbožnosťou a mágiou, hlavne ak sa žiariaci kameň topí v hmlistom svetle pri súmraku. Aj preto sme sa sem ešte vrátili a v hmle si vychutnali pohľad na osvietený zázračný Zlatý balvan. Pôsobivé miesto, čo myslíte? 

Magický Zlatý balvan

Robert Taraba, BUBO

25

08:23

júl

2018

Bagan - najkrajšia pamiatka sveta Viac o krajine

Bagan - najkrajšia pamiatka sveta

Bagan sa o toto prvenstvo bije s Angkor Watom v Kambodži, Petrou na juhu Jordánska, Machu Picchu v horách Peru, Taj Mahalom v indickej Agre. Bagan je zo všetkých týchto TOP pamiatok najmenej navštevovaný. Keď som Bagan pre seba objavil v roku 1996, bol som v šoku. Nadšený. Nič som o Bagane dovtedy nevedel a o to viac ma prekvapil. 2000 pagod veľkých ako naše kostoly natesnané na malej ploche. Prechádzal som sa po pieskových cestičkách pomedzi ne, východy a západy slnka sú tu akosi krajšie, vyliezol som snáď na každú pagodu. V rokoch 1996, 97 a 98 som tu bol úplne sám a BUBO klienti objavili Bagan dlho dlho pred ostatnými turistami. Odvtedy sem chodíme pravidelne a do programu okrem zabehaných klasík pridávame novinky.Angkor či Bagan? Kambodžský Angkor zvíťazil ako najkrajšia pamiatka - “landmark” aj tento rok (napr. TripAdvisor), no u BUBO klientov sa aj tento rok Bagan dostal pred Angkor. Bagan nie je jedna pamiatka ako Taj Mahal, ale stovky, tisíce pagod. Ak chcete Bagan zvládnuť, musíte mať jasnú dramaturgiu s úvodom, jadrom a grandióznym záverom. Ako odporúčam zorganizovať celodennú prehliadku dnes? Východ slnka Ešte za tmy sa vydajte pozorovať východ slnka. Určite! Dobré hotely majú na izbe pre túto príležitosť baterky. Zoberte si taxík, či ak bývate v hoteli v Starom Bagane (Old Bagan), choďte peši. a) Prvou možnosťou je ísť k veži, ktorá je súčasťou hotelového komplexu, zaplatiť vstup 5 USD a vyviezť sa hore a potom ešte dve poschodia vyšliapať. Je to dosť blízko hôr a najlepší výhľad je na samotný hotelový komplex a pagody sú vzdialené. Vežu každý taxikár pozná. Na recepcii vášho hotela si dopravu zajednajte večer predtým. b) Druhou možnosťou je ísť na vyvýšené miesto, ktoré vybudovali ľudia. Poznám dve, ale chodí sa na také, čo sa podľa mňa neoplatí. Je to však zadarmo. c) Pre mňa je najlepšou možnosťou vyjsť na vlastnú pagodu. Po tom, čo v roku 2017 obézna Američanka pri selfie z pagody spadla a zabila sa, je výstup na akúkoľvek pagodu zakázaný. No ja som na pagodu vyliezol aj v roku 2018 – OK, policajti ma potom hnali dole a ledva ledva som sa vyhol pokute. Schody totiž zbúrali, respektíve ich zahradili železnými bránkami s ostňami. Poznám však tri pagody, na ktoré sa dá vyjsť a nemusíte nič preskakovať. Prejdite krížom cez asfaltku spájajúcu Starý a Nový Bagan a po 200 metroch z Anawrahta Road odbočte vpravo na hlinenú cestičku ku chrámu Gu Taw Thit, ku ktorému je to od odbočky iba 130 metrov. Za chrámom vpravo je menší chrám, na ktorý sa dá zozadu vyjsť. Vždy si vyzujte topánky! To je slušnosť… aj keď tu nikdy nikoho nestretnete. Potom sa z chrámu pozrite smerom na juhozápad a tam je 200 m od vás ďalší chrám, ktorý keď obídete, opäť sa na neho dá z východnej strany vyjsť. Schody sú schované, ale sú tam. Ďalší chrám, na ktorý sa dá aj dnes vystúpať, je v blízkosti Anandy. Chrám Lawkaoushaung vám musia otvoriť, ale je tu chatrč a chlapec vám výstup umožní – odporúčam dohodnúť večer predtým, aby ste zbytočne nevstávali. Všetko je to 5 minút peši od Gu Taw Thit. Odporúčam nájsť si svoj vlastný chrám a byť na ňom sám so sebou či so svojimi blízkymi. d) Let balónom. Na barmské pomery je 400-450 dolárov/osobu značne veľa, no napriek tomu sú lety dlho vopred vypredané. Najmenší balón je pre 6 osôb, najväčší pre 12 až 16 osôb. Samotný let trvá 45 minút. Áno, oplatí sa. Čas prehliadky: v letných mesiacoch vyrazte z hotela o 4.45, v zime stačí o 5.15. Raňajky v hoteloch sa začínajú často už od 6.00, ale vy sa vrátite zrejme až o 6.30. Zapíšte si vaše pocity. Možno napíšete prvú báseň v živote? V Bagane sa v každom prebudí romantik Ranný trh v Nyaung U Hneď po raňajkách o 9.30 vyrazte na trh v Nyaung U. Bagan sa delí na 3 mestá: Starý Bagan, Nový Bagan a Nyaung U a práve tu sa nachádza zaujímavý trh. Vojdete bránou z hlavnej ulice a vľavo je veľká krytá plocha trhovníkov. Je to stále veľmi autentické a trh sa oplatí vidieť. Viete zájsť aj po hlinenom námestíčku (tu sa do pick upov nakladá tovar a ľudia) viac dozadu a tam vojsť vľavo dovnútra trhu, trh je rozsiahly. Nenájdete tu kmene, ako napríklad v okolí jazera Inle, ale Barmčania sú aj dnes značne exotickí. Väčšina žien má na lícach a vlastne na celej tvári tanaku. Drevo tanaky na trhu režú, robia z neho prášok, predávajú ho tu. Nájdete tu čerstvé ovocie a každý sa naučí niečo nové, aj čo sa týka byliniek, ktoré sa používajú v lokálnej kuchyni. Pred trhom stáva vozík, kde vám pripravia šalát zo surovej papáje. Ten je tu menej štipľavý než v Thajsku či Laose. Dajte si pre seba zabaliť betel. Trh je plný betelových orechov (areca catechu), ktoré porciujú a v desiatkach stánkov predávajú a balia. Zabalený betel si vložte medzi zuby a líce a pomaličky žuvajte, červené sliny vypľúvajte. Ja osobne som to skúšal viac než stokrát a účinok je asi ako po cigaretke, či malom pive, väčšinou necítite nič. No tých, čo ráno vstávali pred piatou, toto povzbudí ako silná káva či čaj.Čas prehliadky: Z hotela sem cesta trvá 15 až 20 minút a na trhu strávite 45 minút. Schwezigon (Švezigon) pagoda Začíname najdôležitejšou pagodou Baganu. Obchodníci a hlavne obchodníčky na motorkách sú už na vás prilepené a budú vás sprevádzať skoro celý deň. Z parkoviska už vidieť vrch zlatej pagody, vojdete do krytej chodby, kde sa vyzujete (vpravo a topánky vám postrážia. Nemôžete mať ani ponožky) a musíte mať zakryté ramená a kolená. Tu sa kontroluje, či máte zaplatený celkový vstup do Baganu (od roku 2018 sa päťdňový vstup zmenil na trojdňový). Veľký kráľ Anawrahta začal stavať túto pagodu v roku 1059 a tá sa stala prototypom pre všetky ostatné. Je dobré vedieť, že nikdy nebola pozlátená a dnešné pozlátenie je novinkou. Podľa legendy je postavená na mieste, kde zastal biely slon zo Srí Lanky, ktorý niesol Budhove pozostatky. V skutočnosti ju zakladateľ Baganskej ríše postavil na mieste, kde už chrám bol – chrám vzývajúci domorodých bôžikov - natov. Ten sa nachádza vpravo asi 50 metrov. Dá sa vojsť dovnútra stavby, ktorá je skôr podobná maštali, a pozrieť si gýčových bôžikov. Kráľ Anawrahta (toto je jediné meno, ktoré je vhodné si zapamätať) týmto chrámom predstavil nové štátne náboženstvo – theravádsky budhizmus. Tu pri budove pre 37 animistických bôžikov - natov si dáme rozchod a každý si vychutnáva prehliadku samostatne a o hodinu po príchode na parkovisko sa opäť stretneme v autobuse. Ako sa stať natom? Musíte byť za života slávny, musíte zomrieť násilnou smrťou. Iba vtedy váš duch dokáže pomôcť iným. Nájdite si zopár rozprávok o natoch –napríklad tú o vzniku Mount Popa. Dovnútra Švezigonskej pagody sa vojsť nedá, je to stupa. Švezigon je mysterióznou, živou a nádhernou pagodou! Prejdite sa dokola a nasajte tú atmosféru.Čas prehliadky: jedna hodina Chrám Kubyaukgyi Je zo začiatku 12. storočia postavená v štýle chrámu Mahabodhi v Bodh Gayi v indickom štáte Bihar. Bol som aj v Bodgayi a môžem potvrdiť, že malá podobnosť tu je. Nazývaný tiež Gubyaukgyi. Nejde o pagodu ako pri Švezigone, ale o chrám, lebo sa dá vstúpiť dovnútra. Vstupujeme východnou bránou. Hneď vľavo po vstupe sú fresky z 13. storočia, čo je ohromná vzácnosť. Ide o malilinké obrázky zo života Budhu, spolu je ich 547. Tieto fresky sú originál, neboli neskôr premaľované ako v iných chrámoch, kde nájdeme fresky zo 16. a 17. storočia. Je tu prísny zákaz fotenia a ani mne (a to som nafotil teda hocičo) sa nepodarilo nafotiť. Fresky v Kubyaukgyi nie sú impresívne, sú vzácne. Pod freskami sú vysvetľujúce nápisy v starej monštine zapísané v pálí a toto je jeden z prvých zapísaných mjanmarských jazykov. Móni majú omnoho bližšie k Thajcom než k Barmčanom, ich jazyk je podobný kmérčine a unikátnosťou je, že nie je tonálny (ako veľká väčšina tejto oblasti). Ide o chrám pripomínajúci jaskyňu, vieme teda vojsť dovnútra na rozdiel od Švezigonu. Aj tu sú stánky so suvenírmi.Čas prehliadky: cesta zo Švezigonu je 5 minút a prehliadka 15 až 20 minút. Áno, opäť sa treba vyzuť a mať londži.Lacquerware Ešte pred obedom navštívte dielničku lacquerwareu a oddýchnite si na chvíľku od pagod. Odporúčam tú, kde fúzač Ever Stand s hrdosťou a verný tradícii predkov (taktiež boli fúzatí) udržiava tradičné remeslo. Ever výnimočnosť lacquerwaru vysvetľoval aj prezidentovi Barackovi Obamovi pri jeho návšteve Unie Mjanmarska, má dobrú angličtinu a zápal v očiach. Po prehliadke vám nalejú domáci zelený čaj zdarma, čo v tých horúčavách robí telu veľmi dobre. My v BUBO máme v našom Base campe na Dunajskej ulici na prvom poschodí už vyše 20 rokov vzácny stôl z lacqueru a stále vyzerá ako nový. Ide o umeleckú metódu, starú tisíce rokov, ktorá dnes nie je známa – no podľa nás opäť bude. Už Konfucius bojoval proti tomu, aby ľudia míňali všetky svoje úspory na nádherné diela z lacqueru. Technika je známa z Číny, Kórey, Japonska, Vietnamu. Bagan je jediným miestom v Barme, kde môžete ešte túto metódu vidieť, a podľa mňa ide o jedno z najlepších miest na svete. Je to aj vďaka veľmi kvalitnej surovine – živici, ktorá sa získava zo stromu Sa - nie z toxicodendron vernicifluum, ale z melanorrhoea usitata. Výrobky sú robené totálne ručne a sú vysokej kvality. Po zaparkovaní - sami túto dielničku nenájdete, je zastrčená – prejdete krížom cez obchodík a sadnete si na stoličky na dvore, kde je zároveň dielňa. Ever Stand sa pred vás postaví a vysvetlí vám (ak ste objednaná skupina) stručne, ale veľmi fajn za desať minút celý postup. Následne si tento postup môžete pozrieť naživo. Je tu asi 7 až 10 remeselníkov, ktorý každý robí tú svoju časť v náročnej výrobe. Je tu aj pivnica, kde výrobky z lacqueru sušia. Toto je manufaktúra, svetový šperk, metóda, ktorú sa naozaj oplatí vidieť. Nemusíte nič kúpiť... aj keď poháre z bambusu a konského vlasu z chvosta obalené lacquerom sú vcelku praktické. Podobne ako obal na cigary.Čas prehliadky: cesta sem je 5 minút a prehliadka 30 minút aj s fotografiami, čajom a krátkym časom pre tých, čo si chcú niečo kúpiť. Čas upravíte podľa času obeda Obed v Nyaung U Na hlavnej ulici Thirpyitsaya, najväčšieho mestečka Baganu sú desiatky reštaurácii. Dáte hodinku rozchod a každý si nájde tú svoju, dá si jedlo a aj pivko Dagon (takto sa volal kedysi Yangon), Mandalay (druhé najväčšie mesto Barmy je bližšie) alebo ostanete verní pivu Myanmar. Reštaurácie nie sú v žiadnom prípade luxusné, no sú zvyknuté na turistov, varia rýchlo, slušne a hygienicky. Na raňajky aj na obed je bežné dať si polievku. Tie bývajú husté, buď s ryžou či slížami a zasýtia vás ako hlavné jedlo. Červené (štipľavejšie) či zelené kari sú taktiež v menu bežnou záležitosťou. Weather Spoon vyzerá jednoducho, no varia super a pivo majú vychladené. Pre deti majú kvalitné burgre. Wanderfull tasty je hneď vedľa, majú set menu (polievka, šalát, hlavné jedlo s ryžou) s nepálskym a indickým jedlom (tandoori a daal). Obe reštaurácie sú neuveriteľne lacné. Tip: ochutnajte šalát z čaju. Inde sa čaj iba pije, tu sa aj je.Čas: na obed si rezervujte hodinku. Chrám Htilominlo Obrovský chrám vtipného mena so 4 sochami Budhov na každej strane. Je pôvodne postavený v 13. storočí, teda o 200 rokov neskôr než napríklad Švezigon. A tým pádom je zvonku krajší, s prepracovanejšími reliéfmi. V roku 1975 bol pri veľkom zemetrasení poškodený a následne prestavaný. Aj teraz vrchol chrámu opravujú. Má tri poschodia, je 46 m vysoký. Čas prehliadky: cesta sem je 10 minút a prehliadka 15 -20 minút aj s rozchodom na fotografie. Chrám Ananda Prehliadku baganských chrámov končíme tým, ktorý je považovaný za najkrajší. Nechajte si viac času. Paralelné chodby a desaťmetroví stojaci Budhovia (ktorí už dosiahli nirvánu) sú špecialitou veľmi živého chrámu. Ak boli predchádzajúce chrámy skôr múzeami, v Anande podobne ako v Švezigone cítite mystiku. Takže pozorujete nielen umenie umelcov, ale aj život v chráme. Pokojný, decentný s hlbokým prežívaním. V chráme nájdete siete – lapače netopierov. Spojujúce chodby, ktorými viete preliezť z jedného okruhu do druhého. Vo vnútri je chrám, ktorý má napodobňovať svätú himalájsku jaskyňu, iný ako ostatné a preto zaujímavý. Kráľ dal vraj architektov sťať, aby už nikto nemohol nič tak úžasného a krásneho postaviť. Ananda je vysoká 51 m včítane pozlátenej vežičky a dáždnika hti, symetrická s pôdorysom v tvare kríža. Do chrámu prichádzame dlhou chodbou ako pri Švezigone, a tak si dobre pozrite, kadiaľ budete vychádzať, lebo vchody sú štyri a vy musíte nájsť opäť tento, ktorým ste vošli. Všetci štyria stojaci Budhovia sú podobní, ale každý má iné postavenie rúk = ide o inú symboliku. Fotiť vo vnútri môžete a tak si svojho Budhu nafoťte. Jeden z najkrajších chrámov bol postavený samotným kráľom Kyanzitthom na prelome 11. a 12. storočia.Čas prehliadky: cesta sem je 5 minút a prehliadka 30-40 minút. Bagan na koňoch Drožky ťahané koňmi - to vyzerá ako turistická pasca. No ak si zavoláte drožky sem k Anande a skončíte pri vyhliadke... a kone pôjdu cestou, ktorú popisujem, môžete získať úžasný zážitok. Už je neskoré poobedie a slnko je ideálne. Drožky vyrazia od Anandy a všetky sa stretnú pri Nat Taung Kyaung, čo je kláštor z 18. storočia, úplne iný, než by ste v Bagane čakali. Celý z tíkového dreva, nádherne vyrezávaný je pod patronátom UNESCO. Nachádza sa pri dedinke Taung-bi a drožkári ho volajú Léja. Kláštor je bez mníchov, veľký 40x15 metrov a vnútorné ornamentálne vyrezávanie je z obdobia Kon-baung (1752-1885), asi až z 19. storočia. Pred vstupom do vnútra sa vyzujte, pozor na trčiace klince, a určite vás nadchnú drevené sochy jeleňov. Potom opäť nasadnete na drožky a vyrazíte asi desať minút na východ, prejdete cez dedinku a zastanete pod kopčekom. Vybehnete hore a naskytne sa vám úžasný výhľad. Vľavo ohromná rieka Irawady, pred vami pagody Nyaung –U, slniečko svieti zozadu. Nádhera. Následne s drožkami prejdete po hlinených a pieskových cestičkách až k ďalšej vyhliadke pri jazere Min Nan Thu. Tu je koniec. Buď ostanete pozorovať západ slnka tu, alebo budete pokračovať tak ako my na plavbu.Čas, cena prehliadky: 45 minút – 1h a cena cca 12 eur. Plavba po Irawady Okolo prastarých hradieb sa dostaneme k provizórnemu prístavu. V období sucha musíte schádzať hlboko k vode, počas monzúnu iba krátko. Nasadnete na loď, držíte sa živého zábradlia a vyjdete na vrchnú palubu. WC je dole, také lodné jednoduché. Na hornej palube je aj strecha. Loď sa potom pomaličky plaví proti prúdu a potom sa otočí a letí späť. Slniečko zapadá, vy sa vyvaľujete v kreslách. Okúsite majestátnu rieku, ktorá pramení v Himalájach a tu pri Bagane je mnohonásobne širšia než Dunaj v Bratislave.Čas prehliadky: Na loď nastupujeme o 17.30 a plavba trvá 1h. Večera s predstavením Na záver dňa stíhame ešte dve veci v jednom. Typickú baganskú večeru s umeleckým vystúpením. Áno, ide o turistickú atrakciu, no na druhej strane toto robia každý deň a ovládajú svoje umenie. Objednali sme si vopred šalát z čaju – toto je miestna špecialita. Ryžu nám doniesli vo veľkej noši. Potom curry, ako dezert flambovaný banán s horiacimi sviečkami. Popri tom bábkové divadlo, asi 9 vystúpení, príbehov z Ramajany a miestne legendy a potom aj vystúpenie živých tanečníc. Na záver si môžete zatancovať.Čas prehliadky: do reštaurácie vstupujeme o 19.30 a na hotel odchádzame o 2 hodiny. Prehliadka navyše: Pagody: Bagan je o pagodách. Čo teda vidieť naviac? Pagody. Odporúčam si aj ďalší deň ráno privstať a nájsť si vlastnú pagodu. V období sucha je tu mnoho turistov, ale v medziobdobí je to stále možné. V Bagane je množstvo samozvaných sprievodcov, deti, “umelci”, “študenti”, ktorí za svoje služby požadujú bakšiš či aspoň, aby ste si kúpili ich dielo. Odporúčam profesionálneho sprievodcu! S ním pochopíte, na čo sa to pozeráte. Iba vyštudovaný profesionál vám dá veci do súvislostí.Požičajte si elektrickú motorku. A navštívte tieto pagody navyše. Dhammayangyi – najrozmernejšiu pagodu Baganu postavil kráľ, ktorý sa dostal k moci tak, že zabil svojho otca a brata. Thatbyinnyu – najvyššia postavená kráľom, ktorého zavraždil vyššie spomínaný syn Shwesandaw. Kedysi som sem chodieval pozorovať západ slnka. Sulamani Pagoda – smerom na východ, symetrická a opäť ináMount Popa – barmský Olymp Dve hodiny od Baganu sa nachádza miesto, kam budhisti chodia vzývať bôžikov natov. Už samotná cesta kľukatou rozbitou cestičkou je zaujímavá. Každý deň ňou behával jeden z bratov, aby doniesol čerstvé kvety kráľovi do Baganu. Stretol tu krásnu dámu a zamiloval sa, mal s ňou deti a raz zaspal a kvety nedoniesol. Kráľ ho nechal popraviť. Teraz jeho duch býva na Mount Popa. Na vrchole hory teraz žijú barmskí natovia. Na vrchol a späť dokážete vyjsť za hodinu – čo sa spod hory zdá nemožné. V polovici sa musíte vyzuť a ísť naboso. Pozor na opice, dokážu byť agresívne. Od ich fekálií neustále utierajú dobrovoľníci schody a je slušnosť im za to niečo dať – vždy v objeme 10 centov. Mount Popa je skvelý s neuveriteľnou pútnickou atmosférou a stovkami opíc.Toddy cukor a alkohol Cestou do Mount Popa von z Baganu prechádzate okolo polí s búrskymi orieškami a okolo tisícov paliem. Zastavte sa tu, odtrhnite si buráky. Pozrite sa, ako sa z nich vytláča (s pomocou byvola chodiaceho dokola) olej. Pozrite sa, ako domáci vybehnú na palmu a ako z kvetov berú šťavu, z ktorej vyrábajú cukor. Ide o prastarú metódu. Zároveň zo šťavy, do ktorej pridajú kvasnice a ryžu, vyrábajú “lavórovicu”. Kúpili sme si fľašku za 2 eurá a nikto neoslepol.Plavba do Mandalay Väčšinou som sa plavil z Mandalay dole prúdom. No dá sa aj takto. Ide o celodennú plavbu po majestátnej tropickej rieke s vetríkom vo vlasoch. Na asfaltke to hádže, tu si v kresle na lodi vychutnávate krajinu. Môžete si prečítať Road to Mandalay od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru od Rudyarda Kiplinga a počúvať Robbieho Williamsa a jeho rovnomennú skladbu. Nikto z nich v Mandalay nebol. Vyrazíte z Nyuang U Jetty, ktorá je 20 minút od Starého Baganu.Bicyklom Vyrazte z Myit Chay do Pakokku, čo je 43 km bicyklovania. Idete po pravom brehu Irrawady po zapadlých cestičkách. Naokolo tisíce paliem, políčka s arašidmi a zeleninou. Nápad pre tých, čo si dali rok voľna. Bicykle sú čínske. Pozor na šoférov. V Barme sa jazdí na pravej strane ako u nás, ale väčšina dopravných prostriedkov má volant tiež na pravej strane. No práve teraz sa volanty začínajú meniť a šoféri si musia zvyknúť.TOP 10 BaganuNájdite si vlastnú pagodu Nájdite si vlastnú pagodu a iba si tak na pol hodinku sadnite a zamyslite sa nad životom, nad rodinou, odkiaľ pochádzate a ako chcete, aby váš život dopadol. Myslite na tých, čo váš život najviac ovplyvnili. Toto je ideálne miesto. Naozaj je veľká šanca, že budete sami pri pagode starej 800 rokov. Okolo vás ohromná krása, muselo to stáť ohromné peniaze a úsilie. A teraz ste tu sami. Bagan je stretnutie s večnosťou. Turistov na svete pribúda a byť niekde sám je najväčší luxus. Pritom každým rokom ide o exkluzívnejší tovar. Priznám sa, ja takéto miesta na našej planéte vyhľadávam a keď to čo i len jeden raz skúsite, ste v tom so mnou – ide o nádherný pocit – akoby osvietenie. V Barme ste v civilizovanom svete, je tu bezpečne a predsa si tento luxus – ktorý na Machu Picchu či Taj Mahale neexistuje- viete zabezpečiť. Toto je najväčšia výhoda Baganu. Využite ju.Východ a západ slnka Chce to energiu. Teraz sa dá do Yangonu priletieť veľmi rýchlo a v Bagane ste o dva dni. Takže ak vstávate na východ slnka o 4.30 je ako keby ste doma vstávali o polnoci. Polnoc máte stále vo svojej hlave a vstať teda nie je ľahké. Plus výsledok nie je zaručený. Ja som za 25 rokov nevidel napríklad v Bagane poriadny východ slnka. No opäť by som išiel. Práve kvôli bodu 1. Teraz ráno je príjemná klíma a aj keď sa obloha nesfarbí na červeno, tak desiatky pagod okolo vás postupne vystupujú z tmy a je to ohromne romantické. Západ slnka je ľahšou záležitosťou. Každý lepší hotel má na izbe baterku, práve pre tieto príležitosti. Cesty od pagod sú totižto pieskové, hrboľaté.Švezigon a Ananda Začnite prehliadku zlatou pagodou - stupou Švezigon, ktorú postavil kráľ Anawrahta a tým prijal za štátne náboženstvo Barmy theravádsky budhizmus. Ukončite prehliadku vraj najkrajšou pagodou - chrámom Ananda, kam na rozdiel od Švezigonu vojdete dovnútra. Okrem toho, že si uvedomíte rozdiely v pagodách, medzi stupou a chrámom, je to z dramaturgického hľadiska najlepšie. Obe pagody sú veľmi živé s množstvom pútnikov, ktorí sa sem denne prichádzajú pomodliť.Let balónom Ak si uvedomíte, že v krajine kde 25 veľmi slušných cigár z čistého tabaku stojí 9 USD za let balónom zaplatíte 400 až 450 dolárov a ste s tým OK, tak do toho. Balóny sú teraz nafotené na každom instagramovom profile, reklama prebila všetko. Lieta sa iba v suchej sezóne a to iba ráno (z hotela sa odchádza o 4.45). Pri monzúne sa všetci boja, že môže prísť cyklón a zaviať balón do Bangladéša. Ide o 45 minút čistého letu, na ktorý však budete dlho spomínať.Drožky s koňami Skopírujte BUBO trasu, choďte neskoro poobede, keď je slnko už nižšie a výhľady a fotografie sú omnoho krajšie. Zastavte sa na vyhliadkach a v drevenom vyrezávanom kláštore. Cena 10-12 eur je omnoho nižšia než pri balónoch a pocit je obdobný.Ranný trh v Nyaung U Mjanmarsko, to je množstvo kmeňov. Mjanmarsko, to sú nádherné pagody v Bagane, ale stále sú to aj neuveriteľne milí a exotickí ľudia. Muži nosia sukne (londži), ženy fajčia ohromné cigary a tvár majú natrenú zvláštnym mejkapom – tanakou. Všetci žujú betel. Toto všetko a omnoho viac uvidíte na exotickom domorodom trhu.Lacquerová dielnička Ide o neuveriteľne náročnú umeleckú metódu. Nájdete ju iba tu v Bagane a remeselníci si predávajú svoje remeslo z otca na syna, z matky na dcéru. Osobne som navštívil tucet dielničiek. Už 25 rokov mám doma či v BUBO Base Campe na Dunajskej ulici výrobky z lacqueru. Sú ako nové. No nejde tu o nakupovanie, ide o to, že je to veľmi zaujímavé, remeselníci sú fotogenickí a o pár desaťročí sa množstvo z ich know-how nenávratne stratí. Tak ako sa to deje u nás. Kvalitný obuvník či tesár u nás už prakticky neexistuje. Pozrite si výrobu, kým sa to dá.Hotel pri rieke V celom Bagane máme stovky ubytovaní, ale iba tri možnosti s výhľadom na Irawady. Ide o najluxusnejšie hotely, kde sa to nekončí výhľadom na rieku. Ak ste druh cestovateľa, ktorý hľadá na jednej strane dobrodružstvo a zároveň máte vkus, plesnite sa po vrecku. Z týchto hotelov máte pagody peši desať minút. Často je osemsto rokov stará pagoda aj súčasťou hotelového pozemku. Jedlo sa podáva vo vzácnych lacquerových nádobách, personál sa ukláňa a neustále usmieva. Zniesli by vám modré z neba.Večera s predstavením Ak máte v živote čo robiť a počas svojej cesty chcete vidieť viac, tak toto je tip ako zabiť dve muchy jednou ranou. Bábkové predstavenie a aj živí tanečníci. My si objednávame špeciálne menu pre nás, pozostávajúce zo šalátu z čajových lístkov a špeciálneho baganského curry – toto robia iba pre nás. Taktiež je dobré vedieť, o čom dané predstavenia sú – často príbehy z Ramajány. Ide o turistickú záležitosť, ale v rámci celého balíka (ak inde, napríklad na Inle predstavenie neuvidíte) vám to barmskú kultúru osvetlí lepšie.Plavba po Irawady Ide o prekvapujúco mohutnú rieku, širšiu než Mekong v Laose, mnohonásobne širšiu než Dunaj v Bratislave. Irawady bola od pradávna dopravnou tepnou Barmy. V jej delte sa v minulom storočí pestovalo najviac ryže na celom svete. Ak sa nebudete plaviť do Mandalay, tak dotknúť sa takto rieky, ktorá je akousi chrbticou Mjanmarska je fajn. Je to zmena, vetrík príjemne pofukuje a nad baganskými pagodami zapadá slniečko. Fotografia: Vľavo ohromná rieka Irawady, pred vami pagody Nyaung-U, slniečko svieti zozadu. Nádhera 

Ľuboš Fellner, BUBO

18

18:39

júl

2018

Jazero Inle - jednodňová prehliadka Viac o krajine

Jazero Inle - jednodňová prehliadka

Jazero Inle Ide o najexotickejšie jazero sveta.Plavil som sa po stovkách jazier, od Bajkalu, cez Tanganiku po jazero Nicaragua. Jazerá Peito, Toba, Assal, Nagin sú tiež extrémne zaujímavé. No Inle všetky presahuje a jedinou konkurenciou môže byť najvyššie splavné jazero sveta Titicaca s indiánmi na umelých ostrovoch Los Uros.Včera sme sa rýchlymi člnmi presunuli z Nyaungshwe (Njuang Šve) na juhovýchodný okraj jazera a ubytovali sa. Nádherná, dobrodružná plavba trvala hodinku. Dnes nám práve toto šetrí čas. Keďže sme mali predtým ťažké dni, opakovane sme vstávali pred piatou ráno (pri východe slnka), dnes sme si dali pokojnejšie ráno.Keďže sa nachádzame v Šánskom štáte, na raňajky odporúčam šánsku slížovú polievku. Je z tmavých ryžových rezancov, pridáva sa múka z cíceru, cesnak, mladučký bok čoj či tu na jazere watercress (nasturtium officinale). Slíže sparia, až keď si polievku naberáte, na vrch do misky si ja dávam vždy čerstvú cibuľku, rozomleté burské oriešky, čili, lyžičku sóje a vymačkám si obidve polovičky limetky. Ako turistovi vám dajú menej čili, ale tá super chuť sa otvorí, až keď si dáte veľa čili a veľa limetky. Zamiešam a potom idem na repete. Ak raz vyskúšate polievku na raňajky, už iné chcieť nebudete.Vyrážame: O 9.30 už sedíme v našich člnoch so silnými motormi. Do jedného člnku sa zmestí 4 až 5 klientov. My tu máme dáždniky, pršiplášte a mnoho fliaš s vodou. Sme vo výške cez 900 metrov a slnko praží, potrebujete sa nakrémovať, no ak zapadne, môže byť chladnejšie hlavne, keď loď uháňa. Zvážte slnečné okuliare a klobúk. Určite majte nabitý fotoaparát a náhradnú SD kartu. Cesta do IndeinZačíname asi polhodinovou jazdou krížom cez jazero a potom kanálom do dedinky Indein (čítajte tvrdo Inde),  respektíve Inn Thein. Hneď, ako opustíme hotel, po piatich minútach, na otvorenom jazere vidieť mužov veslovať nohami, v rukách držia prútené koše, ktorými zvláštnou metódou lovia ryby. Keď vidia na hladine bublinky, vložia kôš do vody. Následne trojzubcom – malou kopijou rybu vyplašia a tá sa chytí do siete na okraji koša. Ďalšou metódou je plieskanie o hladinu a nadháňanie rýb. Ide o malé kaprovité rybičky.Musíme sa preštrikovať pomedzi polia plávajúcich hyacyntov, ktoré sú tu burinou, ktorá znemožňuje plavbu. Na druhej strane narazíme na breh, no v skutočnosti sú to bažiny a tie ľudia kmeňa Intha pretvorili na polia. Intha nie sú Šáni a rozprávajú jazykom z juhu Barmy, odkiaľ sem k jazeru prišli okolo 15. storočia. No tu v Indein Šáni žijú spoločne s exotickým kmeňom Pa-O.Plavíme sa proti prúdu tzv. západného koridoru a týmto smerom to ide pomalšie. Podplávame asi dvadsať drevených mostov. Naši lodivodi vždy trafia presne medzi hrádzu, ktorá brzdí rýchlosť prúdu. Cesta sa vinie, točí medzi ryžovými políčkami, ktoré obrábajú s vodnými byvolmi v bambusových širákoch, a je to výborná pasáž na použitie vášho dronu.V Indein zastaneme vpravo na móle. Z lode sa vystupuje ľahko, aj keď ľudia nad 70 rokov môžu mať trošku problémy, zvládnu to. Každá lodička je označená svojím číslom a tak si ju opäť nájdete. My objednávame tie s kvalitnými stoličkami – doslova kreslami. Sú drevené, ale s mäkkým čalúnením a tak je plavba skutočným zážitkom. IndeinOd móla, kde sme vystúpili, prejdeme krížom dreveným fotogenickým mostom cez rieku a hneď za mostom zabočíme vpravo. Tu pri reštaurácii je naše miesto stretnutia - stretneme sa presne o hodinku. Za prechod bambusovým lesom si pýtajú 500 kiyatov, čo je asi 30 centov, ale ak idete vo väčšej skupine, tak sa tomu ľahko vyhnete. Je to jeden z tých vymyslených poplatkov, ktoré platiť netreba. Prechádzame okolo perejí, kde domorodci lovia ryby – udicou a do siete. Potom desať minút bambusovým lesom. Keď sa objavia pagody, vstupujeme do krytého koridoru a ním sa vpravo hore po piatich minútach dostaneme k pagodám – koridor opustíme vľavo hore. Samotný koridor je nádherný, s bielym stĺporadím, s množstvom obchodíkov. Keď vyjdete vľavo z koridora padne vám sánka. Videli sme v Barme stovky pagod, no cca 1500 šánskych pagod v Indein je čosi magické. Ľudia si myslia, že je to cintorín, ale nie je. Šánsky štát, to sú vysoké hory, vedľa jazera sú močariny a keď sa našiel kúsok pevnej roviny, tak tam začali stavať uzučké nádherné pagody jednu vedľa druhej.Ťažko sa to opisuje, ale neexistuje človek na našej planéte, ktorý by nebol nadšený. Šánske pagody sú síce nižšie ako barmské, ale sú štíhle, s uzučkým pokriveným “dáždnikom” hti na vrchu pagody. Vo vnútri aj dnes nájdete skryté poklady v podobe prastarých sôch Buddhu. Dole sa nachádzajú tie staršie a hore sú nové, pozlátené. Dobrý tip je začať prehliadku zdola, kde je to najkrajšie. Domáci tvrdia, že pagody sú z 2. storočia nášho letopočtu, ale tie najstaršie sú tak zo 14. či 15. storočia.Cestou máte množstvo obchodíkov s nádhernými výrobkami. Prechádzate bambusovým lesom a stretnete sa s exotickým kmeňom Pa-O. Tento kmeň verí, že sú potomkami draka. Ženy v čiernom nosia na hlavách veľmi farebné hrubé šatky, ktoré symbolizujú hlavu draka, zatiaľčo tkané čierne šaty symbolizujú jeho telo.My sme dole na meeting pointe rozdali deťom charitu. Na BUBO Family naše deti rozdali miestnym deťom svoje hračky. BUBO je na tomto mieste teda známe. Buddhisti si charitu totiž veľmi cenia. Sami ju totiž často realizujú.Cesta do Indein a samotné Indein je úžasným zážitkom. Čas prehliadky: hodinka od miesta stretnutia (meeting pointu) pri reštaurácii Golden Kite. Kmeň dlhokrkých žienŽeny kmeňa Kayan sú neuveriteľne exotické. Vždy končia medzi najexotickejšími kmeňmi našej planéty. Ženy tohto kmeňa si na krk dávajú ťažké mosadzné obruče, ktoré im naťahujú krk. V skutočnosti zatláčajú ich kľúčne kosti a horné rebrá dole a zmenšujú pľúca. Ak niekto bojuje proti jazdcom na slonoch, mal by radšej bojovať proti fotografovaniu týchto žien. Na druhej strane bakšiš od turistov je to, čo zrejme zabezpečí prežitie prastarých tradícii. Kayan tiež tvrdia, že sa narodili z vajca draka. Ten mal vajcia tri – z jedného je kmeň Pa-O, z druhého kmeň Karen (známy zo severného Thajska z okolia Chiang Mai) a z tretieho Kayan. Ich dlhý krk pripomína krk draka.Kedysi dávno nepriateľské kmene často na dedinky kmeňa Kayan útočili a kradli im ženy. Tie si preto začali dávať na krk kruhy, aby ich nepriatelia nechceli. Stala sa z toho móda a základná charakteristika kmeňa.Mosadzné obruče majú aj na rukách (predlaktie) a nohách (predkolenie).Ženy Ndebele, podkmeň Nguni žijúci hlavne v Severnej provincii a Mpumalanga v JAR si na krk dávajú kruhy, no tie sú z ľahkej zliatiny, nezatláčajú kľúčne kosti a žena si ich kedykoľvek dáva dole. Raz mi v lodži v Krugerovom národnom parku tancovali na moje narodeniny. N’Debele sú známi výrobou goráliek a maľujú si domy geometrickými obrazcami. Kayan, to je v dlhých krkoch iná liga.V skutočnosti to nie sú obruče, ale ide o dlhý mosadzný drôt, ktorý skúsené ženy omotávajú ostatným opatrne okolo krku. Keď si dajú drôt raz za pár rokov dole, aby si nasadili dlhší, tak vidíte podliatiny na krku a ramenách. Pre ženy kmeňa Kayan či Padaung je dlhý krk tá najväčšia pocta, tá najväčšia krása.Tieto ženy pochádzajú z juhu zo štátu Kayah, ktorý susedí s južným Šánskym štátom. Musia sa zo svojej dedinky dostať k priehrade Moe Byae, ktorá dodáva dnes Mjanmarsku až 30% elektrickej energie. Z Pekon sa potom dá preplaviť až sem, na jazero Inle. Počas vojenskej diktatúry utieklo zopár rodín do Thajska, kde slúžia ako atrakcia pre turistov. Treba vedieť, že Kayan, ľudia tibetsko-barmskej skupiny sú odtiaľto, toto je ich vlasť, konkrétne štát Kayah, južne od jazera Inle.Čas prehliadky: cesta dole prúdom z Indei trvá 20 minút, samotná prehliadka 30 minút, lebo fotografi budú nadšení a nebudú chcieť odísť.Pýtajte si, že chcete ísť na miesto, kde vyrábajú tradičné dáždniky – v BUBO Base Campe na Dunajskej ulici také máme. Tí, čo dofotia, môžu nakupovať suveníry. Kláštor skáčucej mačky (nga phae kyaung = ňjapejdža)Mačky sú síce už v dôchodku, ale ide o veľmi zaujímavú stavbu s úžasnou zbierkou vzácnych buddhistických oltárov. Kedysi, pred viac než 30 rokmi tu žil mních, ktorý miloval mačky a vycvičil ich tak, že skákali cez obruč. Keď BUBO navštevovalo Barmu v rokoch 1996, 1997, 1998 atď. teda dlho, dlho pred ostatnými, tak som bol v kláštore úplne sám a mám skákanie mačiek nafotené. No ako turistov pribúdalo, tlak na mačky rástol. Každý chcel mať skáčucu fotografiu na svojom instagrame. A tak je rozumné, že skákanie zakázali. Mačky tu máte stále, chudučké, no evidentne šťastné. Obrovská budova z tíkového dreva a ohromná hala, ktorá sa využíva aj na lokálne zhromaždenia či svadby. Často vidíte niektorú časť prerábať. Takto to funguje všade. Tíkové koly vydržia vo vode až 40 rokov, no potom ich musíte vymeniť, podlahy postupne obnoviť. Takto vlastne neustále reštaurujete svoj dom a v tomto prípade lokálna komunita zadarmo obnovuje svoj kláštor. Oltáre a prastaré sochy Buddhov v prostriedku kláštora mám veľmi rád. Veľmi vkusné, nádherné, rôznych tvarov. Je to nedocenený poklad, ste tu ako v múzeu. Zozadu viete prejsť mostíkom k altánku, odkiaľ máte výhľad na plávajúce záhrady.Čas prehliadky: od dlhokrkých žien je to 10 minút plavby. V kláštore stačí 15 až 20 minút. Treba sa vyzuť a mať okolo bokov uviazané londži (sarong) a lepšie je ho mať so sebou v loďke. Nekontrolujú to tak ako v Švedagonskej pagode, ale je fajn byť slušný a slušnosť je mať zahalené ramená a kolená. Plávajúce záhradyVyrazíte loďou z kláštora skáčucich mačiek priamo ku kláštoru Phaung Daw Oo (PaungdoÚ pagoda), kde sa uchovávajú piati najvzácnejší Buddhovia – zlaté guličky. Cestou prechádzame pomedzi plávajúce záhrady. Samotná cesta je najlepšou ukážkou plávajúcich záhrad a na to sa treba sústrediť. Gourd (špeciálna uhorka); malé, ale najlepšie rajčiny, čili, betelové listy, dračie ovocie, uhorka, ryža, množstvo kvetov.Zaujímavé je navštíviť tzv. päťdňový trh. Majú na to zvláštny kalendár a nie je to tak, že v nedeľu je zatvorené. Už neexistujú plávajúce trhy, síce to píše internet, ale nie je to pravda. Trhy sú teraz na pevnine. Ak je trh na druhej strane jazera, treba ho vynechať. Trhy sú najlepšie od 6 ráno do 10.30. No ak ho nevidíte, nevadí, navštívite trh v Nyaung Oo (Nja Ú) v Bagane.Ryžu zbierajú v Mjanmarsku 2x ročne. Jeden raz je to v čase monzúnu od mája do augusta a druhý raz od decembra do februára. Phaung Daw Oo (PaungdoÚ pagoda)Vystúpite na móle, môžete nakŕmiť miestne holuby, po 30 metroch sa vyzujete a dáte si londži. V strede kláštora sa na podstavci nachádza 5 kôpok zlatých guličiek vysokých asi 40 cm – to je 5 Buddhov. Ženy majú na podstavec zakázané vystúpiť. Tento zvyk je z čias, kedy ženy počas menzesu nemali prístup na sväté miesta, aby ich neznečistili. Barmčania sa k ženám správajú veľmi fajn, ženy sú často šéfkami podnikov, hotelov. Toto nie je diskriminácia, ale tradícia a preto ju treba rešpektovať, nepozerať sa na to európskymi očami. Kláštor, to je jedna sála. Okrem sošiek Buddhov, ktoré sú viac vzácne ako pekné, si treba všimnúť aj lode zaparkované pred kláštorom – uvidíte ich, keď pristávate. Tieto slúžia ako alegorické lode počas 18-dňového festivalu v septembri, októbri. Na jazere Inle je 18 dediniek a v každej je festival jeden deň. Na týchto pozlátených lodiach chlapi stojaci za sebou veslujú naraz nohami a ďalší bubnujú. Je to najdôležitejšia udalosť ľudí z jazera a to je dôvod, prečo sme sa v tomto chráme zastavili.Čas prehliadky: od kláštora skáčucej mačky je to 15 minút a na prehliadku stačí aj menej než v kláštore skáčucej mačky, tak 15 minút.Výrobňa cigárBarmu charakterizujeme ako krajinu zlata, kde muži nosia sukne (londži) a ženy fajčia cigary. Cigary sú v tejto krajine omnoho populárnejšie než cigarety a fajčí každý. Výrobňa cigár je na jazere vo veľkej drevenej budove a je jasné, že obchod prosperuje. Listom na obal cigary nie je tabak, ale je to list tu z okolitých vrchov, z rastliny cordia. Kmeň Pa-O ho zbiera, potom lisuje, zahrieva a následne na trhu vo veľkom predáva. Tabak v Šánskom štáte je taktiež vyhlásenej kvality. Do cigár sa dáva 1/3 tabaku a zvyšok je kokosové vlákno a potom rôzne príchute – ako rumová, anízová, banánová, kokosová. Nakoniec sa vloží filter, ktorý je ušúľaný z kukuričných listov a papiera. Pozor, lebo cigara sa zapaľuje z užšej strany a do úst sa vkladá širšou. Mnoho turistov si zapáli filter.V dielni sedí na zemi asi 5 až 8 šáločiek cigár, ktoré za jeden deň ušúľajú 800 až 1000 cigár. Tmavé hrubé 100% tabak stojí 7 kusov 5000 Kyatov = 3 Eura. Zelené sú omnoho lacnejšie. Cigary si môžete kúpiť aj v obale z laquiveru vyrobenom presne na ich veľkosť.  O laquivere sa dozviete v stati o Bagane.Čas prehliadky: loďkou z Phaung Daw Oo festival 15 minút. Vysvetľovanie je tak 10 minút a čas strávený záleží od času ako dlho budete nakupovať lacné cigarky.Tkanie látokV dielničke sa tkajú látky z lotosových kvetov, alebo z hodvábu. Sú to staré drevené krosná s pedálmi a drevenými člnkami, ktorými ženy šikovne vytvárajú na látkach nádherné vzory. Ja som navrhol “rozchod” už po cigarách, ale všetci chceli ešte do dielničiek ísť. Áno, je to zaujímavé. Dielnička sa nachádza v obrovskom drevenom dome na koloch. V jednej miestnosti sa tká. V druhej prebieha farbenie látok.Čas prehliadky: je to 5 minút na člnku od cigár, prehliadka 20 minút a následne ďalších 20 minút cesta rýchločlnom späť krížom cez jazero do hotela.Na ceste krížom cez jazero opäť vidieť veslujúcich s jednou nohou a teraz sa dá pri nich pristaviť a nafotiť ich bližšie. Je okolo 16.30 a to je na fotografovanie lepší čas. Pri chráme Phaung Daw Oo sú lodičky, kde predávajú ovocie ako banány, graviolu. Dalo by sa najesť aj v reštauráciách na jazere, ktorých je dostatok, no úroveň je až na dve veľmi nízka. Keďže náš hotel má bazén a je luxusný s TOP jedlom, tak obed vynechávam. Deň vopred, resp. priamo z lodičiek sa dá kúpiť  ovocie, oriešky a takto prežiť najhoršie chvíle. Z hotela sa dá lodička objednať a za 15 až 20 USD vás zavezie do reštaurácie. No v BUBO hoteli je to omnoho lepšie.Čo vidieť navyše?Jaskyňa Pindaya: je to kúsok od jazera Inle smerom na Mandalay. Dá sa ľahko navštíviť po ceste k alebo od jazera Inle. Prírodná jaskyňa, v ktorej ľudia za stáročia naukladali tisíce sošiek Buddhov. Navštívil som ju 3x a vždy som našiel nové a nové sošky. Jaskyňa ohromujúca nie je, ale to množstvo Buddhov v naukladaných v nej áno. Z Kalaw sa sem dá dotrekovať za jeden deň.Kalaw – trekking sme tu robili už v roku 1997 a následne mnoho mnoho rokov. Les vyzeral skôr ako Malé Karpaty, teda nič výnimočné. No spali sme v drevených kolových domoch u domácich a v buddhistických kláštoroch. Prechádzali sme územím kmeňa Pa-O, Palaung, Danu. Spať v tom drevenom dome, kde všetci chrchlú a kohúty kikiríkajú od tretej ráno bolo pre mňa, mestského chalana, vždy značne tvrdé. Kto má 2 až 3 dni čas a chce si pretiahnuť kosti, toto je ideálna príležitosť. Oblasť je totiž bezpečná.ViniceBordeaux a Chianti pil každý. No piť barmské biele či červené, tak to je väčšia pikoška než Strekov.  Vinice okolo jazera Inle ležia vo výške 1000 metrov, v chladných mesiacoch tu býva 5 stupňov, no inak je tu teplo a hrozno dorastá do gigantických rozmerov.Red Mountain Whinery – je na bicykli z hotelov na východnej strane jazera Inle tak 45 minút. Aythaya Winery má lepšie meno, leží smerom k hlavnému mestu Taunggyi. Skúste červené, originálne cuvée Shiraz a Dornfelder. Toto sú zatiaľ dve vinice, ktoré viete navštíviť. Ideálne pred západom slnka a vychutnať si pri poháriku nádherné výhľady.Treba povedať, že Strekov je lepší. Tu ide stále v prvom rade o exotiku. No z roka na rok mi vínko chutí viac. Lepšia sa.KakkuAk vás nadchli pagody v Indein, a chcete vidieť viac, Kakku je presne pre Vás. Je to 3 hodiny jazdy od jazera Inle. Musíte ísť do Taunggyi a s vaším sprievodcom pokračovať na územie kmeňa Pa-O. Pagod v Kakku je okolo 2000, niektorí tvrdia, že 2500, sú zrenovované a belšie než tie v Indein. Tá masa je ohromujúca. TOP 10 Inle:Otvoriť oči a srdce na najexotickejšom jazere sveta.Niet zvláštnejšieho jazera a toto treba precítiť, uvedomiť si.Muži veslujú nohamiToto je neuveriteľne exotický pohľad. Zažil som veslovanie nohami na rieke v severnom Vietname, no tu veslujú ženy oboma nohami. Na jazere Inle muži stoja na jednej nohe a druhou veslujú. Totálna exotika. TOP fotografie. Toto musíte zachytiť. Ak ich nafotíte s košom pri love rýb, o to lepšie.Dlhokrké ženyIde o ľudské safari, áno. No bude to jeden z vašich najexotickejších portrétov, ktoré ste kedy nafotili. Keď budete doma ukazovať fotografie, tak, bohužiaľ, táto zaujme najviac. Žirafie ženy proste musíte vidieť!IndeiToto miesto považuje BUBO na Inle za svoju TOPku. Už iba cesta do Indei je ohromným zážitkom. Kmeň Pa-O je stále fascinujúci, bambusový les a 1500 pagod na jednom mieste – neuveriteľné, fascinujúce. Bývame tu stále sami, žiadne tlaky tisícov turistov, žiadne vstupné, prastaré pagody, ako keby nezreštaurované, pôsobia veľmi prirodzene. Stále pocit, ktorý sa vo svetovom turizme vytráca. To jest originalita. Takto to tu vyzerá posledných 500 rokov. Nič sa nezmenilo.Kláštor skáčucich mačiekVšimnite si konštrukciu stavby. Tíkové drevo, najkvalitnejšie drevo na svete, ktoré odoláva vode. A v Barme rastie to najkvalitnejšie na celom svete. Tento kláštor je postavený z tíku. A nádherne postavený. Zbierka oltárov je fascinujúca. Len si tak sadnite, prehovorte zopár slov s mníchmi. Uvedomte si, kde to ste.Hotel priamo na brehu jazeraDáte si zelený čaj čikávu z okolitých kopcov. Livrejovaný čašník vám donesie britský gin tonic. Z vášho bazéna vidíte priamo na jazero a okolité 2000m vysoké vrchy. Z terasy si vychutnávate západy a východy slnka. My v BUBO používame tie najlepšie hotely sveta. Luxus považujeme za ulovený zážitok, aj keď postsocialistické Slovensko na to nie je ešte zvyknuté. Tak ako v cestovaní, aj tu sme desaťročia pred väčšinovým Slovenskom. Naša klientela však na top služby má. Máme hotel priamo na brehu jazera, ale nie obyčajný, ale luxusný s top službami. Každý zamestnanec vás pozdraví, ukloní sa, batožiny sa ani nedotknete, znesú vám s ohromnou prirodzenosťou modré z neba. Nechajte sa rozmaznávať, vyskúšajte to!Šánska polievkaDajte si na raňajky slížovú šánsku polievku (Shan soup). Kuchár vám ju pripraví priamo pred vami, čerstvú z čerstvých ingrediencií, ktoré v Európe voláme bio. No tieto sú omnoho viac bio a omnoho chutnejšie. Tá chuť je úžasná. Nebojte sa dať si ju originál, ako ju jedávajú Šáni. Pikantnosť je omnoho nižšia než v Thajsku a zvládnete to.Barmské vínoNebude vám chutiť, no vypijete ho. Biele aj červené. Kde inde než tu? Aythaya winery má originálne červené cuvée Shiraz a Dornfelder.Dedinky na kolochVaša loď pôjde kúsok od stoviek obydlí. Tieto domčeky vo vode tu nie sú kvôli turistom, títo ľudia tu žijú stovky rokov. No aj dnes žijú tak, ako kedysi. Pozorujte ako sa umývajú, ako nosia drevo na oheň. Kde je pošta? Kde je obchod? Kam chodia na trh? Jazero Inle je geniálne práve “normálnym” životom ľudí kmeňa Intha.Plávajúce záhradyKeby ste nevedeli, že to nie sú normálne záhrady, ani by vám nenapadlo, že záhony rajčín plávajú na vode.Výroba cigárCigary patria k Barme obdobne ako ku Kube. Mali by ste vidieť, ako sa balia, a mali by ste si jednu ľahkú zapáliť, aj keď ste nefajčiar.       

Ľuboš Fellner, BUBO

16

03:35

júl

2018

Ak chcem naozaj klientov prekvapiť, musím prekvapiť aj sám seba. Viac o krajine

Ak chcem naozaj klientov prekvapiť, musím prekvapiť aj sám seba.

Jedným z najexotickejších zážitkov v už aj tak hyperexotickej Barme je návšteva mesta Nay Pyi Taw (vyslovuje sa Nepidó). Prastaré pamiatky? Exotické kmene? Romantické zákutia? Nič z toho.Jednoznačne najväčším mestom krajiny je Yangon – bývalý Rangún. Je 3x väčší ako druhé najväčšie mesto Manadalay, o ktorom nositeľ Nobelovej ceny napísal básničku Road to Mandalay. Aj keď tam nikdy nebol. Prečo potom vyzdvihujem ako najväčšiu exotiku neznáme Nay Pyi Taw? Preto, lebo toto mesto navštevuje minimum turistov a tým pádom naberá na vzácnosti. Preto, lebo Nay Pyi Taw je od roku 2006 hlavným mestom Únie Mjanmarska. Vláda tvrdí, že je strategicky položené. No turisti si myslia, že je úplne mimo, totálne od veci, myslia si, že tu nič nie. A, samozrejme, majú pravdu.Niektorí to mesto prirovnávajú k mestu Brasília, iní ku Canberre. No to preto, že neboli v Yamoussoukro. Širokánske ulice, nikde nikto. V hlavnom meste Pobrežia Slonoviny postavili najväčšiu katedrálu sveta - skopírovali svätého Petra z Vatikánu. Tu vystavali Švedagonskú pagodu – skopírovali tú z Rangúnu. Vyzerá totálne rovnako ako najsvätejšia stavba Barmy, je rovnako vysoká, no volajú ju inak- Uppatasanti alebo “Pagoda mieru”. Obidve stavby sú absurdné, trčia z okolitých políčok do neba. Sterilné, škaredé a samozrejme prázdne hotely naokolo striedajú budovy vlády.Obídeme kruhové objazdy v prostriedku s lotosovým kvetom, štátnu knižnicu, zastavíme sa pred parlamentom. Yamoussoukru hneď oproti katedrále dominuje palác prezidenta obohnaný bielymi múrmi. Je to ako kráľovský palác. Nay Pyi Taw je v preklade Kráľovské miesto a tiež mu dominuje Prezidentský palác. Obidve mestá postavili politickí králi, neobmedzení vládcovia. V prípade Barmy je to vojenská junta, ktorá v Barme od roku 1960 vládla. Nay Pyi Taw je vizitkou generála Ne Wina. Zomrel síce v roku 1988, ale dnešná Barma a toto hlavné mesto je jeho odkazom post mortem.V niečom mi Nay Pyi Taw pripomínalo Severnú Kóreu. 20-prúdová cesta = 10 prúdov na jednej strane, poľahky tu pristanete bombardérom… a na nej maximálne jedno jediné auto. No Pyongyang je omnoho krajší, živší, cesty nie sú až také široké, no jazdí na nich omnoho viac áut, mestu dominujú monumenty severokórejskej ideológie Juche (džuče). Nay Pyi Taw je obrazom marxistického budhizmu, ktorý Ne Win presadzoval. Tak ako bol Jemen kedysi marxistickým moslimským štátom, tak dnes je tam občianska vojna a aj Barma je stále na pokraji občianskej vojny. To je vraj aj hlavný dôvod postavenia Nay Pyi Taw, ktoré sa nachádza 320 km severne od Rangúnu a má sa skok do Šánskeho štátu, štátu Kayah a Kayin. Dostanete sa sem po novovybudovanej diaľnici, prastarým vláčikom, ale aj letecky – je tu medzinárodné letisko - kam samozrejme nikto nelieta. Prechádzame úplne sami potemkinovským mestom, vyvaľujeme oči, naše deti sú nadšené – videli New York, Paríž, Londýn, no toto teda ešte nie. Potom na tých dvoch uliciach zablúdime… Viete, ani my Barmčania sem nejazdíme až tak často, vysvetľujú nám naša sprievodkyňa a dvaja vodiči a všetkým nám je jasné, že sú tu po prvý raz.Sú 3 dôvody, prečo sa hlavné mesto presunulo v roku 2006 sem.1/ Vojenská klika, ktorá má v Barme stále veľmi silné slovo, tvrdí, že mesto je teraz položené strategicky. A ak sa rozhorí akýkoľvek problém v ktoromkoľvek štáte Mjanmarskej únie, odtiaľto vedia skôr zareagovať.2/ Zlé jazyky ľudu tvrdia, že vláda generálov bola dlhodobo pod tlakom Západu a v Rangúne si nebola svojou pozíciou istá. Rangún sa dá vojensky ľahko napadnúť, báli sa, že USA sa tu vylodia.3/ Prozaický dôvod je ten, že na výstavbu sa míňajú obrovské peniaze zo štátnej pokladnice a vláda a jej priatelia berú provízie.Ešte raz mesto obehneme. Na okraji zrazu nájdeme bambusové domčeky a miestny Aupark. Zastavíme sa v slušnej reštaurácii a dáme si ohromnú slížovú polievku a pekinskú kačku. Toto mesto má predsa k Pekingu veľmi blízko. Hovorí sa, že z hlavného mesta vedie podzemná chodba popod Šánsky štát až do Číny. Keby bolo naozaj zle, tak generálske rodiny a ich posluhovači sa takto môžu zachrániť v krajine, kde majú kamarátov. Veď sem desaťročia predávali tíkové drevo, rubíny, jadeit, pašovali zbrane a ópium. Tieto rodiny majú neuveriteľný majetok. Čítajte naše Fórum, dozviete sa mnoho exotiky a súvislostí, ktoré iní vedieť, logicky, nemôžu. S BUBO je svet plný zážitkov. Na návštevu Nay Pyi Taw treba trošku viac energie, no ak si ju nájdete, uvidíte čosi značne unikátne. Prekvapilo to aj mňa. Na fotografii je parlament nafotený krížom cez "úzku" cestičku. 

Ľuboš Fellner, BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva