Fórum

36 príspevkov

26

18:46

apr

2019

Venezuelčania na Madeire

Venezuelčania na Madeire

Venezuelčania na Madeire V Portugalsku sa rozpráva po portugalsky. Samozrejme, to vieme všetci. Ostrov Madeira, ktorý sa nachádza približne 800km vzdušnou čiarou od Lisabonu je miesto, kde sa úplne bez problémov dohodnete aj po španielsky. Momentálne žije na Madeire asi 300.000 obyvateľov, z ktorých je už viac ako 6.000 Venezuelčanov (a ich počet stále pribúda). Sedím na autobusovej zastávke a prisadne si vedľa mňa starší pán, ktorý práve ide z nedeľnej omše. Pustíme sa do rozhovoru a keď si všimne môj neportugalský prízvuk, spýta sa ma, či som z Venezuely. Odpovedám síce záporne, no on mi začne rozprávať o jeho madeirských bratrancoch, ktorí žijú v Caracase. Odišli ako malé deti, no vďaka pravidelnej priamej leteckej linke Madeira – Caracas sa vídali často. Neboli jediní, v minulom storočí viac ako pol milióna Portugalčanov emigrovalo do Venezuely, 80% z nich bolo práve z Madeiry, kde v tom období jediný zdroj obživy bolo chabé poľnohospodárstvo a život bol veľmi ťažký. Bolo to obdobie, kedy Venezuela mala veľmi prívetivú imigračnú politiku a obrovské množstvo Európanov prichádzalo pracovať najmä do sektoru ropného priemyslu. S pánom sa spoločne „dohodneme“, že na Madeire má prakticky každý nejakého bratranca, ktorý je (bol) vo Venezuele, keď v tom príde môj autobus, rozlúčime sa a ja odchádzam. Cestou si ešte potrebujem kúpiť madeirské víno (spôsob výroby je podobný ako portské, no, samozrejme, je chutnejšie ;) ). Keďže je nedeľa, obchod je takmer prázdny. Pedro, ktorému predajňa patrí, ma dobre pozná, veď s našimi Bubákmi tu víno nakupujeme už roky. Pozýva ma na pohárik a prehodíme spoločne zopár slov. Aj on mi začal rozprávať o tom, keď ako 20-ročný odišiel do Venezuely, kde žil celých 30 rokov. Po tom, ako sa k moci dostal Hugo Chávez a začali problémy, rozhodol sa vrátiť naspäť na Madeiru. Vraj to bolo veľmi ťažké... Bol podvečer a ja som už pomaly dostávala aj hlad. Asi nikoho neprekvapí, že som dostala chuť na venezuelské arepy. Sú to kukuričné placky, ktoré sa plnia mäsom, syrom, fazuľou, alebo inými dobrotami. Samozrejme, na Madeire ich netreba dlho hľadať. Našu obľúbenú reštauráciu vlastní Javier s manželkou. Javierova mama odišla z ostrova, keď mala 12 rokov. Javier aj jeho dve dcéry sa narodili vo Venezuele. Dokonca, ako mnohí, sa po portugalsky naučili rozprávať až po príchode na Madeiru pred pár rokmi. Nemajú tu žiadnych žijúcich príbuzných, ktorí by im pomohli, no po tom, čo všetko vo Venezuele predali, aby mohli na druhej strane oceánu začať lepší život, sa im podarilo otvoriť malú reštauráciu. Teraz šetria ďalej, aby za nimi mohol pricestovať aj Javierov otec, ktorý je chorý a potrebuje lieky, ktoré sa vo Venezuele už dlho zohnať nedajú. Každý jeden Venezuelčan má príbeh, ktorý ženie slzy do očí. Aj nám v BUBO je ľúto, keď vidíme v akom stave je Venezuela, do ktorej tak radi chodíme...  

02

16:00

aug

2016

Portugalsko a Madeira Viac o krajine

Portugalsko a Madeira

Portugalsko a Madeira V júli sme boli s manželom na BUBO poznávacom zájazde v Portugalsku a na Madeire. Vrátili sme sa "poznačení" úžasnými zážitkami,novými poznatkami a krásnymi spomienkami. A hoci som sa na tento zájazd dopredu pripravovala, od nášho sprievodcu Jančiho som sa dozvedela veľa nových informácií z histórie Portugalska, upozorňoval nás na zaujímavosti, bol ústretový, plnil aj želania nad rámec programu a čo je veľmi dôležité, od začiatku zájazdu navodil priateľskú a optimistickú atmosféru. Nedá sa opísať na takomto obmedzenom priestore, čo všetko ma v Lisabone zaujalo, je to unikátne mesto a veľké múzeum rôznych epoch, ktoré sa tu vystriedali. Bolo úžasné na vlastné oči vidieť akú pečať zanechalo maurské obdobie, vidieť pamätníky na obdobie objaviteľských námorných výprav a na zlatú éru námorného obchodu Portugalska s celým svetom. Z novšej histórie Lisabonu sú pozoruhodné "dopravné prostriedky"- unikátny výťah Santa Justa navrhnutý žiakom Gustava Eiffela, historické električky a najznámejšia z nich č.28, pozemné lanovky "ascensores" šplhajúce sa najstrmšími uličkami. Najväčším zážitkom mimo Lisabonu bol najzápadnejší bod kontinentálnej Európy - Cabo de Roca a to nie len pre fascinujúcu atmosféru tohto miesta, ktoré nás privítalo chladom, hmlou a silným nárazovým vetrom, ale aj preto, že môj manžel iba vďaka šťastiu neprišiel o svoj obľúbený bushman klobúk, ale zachránil ho pred pádom do Atlantiku. Veľmi nás nadchol aj krásny kráľovský palác v Sintra, luxusné prímorské letovisko Cascais, milé kráľovské mestečko Obidos, nedokončený ale monumentálny kostol a kláštor s bohatou históriou Batalha. A celý čas ma v Portugalsku fascinovali všadeprítomné "azuleijo" kachličky a obkladačky - dedičstvo maurského vplyvu, ktoré pokračuje ďalej aj do súčasnosti. Neprehliadutelné boli aj krásne vykladané uličné dlažby. Madeira nás očarila. Nádherný ostrov so subtropickou klímou, s rozoklanými vulkanickými vrchmi, strmými útesmi padajúcimi do mora, krásnymi vyhliadkami, s malebnými mestečkami, unikátnym morským kúpaliskom medzi lávovými vyvreninami v Porto Moniz a všade množstvom kvetov. Niet divu, že tento ostrov si obľúbil aj Winston Churchill aj cisárovna Sissi. Zamilovali sme si hlavné mesto Funchal s pozoruhodným letiskom, univerzitou, nádherným zlatom a azuleijo vyzdobeným univerzitným jezuitským kostolom Igreja do Colégio, s tržnicou plnou exotického ovocia a rýb, prístavom a replikou lode Santa Maria na akej Kolumbus objavil Ameriku. A tiež so strmým vrchom Monte, na ktorý nás vyviezla lanovka, aby sme si pozreli kostol s miestom odpočinku posledného rakúskeho cisára Karola I. a aby sme sa potom adrenalínovou dvojkilometrovou jazdou zviezli dole na drevených sánkach podľa miestnej tradície. A na záver - čím to je, že na BUBO zájazdoch sa stretávajú takí milí a zaujímaví ľudia? Tak ak budú tento môj príspevok čítať, srdečne ich pozdravujem ako aj nášho sprievodcu Jančiho a dúfam, že niekedy a niekde DOVIDENIA. Viera

12

01:03

júl

2016

Portugalsko zije futbalom Viac o krajine

Portugalsko zije futbalom

Portugalsko zije futbalom Portugalsko zaziva oslavu vitazstva v majstrovstvach europy vo futbale a my sme boli pritom! Hlavny prenos finaloveho zapasu sa vysielal na velkoplosnej obrazovke v absolutnom centre mesta Lisabonu na namesti Prasa de comercio. Uz par hodin pre zapasom sa namestie zacalo pomaly zaplnat a vsade bolo citit napatu atmosferu pred rozhodujucim zapasom. Domacich vyobliekanych v tradicnych zeleno - cervenych dresoch prisli povzbudit aj turisti z celeho sveta. Tesne pred vykopom namestie praskalo vo svikoch. Francuzi mali vacsinu zapasu prevahu a tomu zodpovedala aj nalada ale Portugalcom sa v predlzeni podaril strelit rozhodujuci gol stretnutia a atmosfera sa akoby sibnutim carovneho prutiku zmenila na nieco neuveritelne. Cely dav zacal burlivo skandovat a povzbudzovat,vlajky viali,spievali sa choraly a cakali na zaverecne pisknutie rozhodcu. A dockali sa! Portugalci sa stali majstrami europy vo futbale. Vsetci tancovali,skakali,tesili sa a cele namestie sa preminilo na obrovsku party s ticicami ludi ktori sa bavili az do neskorych nocnych hodin. Skvely zazitok! Podte aj vy s BUBO do Portugalska! Toto treba zazit na vlastnej kozi.

20

23:45

máj

2016

Ako prebieha príprava Brazíliie 2017? Viac o krajine

Ako prebieha príprava Brazíliie 2017?

Ako prebieha príprava Brazíliie 2017? Braziliu som z BUBO prešiel ako prvý ešte v minulom tisícročí. Bola to neuveriteľná cesta z Limy krížom cez Andy, Amazonský prales až na karneval v Rio de Janeiro. Nič som o cestovaní vtedy nevedel a sprevádzal nás prúser za prúserom. Napríklad v Amazónii sme hneď po príchode do našej lodge naskákali do maličkého jazierka Chalalan a blbli sme ako malé deti. Večer sme išli s našimi indiánmi pozorovať krokodíly a oni nás zobrali na naše jazierko, z loďky svietili baterkami a v tme sa na nás usmievali stovky červených krokodílých očí. Z pralesa sme doleteli do La Paz a odtiaľ v kraťasoch a krátkych rukávoch na korbe pick upu naháňali náš autobus smerujúci k paraguajským hraniciam krížom cez celú krajinu. Bola neuveriteľná zima no my sme to stihli a užili si karneval medzi prvými Slovákmi vôbec. Boli to vtedy riadne tvrdí chlapi no 7mich z 10tich v Riu napadli a chceli okradnúť. Bili sa, Brazílci s nožami, naši ich ovalili vtedy ešte kvalitnými polkilovými Zenitmi na kožených popruhoch. Bola to rana ako z Dávidovho praku. Náš hotel bol blízko sambodrómu, oproti policajná stanica a každý deň strelba. Ako vo filme som videl utekať chlapca z favely po strechách a z dola na neho pálili policajti. Každý deň. No všetko dobre dopadlo a my sme prileteli na Slovensko v šľapkách a v snehu tancovali sambu s tými lesklými parochňami, tak typickými pre Brazíliu. Odvtedy jazdíme Brazíliu po tej istej trase. Teraz som tu preto, aby sme z Brazílie, ktorá je samostatným kontinentom, ktorý má 40x toľko obyvateľov ako Slovensko posunul ďalej. Denne chodím po mnohých hoteloch a hľadám pre našich klientov čosi unikátne – zážitok. Čo je pri značne nízkej úrovni brazílskych hotelov dosť náročné. Jem čo sa do mňa zmestí a obdivujem jednoduchosť kuchyne. Už portugalska kuchyňa je jednoduchá ale tu v Brazílii vidieť, že ju robili ľudia, ktorí mali vždy iba základné ingrediencie a tak je ešte jednoduchšia. No o to úžasnejšia. Všetko je čerstvé, bez výmyslov, storočné recepty, ktoré fungujú, dary mora a plodiny o ktorých ste nikdy nepočuli. Navštevujem pamiatky UNESCO a hľadám dobrodružstvá o ktorých ste taktiež nepočuli že sa dajú zrealizovať. Viete si predstaviť ísť na bugine po plaza? Ok viete. Ale ísť po plaza 1000 km? Hmm aj toto mám. Včera som sa stretol s 20 agentmi, kde každý robí určitú časť Brazílie a špecializuje sa. Mojím snom je navštíviť amazonských indiánov, ale nie tie nudné cesty z Manausu. Ja chcem to pravé. Skryté poklady, dobrodružstvá, ktoré pred nami málokto skúsil. Preto som teraz tu v severovýchodnej Brazílii. Verím, že niečo špeciálne na rok 2017 “donesiem”.

17

14:05

máj

2016

Znovuobjavený Lisabon Viac o krajine

Znovuobjavený Lisabon

Znovuobjavený Lisabon V Bratislave je už tma, no tu slnko iba pomaličky zapadá a toto je tá najlepšia fotografická hodinka. Som opäť v Lisabone, po toľkých rokoch. Po prvý raz som tu bol pred 25 rokmi na prvej BUBO ceste. Išli sme staručkou neklimatizovanou Karosou a spávali sme na plážach, nemali sme peniaze na kempy. Môj plat mladého lekára vtedy nedosahoval 100 euro/mesačne. V autobuse boli vtedy mladí právnici, architekti a všetci sme sa tešili z našej slobody a možnosti konečne objavovať svet. Potom som tu bol ešte s Jožom pred pár rokmi. No pozerám ako pozerám ten Lisabon sa nejako zmenil. Opeknel. Už mi nepripadá, že vojna tu skončila včera, budovy sú opravené, mesto pôsobí luxusne a romanticky, omnoho viac sexi ako akékoľvek anglosaské. Nadýchnem sa s privretými očami či sa mi aspoň takto v mojej pamäti spoja vnemy. Čakám vzduch plný soli premiešanej so smogom a prachom, čakám, že si spomeniem. Nozdry sa mi rozšíria, naberiem vzduch do plúc a ucítim marihuanu. Uff otvorím oči.. “Čau kámo, ako to ide?” osloví ma počerný mladík a mieri na mňa kamerou z asi pol metra. Páči sa mu môj fotoaparát a ako kameraman vidí prečo som tu zastal, že vidím to čo on: západ slnka a partu skateboardistov, ktorá skáče okolo pamätníka Dom Joáo I. (na námestí Figueira v štvrti Rossio). Fakt romantické. Títo chalani zrejme nežili keď som tu bol po prvý raz. “Paráda. Vitaj!” podáva mi ruku a vyfúkne opäť dym smerom k môjmu nosu “dáš si?” ponúka ma šúlancom. Odmietam s tým, že ja mám namierené za Alentejo ("alentéžu”). Toto víno som pil v novembri v Bissau a teraz chcem svoju skúsenosť dotiahnúť do konca. Skateboardisti z Lisabonu, Madeiry, Maputa ci Luandy mi zapózujú a ja naskakujem (s hordou turistov) na žltú drevenú električku č. 28, nemám lístok podobne ako pred 25 rokmi. Vtedy som na neho nemal, teraz je to iba pre pasiu, mám väčšiu radosť z jazdy. Stúpame na jeden z lisabonských kopčekov na Senhora do Monte. Je to paráda, síce omnoho viac Nepálcov, Indov a čínskych reštaurácii ako si pamätám kedysi, no stále fajn. Vyskakujem skôr na vyhliadke a potom prejdem k terasám kostola Santa Luzia a urobím tu klasickú lisabonskú panorámu pri západe slnka v pozadí s riekou Tejo. Už je to kúštiček dole kopcom ku katedrále Sé. Tak toto si pamätám dokonale, ako keby sa tu nič nezmenilo a ono sa ani nič nezmenilo, to je fakt. Niet čo meniť. Jednoduchší dizajn si neviem predstaviť a to sa potom meniť nemusí. Miniem odbočku na Alfamu. Volal som s Mišom Gajom, našim sprievodcom, architektom, bonvivánom, on sem chodí často a hovorím mu, chcem zažiť super večer a Mišo ma jasne nasmeroval na to najlepšie - choď do Alfamy, Ľubo choď do Alfamy. No OK, ja som tu s Mišom vtedy pred 25 rokmi aj bol. Karosa bola neklimatizovaná a tak sme mail predné dvere otvorené a niekde tu na juhu Iberského polostrova nám ich odtrhli. Alfama je stará arabská štvrť a zemetrasenie v roku 1755 ju nezničilo. Je noc a ja prechádzam cez úzke uličky, iba si tak blúdim z krčmy do krčmy. Dám si svoje oblúbené bacalhau, tresku a krevety a k tomu mnoho sort z oblasti Alenteju. Ktorá sa nachádza dole na juhu pri Evore. Oproti Douro je víno silnejšie s plným telom. Všade spievajú fado a ja sa vždy stretnem s majiteľom a pokecám čo a ako. Do jednej krčmičky nakuknem a chcem ísť preč no speváčka výkríkne až sa zlaknem, rozbehne sa ku mne a zdrapí ma za ruku a rozkáže “sadni” Dostanem 3dcl vína a musím sa zaradiť k ostatným. Kamenné steny, jednoduché drevené stoly s pekným bielomodrým obrusom, kedysi tu musela byť rybárska reštaurácia. Speváčka má tak 60, možno má 30, ale vyzerá na 60, no temperament má ako bratislavská puberťáčka. Volajú ju “Lisabonská Shakira” a ja som ešte nikdy nevidel spievať krčmu cudzích ľudí, no ona to zariadila. “Keď poviem a a a, tak budete ukazovať to čo ja, inak zaplatíte trojitý účet, je to jasné” hovorí plynulou portugalčinou. Pochopí to aj suchý Brit, Francúzi a Taliani sa šúlajú a s radosťou naskočia na jej hru –starých tradičných portugalských piesní. Je dosť opitá, ostrých rysov a každých 5 minút predvádza oplzlé gestá, všetky jej piesne majú evidentne sexuálny podtón a jede naplno. Ja som jej padol vhod. Oproti domácim Portugalcom som obor, som svetlejší a ona sa mi vybrala ako súčasť svojho vystúpenia. Tancuje okolo mňa, vrtí sa a ostatní turisti majú úžasnú zábavu. No má talent lebo vždy tu prízemnú zábavu stopne kedy má a nikto počas celého vystúpenia kedy jej museli odísť hlasivky nikto neodišiel, krčma je totálne plná. Pripíjam si na vás kapúrkovou ginjinhou (žinžíniou)!

06

16:56

máj

2016

Pozdravy z Madeiry Viac o krajine

Pozdravy z Madeiry

Pozdravy z Madeiry Lisabon, Fatima, Óbidos, Sintra, Batalha, Cascais, Estóril...Alfama a Fado, Traja pastierikovia a tri posolstvá, Kráľ Dinis a Isabella Aragónska, Mauri a živá voda, generál Nuñez a plamienková gotika, steak na lávovom kameni a slnečné pláže, F1 a kasíno...to už je za nami. Mám tak aktívnu skupinu, že nie je čas na príspevky. Začali sme Ginjinhou, tradičným višňovým aperitívom v Lisabone a potom sa to už rozbehlo. Ochutnávanie samotnej atmosféry. Elevador Gloria - staručká električka s najstrmším stúpaním a elevador Santa Justa postavený v neogotickom slohu z tepaného železa Raúlom Mesnierom Ponsardom, žiakom samotného Gustáva Eiffela. Mimochodom ten istý Ponsard postavil jedinečný most v Porte. To sme tiež ochutnali. Hneď prvý deň a to v podobe ušľachtilej. Portským sme zapíjali Espadas, bacalhao aj picanhu na veceru. Fado, neodmysliteľná forma hudobného vystúpenia. Clivé skladby a hlboko precítený spev znie za dvoch gitár. Viete, že z portugalskej sa vyvinula španielska gitara? Toľko írečitých portugalských rôznorodostí a ešte sme poriadne nezačali. Sme už na Madeire ostrove dreva, pre Portugalcov významnom bode v Atlantiku..to už je ale iné víno! Ozveme sa zajtra.

18

23:09

máj

2015

Lisabon + Madeira Viac o krajine

Lisabon + Madeira

Lisabon + Madeira Zdravím bubákov, pred týždňom sme sa vrátili z Madeiry a zdá sa, že sme zleniveli všetci keďže ešte nikto nezavesil žiadne správy, či ešte oddychujete? Majka C. - bolo si výborná, počasie/ubytko/ organizácia aktivít vždy zvládnutá výborne. Lebo rozhodnúť či ísť najskôr na kopce až potom dolu k moru, aby sme videli čo najviac,padlo vždy po dohode medzi mrakmi a našou Majkou. Vedeli sa spolu dohodnúť kedy a na aký čas sa mraky zapichnú do kopcov a vtedy sme ich obišli. Niekedy bolo treba aj šoféra busu upovedomiť o našom zámere - nechodiť len po vychodených/prejazdených cestách. Chceli sme viac a dostali sme. Ďakujeme, bolo to zaujímavé. Tie polmetrové skalné ruže s 2-metrovým kvetom bol úžasný. Samozrejme aj celé flóra ostrova. Sľúbené foto rozošleme niekedy, keď bude chvíľa spomínania. Mávajte sa! Daniela

23

16:35

okt

2013

Šoférovanie na Madeire Viac o krajine

Šoférovanie na Madeire

Po návrate z Madeiry si ako soferka vstupujem do svedomia pretože tunajší ľudia mi ukázali, ako sa to da inak. A preto: 1. Už na nikoho netrubim, aby sa nevliekol alebo aby som mu ukázala, ze jazdi ako debil, pripadne aj je debil 2. Na chodcov netrubim, ani keby sa cez prechod vliekli alebo išli rovno na červenú pretože načo? Mame byt predsa na seba milí a den bude krajší. A 30sek navyše ma naozaj nezabije 3. Odpustim si akékoľvek vulgárne gestá a nadavky pretože (vid bod 2), mame byt na seba milí a den bude krajší. 4. Odignorujem všetky vulgárne gestá a nadavky iných vodičov pretože nemôžu za to. Neboli na Madeire a nevedia ze sa da jazdiť aj ustretovo a ohladuplne k ostatným ľudom. Takze sa len usmejem a pripadne slušne ospravedlnim. Tak!

18

17:32

okt

2013

ako v lete na saniach...alebo cesta s anjelmi straznymi... Viac o krajine

ako v lete na saniach...alebo cesta s anjelmi straznymi...

Tak dnes pri nas stali vsetci anjeli...:-) Na horu Monte sme sa "vystverali" lanovkou..pred stanicou sme vstupovali priamo do oblacneho mlieka...vsetko sa rozplyvalo..droty, kabiny aj nase pohlady po skvelej madeire-sladuckom vychyrenom vine..Iglesia' teda kkatedrala, kde je pochovany posledny habsburgovec Karol sa doslova vznasala v oblacnych mliecnych perinach...tie by sme vsak niektori z nas potrebovali pri tvrdom pristati na saniach, na ktorych sme sa z Monte dvojkilometrovou strmoucestou pomedzi auta a domy spustali...Vsetci sme odvazne nasadli do prutenych sani, ktore skuseni Carréieros soferovali...teda brzdili, smerovali, roztlacali a inak umne nohami manevrovali...Ako sa hovori detom a opitym pan Boh neublizuje..este ze si nase dve dami, ktore zo sanok nie vladtnym pricinenim vypadli. Ked sme boli v polovici cesty zrazu zacalo prsat vlastne liat a carreieros nas chceli uchranit rychlou jazdou uchranit pred padajucimi vedrami vody. Jeden sa smykol...potom druhy..a ...stalo sa...prvykrat za 15 rokov existencie sankovania.....chvalabohu sme vsetci celi a Anka a Ingrid zazili cosi co si do dennickov zapisu ako stastny den..ja tiez...Vsetci sme zdravi stastni a posielame vam nasu skvelu naladu. miso

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test