Karol I. Habsburský – Posledný cisár v exile na Madeire

Karol I. Habsburský, posledný rakúsky cisár a uhorský kráľ, strávil záverečné mesiace svojho života na odľahlom atlantickom ostrove Madeira – ďaleko od vlasti, ktorú miloval a o ktorú sa až do posledného dychu usiloval. Jeho príbeh je príbehom muža, ktorého história zbavila trónu, no nie dôstojnosti.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bol Karol nútený abdikovať a odísť do exilu. Spolu s manželkou Zitou a deťmi sa usadil vo Švajčiarsku. Odtiaľ sa dvakrát pokúsil znovu získať uhorský trón – v roku 1921 – no oba pokusy zlyhali. Veľmoci Dohody, znepokojené jeho aktivitami, rozhodli, že Švajčiarsko je príliš blízko k jeho bývalým krajinám. Hľadali miesto dostatočne vzdialené, aby znemožnili akýkoľvek ďalší politický manéver.

Voľba padla na Madeiru – portugalský ostrov v Atlantickom oceáne, tisíce kilometrov od Viedne. V novembri 1921 bol Karol so svojou rodinou sem de facto deportovaný pod britským dohľadom. Ostrov bol krásny, no pre cisára to bolo miesto zlatej klietky. Rodina žila v skromných podmienkach, finančne závislá od dobrodincov, bez reálnej nádeje na návrat.

Madeirská klíma nedokázala ochrániť Karola pred zákernou chorobou. Začiatkom roku 1922 sa nakazil zápalom pľúc. Oslabený útrapami exilu, neistotou a stratami predchádzajúcich rokov, jeho organizmus nemal silu bojovať. Zomrel 1. apríla 1922 vo vile Quinta do Monte nad Funchal veku iba 34 rokov. Jeho posledné slová boli adresované manželke Zite: „Tvoja vôľa nech sa stane."

Zita zostala verná jeho pamiatke až do vlastnej smrti v roku 1989 – takmer sedem desaťročí vdovstva.

Karol I. je pochovaný v Kostole Nossa Senhora do Monte vo Funchale na Madeire. Jeho hrob sa stal miestom púte pre katolíkov z celého sveta, pretože v roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. blahorečil – vyhlásil ho za blahoslaveného. Cirkev ocenila jeho osobnú zbožnosť, snahu o mier počas prvej svetovej vojny a kresťanské znášanie utrpenia v exile.

Rakúsko a Maďarsko si jeho pozostatky nenárokovali, a tak posledný habsburský cisár spočíva natrvalo na ostrove, ktorý mu bol osudom určený nie ako domov, ale ako záverečná zastávka búrlivého života.