Fórum

32 príspevkov

09

14:45

júl

2019

Pátranie po Nessie

Pátranie po Nessie

Legendárna príšera, o ktorej sú prvé záznamy už zo 6 stor. A údajných svedkov s prestávkami pribúda dodnes. Je vôbec reálna? Odpovede sme sa pokúsili nájsť v múzeu Lochnesskej príšery. Začiatok expozície spomína vznik jazera a prvé výpovede svedkov. Ďalšia časť trošku krotí prívržencov teórie o obrovskej príšere a skúša návštevníka drobnými testami pozornosti, napr., či je na videu kmeň stromu alebo Nessie. Osobne sa mi ale najviac páčila časť, ako koordinovane pátrala kompletná "Lochnesská flotila" v celom jazere po akejkoľvek známke tohto pravekého tvora. Žiaľ, a možno aj chvalabohu, neúspešne. Každopádne, jazero ma príbeh a stojí za to sa sem prísť pozrieť. Veď čo už je len tradičnejšie v Škótsku, než sa plaviť v sychravom počasí po jazere Lochness, pátrať po legendárnej príšere s pohárikom kvalitnej škótskej whisky a míňať hradby zrúcaniny hradu Urquhart? Neváhajte a poďte s nami do Škótska :)

M

Martin Lipinský z BUBO

16

15:11

jún

2018

Sukne, whisky, dáždniky

Sukne, whisky, dáždniky

Famózna destinácia toto Škótsko. Vyrazili sme na týždennú dovolenku vďaka odporúčaniam a oplatilo sa. Neopísateľná príroda. Drsná, farebná, daždivá, okúzlujúca na každom kroku. Ľudia tu žijú v harmóní s prostredím už tisícročia, nezlomní a hrdí. Pasú ovce, stavajú kamenné medze, hrady, malé mestečná. Večer si hrajú na gajdy, popíjajú vyberaný alkohol a sušia kilty. Dážď ani vietor ich neodradí od práce. Prekvapila gastronómia, výborná tradičná kuchyňa. Ryby, mäso, omáčky a kráľovské raňajky každý deň. O whisky ani nebudem hovoriť, to treba zažiť, ochutnať a vychutnať. Na každom rohu krásne tartany miestnych klanov z vysočiny a ostrovov. No nechceme sa viac chváliť ale mali by ste sa sem vybrať. Škótsko má farbu, chuť, vôňu a atmosféru.

9

9 "Bubákov" zo Skotska

06

10:47

máj

2018

101 jeleňov

101 jeleňov

Škótska divočina je unikátna. Roztrhané mraky derúce okolité tmavé hory. Dúha sa objaví aj na niekoľkých miestach behom pár minút a doprevádza ju neopísateľné svetlo zapadajúceho slnka. Prechádzate popri jazerách plných rýb. Len sa pýtajú nachytať na večeru. Na svahoch rastú machy a lišajníky. Občas osamelá zakrpatená briezka. Tvrdé podmienky jej spomaľujú rast. Dožije sa ale úctyhodného veku. Míňate horské bystriny a sledujete okolie so zatajeným dychom. V horách stále žijú hlucháne, či hoľniaky. Stále preskočí cestou králik alebo snehuľa. Hop a zrazu na svahu pasúce sa stádo jeleňov. Krásne škótske a divoké. Na to si predsa pripijeme. Samozrejme, pravou škótskou whisky. Na výber je tu predsa 74 páliarní. Cesta sa kľukatí a niekedy prejde lesom, kým sa napojí zasa na civilizáciu. Tak, jeleňov bolo nakoniec viac. Toto divadlo sa dá zažiť jedine v Škótsku. 

P

Peter Droba | BUBO

31

23:24

aug

2017

Neskorý obed u Jamieho Olivera s Jamiem.

Neskorý obed u Jamieho Olivera s Jamiem.

Edinburgh alebo Atény severu ako sa o ňom píše. Právom patrí medzi najhistorickejšie mesto v UK. Začali sme z ostra ešte pred davom turistov našou prvou zástavkou je Edinburgh Castle odkiaľ je úžasný výhľad na New Town aj záliv, prezreli sme korunovačné klenoty, Great Hall či väznicu, v ktorej ešte doteraz cítiť stredoveké časy. Pokračujeme Royal Mile zo zástavkou u Elephant cafe kde vznikol Harry Potter od známej spisovateľky J.W.Rowlingovej až prídeme na koniec tejto historickej ulici pred vchod Holyrood Palace kde keď zavíta kráľovská rodina do Edinburghu prespáva práve tu. Do cela sme vyhladli, tak som navrhol ísť na neskorší obed k Jamiemu Oliverovi do New Townu. Jedlo pripravili excelentne aj keď nie priamo od „Guru,, šéfkuchára, ktorý sa tu neukázal už 2 roky, čo nám manažérka povedala keď sme sa pýtali na samotného zakladateľa a zrazu hop... kto práve vošiel... jednej z jeho reštaurácií, ktoré má po svete? Jamie ! Pre našich Bubákov určite zážitok a skvelý záver putovania Škótskom. Haste ye back. 

R

Robert Hašta

30

13:29

aug

2017

Ikonický Eilean Donan

Ikonický Eilean Donan

Hádam jeden z najikonickejších hradov škótskej vysočiny je Eilean Donan. Miesto kde natáčali film Highlander a Duncan MacLoad v podobe Christophera Lamberta za pomoci Seana Conneryho sa stal nesmrteľným hlavne na filmovom plátne. Hrad bol už v 6. storočí domovom mníchov. No po začiatku dobyvačnej politiky škandinávskych národov sa stal obrannou pevnosťou, kde sídlil klan MacRae až do doby Jakobitských povstaní. Po roku 1911 sa znovu dostal do rúk rodiny MacRae-Gilstrap, kde John so svojou ženou Isabellou, zvanou tiež Elle, hrad zrekonštruovali do súčasnej podoby. Stáli sme na miestach filmovania, ale aj v sieňach slávy. Videli sme množstvo starovekých zbraní a neďaleko hradu v malej zapadnutej krčme sme ochutnali aj miestnu whisky. Veľmi príjemne strávená časť zájazdu, kde si každý z našej malej skupinky prišiel na svoje. Dozvedeli sme sa aj množstvo nepísaných klebiet, ktoré však nebudem zverejňovať.

P

Peter Droba

27

09:23

aug

2017

Na konci slávnej Británie

Na konci slávnej Británie

Keď sa povie koniec Británie, myslí sa tým najsevernejší bod Britských ostrovov a hneď sa v mysli každého patriota objavia dve mená miest. John O Groats, ako koniec britskej najdlhšej turistickej, cyklistickej a pútnickej trasy. Je dlhá iba 1410 km a vychádza v Cornwalle. Láka však turistov z celej Británie a okolia. Bubáci počas jazdy stretávali množstvo bicyklov a peších turistov. Skutočným najsevernejším bodom Britských ostrovov je však Dunnet Head. Vysoké útesy sa pýšia do výšky 91 metrov a sú domovom množstva druhov morských vtákov. Maják, týčiaci sa do výšky 20 metrov bol postavený v roku 1831, pre množstvo stroskotaných lodí v okolitých búrlivých vodách, obmývajúcich Orkneje aj Britániu. 

P

Peter Droba

26

08:15

aug

2017

Hľadanie Nessie

Hľadanie Nessie

Bol príjemný podvečer a bubáci sa práve dostavili do malého a rušného mestečka v škótskej vysočine, zvaného Inverness. Zhodili sme si veci na hotely a poď ho na prieskum neďalekého hradu Urquhart. Ten sa pýši nad jazerom Loch Ness. Tak opradenom legendami o prehistorickom živočíchovi, ktorý tam vraj žije už od piktského osídlenia. Hrad nikdy nedobili Vikingovia a neskôr sa stal významným opevnením a vstupnou bránou do škótskej vysočiny. Nessie sa tu vraj vyskytla aj v stredoveku. Potom o nej zmienky zasa utíchajú, až kým sa v 1933 nepostavila cesta. Tu už nachádzame prvé fotky- čo ich lovci príšer nazývajú Nessie. Čosi sa objavuje v polovici 20. tých rokov a potom zasa utícha. Nečudo tak starý tvor potrebuje aj oddych. Alebo musí migrovať, na hrade sme ale zažili krásny podvečer, ktorý ukončila fajnová večera s ochutnávkou whisky a miestneho piva v reštaurácii U Fidlikanta. 

P

Peter Droba

19

12:52

apr

2017

SKYE, Glenfinman a alchýmia výroby whisky

SKYE, Glenfinman a alchýmia výroby whisky

Žiaden okruh Škótskom by nebol kompletný bez návštevy aspoň jedného z množstva ostrovov a preto nás dnes čaká ostrov drakov, najväčší ostrov Hebríd, Vyrazili sme z Fort Williamu na ostrov Skye a cestou sme museli opäť zastaviť pri Eilean Donan Castle, pretože sme si to jednoducho nemohli nechať ujsť. Na celý deň sme si naplánovali ostrov Skye a jeho zážitky. Prešli sme kontroverzným mostom Skye Bridge, naša druhá zastávka bola južná časť ostrovu a barokový zámoček Armadale, alebo teda jeho ruina umiestnená v príjemnej záhrade silného klanu MacDonaldovcov. Pozreli sme si ako vyzerá, navštívili múzeum, ktoré vyhralo cenu za najlepšie múzeum klanov v Škótsku. Ostrov Skye patrí k najväčším a rozhodne patrí medzi najznámejšie. Krajina narástla do výšky vďaka pohoriu Cuillin , sprevádzali nás krásne výhľady na okolité menšie ostrovčeky. Hlavné mesto ostrova Portree je malé mestečko, kde sme naplnili naše žalúdky a vyrazili smer juh, aby sme sa s prehľadom stihli nalodiť na trajekt nazad na škótsku pevninu. Plavba škótskym trajektom, takýto zážitok sme si nemohli nechať predsa ujsť, počasie prialo, dokonca prestalo aj fúkať, približujúca sa krajina ozdobená pár domčekmi, tak pôsobil Mallaig, kde sme pristáli. Pokračovali sme k pamätníku Glenfinman, ktorý vzdáva úctu všetkým padlým vojakom u poslednej veľkej bitke u Cullodenu v r.1746, vyrozprávali príbeh Bonnieho, dnes bolo presné výročie 270 rokov od udalosti a my sme si uctili pamiatku s vŕška, z ktorého bolo krásne vidieť aj viadukt z filmu Harry Potter. Ďalšie ráno sme vyrazili smer hlavné mesto, ešte predtým sme si počas cesty naprieč Škótskom jednoducho nemohli odpustiť návštevu tradičnej škótskej pálenice, kde sa vyrába unikátna škótska whisky a zastavili v Dalwhinnie distillery, v najchladnejšie položenej pálenici v Škótsku, kde sme si prešli celý proces. Škótska whisky, to nie je len nápoj, ale aj spleť striktných a dôležitých pravidiel, čo treba dodržať, aby sme stále mohli hovoriť o škótskej whisky. Tá musí byť podľa zákona vypálené len tu v Škótsku, musí tu dozrievať a takisto sa do nej musí dávať len a len škótska voda. Medzi najcennejšie patrí whisky single malt, alebo teda whisky vyrobená z jačmeňa bez ďalších prídavkov. Single malt whisky je unikátna pre každú pálenicu, pretože každá má vlastnú vodu, pôdu, sudy, vzduch a teda každý detail, ktorý napokon ovplyvní výslednú chuť. Single malt vo svojej chuti obsiahne esenciu regiónu, v ktorom vznikala a aj práve preto je jedinečná. Na západnom pobreží Škótska, kde sú známe whisky regióny Islay či Jura, má whisky drsnejšiu chuť vetra dofarbeného soľou roztrieštenou z morského príboja obmývajúci krajinu, no na východe má whisky zasa ovocnejšiu, či koreninovú chuť. Jačmeň treba nechať naklíčiť, aby pustil enzýmy, ktoré potrebuje, následne sa vysuší šokom, rozomelie na prášok a zatvorí sa do nádoby s tisíckami litrov vody. Voda je pri whisky extrémne dôležitá a hovorí sa, že tá najlepšia by mala pretekať cez vresoviská, brezové korene a rašelinu. Až vtedy dostane whisky chuť, akú si zaslúži. Voda s jačmeňom sa následne pretransportuje do kontajnerov na fermentovanie, odtiaľ do prvej destilácie, ktorá zvýši alkohol z deviatich na dvadsaťdva percent a následne do druhej destilácie, v ktorej skončí s osemdesiat percentným podielom alkoholu. Ročne sa jej tu vyrobia nespočetné litre v tej našej cez 2.2 milióna litrov. Musí dozrievať minimálne tri roky a jeden deň, iba tak sa môže whisky pýšiť prívlastkom škótska. Málokto ju však po troch rokoch stočí do fliaš, medzi najobľúbenejšie patria pätnásť ročné whisky, ktoré už nabrali farbu, chuť, vôňu sudov či dokonca esenciu sherry. Vyrobiť whisky je hotová alchýmia, no človek má niekedy pocit, že zlato by sa vyrobilo ľahšie. Zlatou bodkou je ochutnávka tejto živej vody. Piť originálnu, single malt whisky priamo v pálenici je neopísateľným zážitkom. Žiaden okruh Škótskom by nebol kompletný bez návštevy aspoň jedného z množstva ostrovov a preto nás dnes čaká ostrov drakov, najväčší ostrov Hebríd, Vyrazili sme z Fort Williamu na ostrov Skye a cestou sme museli opäť zastaviť pri Eilean Donan Castle, pretože sme si to jednoducho nemohli nechať ujsť. Na celý deň sme si naplánovali ostrov Skye a jeho zážitky. Prešli sme kontroverzným mostom Skye Bridge, naša druhá zastávka bola južná časť ostrovu a barokový zámoček Armadale, alebo teda jeho ruina umiestnená v príjemnej záhrade silného klanu MacDonaldovcov. Pozreli sme si ako vyzerá, navštívili múzeum, ktoré vyhralo cenu za najlepšie múzeum klanov v Škótsku. Ostrov Skye patrí k najväčším a rozhodne patrí medzi najznámejšie. Krajina narástla do výšky vďaka pohoriu Cuillin , sprevádzali nás krásne výhľady na okolité menšie ostrovčeky. Hlavné mesto ostrova Portree je malé mestečko, kde sme naplnili naše žalúdky a vyrazili smer juh, aby sme sa s prehľadom stihli nalodiť na trajekt nazad na škótsku pevninu. Plavba škótskym trajektom, takýto zážitok sme si nemohli nechať predsa ujsť, počasie prialo, dokonca prestalo aj fúkať, približujúca sa krajina ozdobená pár domčekmi, tak pôsobil Mallaig, kde sme pristáli. Pokračovali sme k pamätníku Glenfinman, ktorý vzdáva úctu všetkým padlým vojakom u poslednej veľkej bitke u Cullodenu v r.1746, vyrozprávali príbeh Bonnieho, dnes bolo presné výročie 270 rokov od udalosti a my sme si uctili pamiatku s vŕška, z ktorého bolo krásne vidieť aj viadukt z filmu Harry Potter. Ďalšie ráno sme vyrazili smer hlavné mesto, ešte predtým sme si počas cesty naprieč Škótskom jednoducho nemohli odpustiť návštevu tradičnej škótskej pálenice, kde sa vyrába unikátna škótska whisky a zastavili v Dalwhinnie distillery, v najchladnejšie položenej pálenici v Škótsku, kde sme si prešli celý proces. Škótska whisky, to nie je len nápoj, ale aj spleť striktných a dôležitých pravidiel, čo treba dodržať, aby sme stále mohli hovoriť o škótskej whisky. Tá musí byť podľa zákona vypálené len tu v Škótsku, musí tu dozrievať a takisto sa do nej musí dávať len a len škótska voda. Medzi najcennejšie patrí whisky single malt, alebo teda whisky vyrobená z jačmeňa bez ďalších prídavkov. Single malt whisky je unikátna pre každú pálenicu, pretože každá má vlastnú vodu, pôdu, sudy, vzduch a teda každý detail, ktorý napokon ovplyvní výslednú chuť. Single malt vo svojej chuti obsiahne esenciu regiónu, v ktorom vznikala a aj práve preto je jedinečná. Na západnom pobreží Škótska, kde sú známe whisky regióny Islay či Jura, má whisky drsnejšiu chuť vetra dofarbeného soľou roztrieštenou z morského príboja obmývajúci krajinu, no na východe má whisky zasa ovocnejšiu, či koreninovú chuť. Jačmeň treba nechať naklíčiť, aby pustil enzýmy, ktoré potrebuje, následne sa vysuší šokom, rozomelie na prášok a zatvorí sa do nádoby s tisíckami litrov vody. Voda je pri whisky extrémne dôležitá a hovorí sa, že tá najlepšia by mala pretekať cez vresoviská, brezové korene a rašelinu. Až vtedy dostane whisky chuť, akú si zaslúži. Voda s jačmeňom sa následne pretransportuje do kontajnerov na fermentovanie, odtiaľ do prvej destilácie, ktorá zvýši alkohol z deviatich na dvadsaťdva percent a následne do druhej destilácie, v ktorej skončí s osemdesiat percentným podielom alkoholu. Ročne sa jej tu vyrobia nespočetné litre v tej našej cez 2.2 milióna litrov. Musí dozrievať minimálne tri roky a jeden deň, iba tak sa môže whisky pýšiť prívlastkom škótska. Málokto ju však po troch rokoch stočí do fliaš, medzi najobľúbenejšie patria pätnásť ročné whisky, ktoré už nabrali farbu, chuť, vôňu sudov či dokonca esenciu sherry. Vyrobiť whisky je hotová alchýmia, no človek má niekedy pocit, že zlato by sa vyrobilo ľahšie. Zlatou bodkou je ochutnávka tejto živej vody. Piť originálnu, single malt whisky priamo v pálenici je neopísateľným zážitkom. 

R

Robert Hašta z BUBO

14

23:30

apr

2017

Whisky za stotisíc libier a nekúp to.

Whisky za stotisíc libier a nekúp to.

Vstali sme do neobvykle slnečného dňa. Včerajšok patril magickému Lochneskému jazeru a hradu Urquhart, ktorý sme dnes vymenili za najväčší zámok vysočiny Dunrobin, ktorý patrí klanu Sutherlandovcov, ktorý tu dodnes žije, no najkrajšie komnaty ich zámku sa otvorili pre návštevníkov len nedávno a tak sme sa túlali ich miestnosťami. Tento malebný hrad prešiel niekoľkými prestavbami, tou najväčšou v polovici 19. st. architektom Charlesom Barrym (ktorý mimochodom bol architektom House of Parlament v Londýne), má 189 izieb, kde francúzsky vplyv siaha do záhrad, ale ešte predtým sme sa zastavili v jednej s viac ako 300 distilérií whisky v Dalmore, kde mali v zbierke 3 vzácne fľaše Trinitas, každá v hodnote stotisíc libier. Aj keď ich už vypredali niekoľko rokov dozadu, dozvedeli sme sa, že je na ceste ďalšia vzácna edícia. My sme samozrejme neodchádzali naprázdno a smädní, naši BUBO degustátori ochutnali 12,15 a 18 ročné a zhodli sa, že 15 ročná sa vydarila najlepšie. Naša cesta pokračovala na sever na úplný koniec Spojeného kráľovstva k Dunnet Head a do mestečka John O Groats, ktoré je najsevernejšie mesto krajiny a kde sa hlavný ostrov končí. Skalnaté útesy na severe padajúce desiatky metrov do chladného mora. Výhľady na zahalené Orkneje či hľadanie staručkých hrobiek roztrúsených po krajine. Každé odbočenie tu skrýva dobrodružstvo či zážitok... 

R

Robert Hašta, BUBO

20

22:14

jún

2016

Príbehy z Kráľovskej míle

Príbehy z Kráľovskej míle

Niekoľko dní sme brázdli cesty a cestičky škótskej Vysočiny a tie nás napokon priviedli do kráľovského Edinburgu. Posledné momenty Vysočiny patrili veľmi príjemným zastávkam, pretože sme sa ocitli v Pitlochry, nádhernom viktoriánskom mestečku s dokonalou architektúrou, ale prišli sme do neho aj kvôli jeho pálenici Blair Atholl. Tam sme si ukázali a vysvetlili ako sa vyrába tradičná škótska whisky. Čo musí mať, aby sa tak mohla volať a fascinovalo nás koľko jej tu ročne vyrobia. Tipili by ste si? Čerešničkou na torte bola ochutnávka „živej vody“ a single malt whisky bola jednoducho výborná. Toto je nápoj, ktorý nedokáže sklamať. Edinburgh nás očaril. Je to skutočne jedno z najkrajších miest Európy a celkom zaslúžene. Ráno sme sa dostali na hradný kopec, ktorý je najdlhšie obývané miesto Škótska a vysvetlili si históriu tohto miesta. Hrad bol dokonca obliehaný 26 krát počas svojej histórie a tak sa tu mieša fascinujúca zmes dejín. Prešli sme sa nádvoriami, bránami, nazreli do kaplnky sv.Margaréty a na vlastné oči sme videli vzácne korunované klenoty, ktoré objavil Walter Scott. Poznáte kameň osudu? Viete ako ho využívali pri korunovácii škótski a následne anglickí králi? Prečo bol 700 rokov v Anglicku a kto bol posledným monarchom, ktorého na ňom korunovali? My toto všetko už dnes vieme a kameň sme dokonca mali len kúsoček od seba. Prechádzka po kráľovskej míli Royal Mile spája takmer všetky dôležité pamiatky Edinburghu. Pozerali sme sa na najvyššiu vežu, ukázali si všetky miesta, kde kedysi sídlil škótsky parlament, vieme kde býval básnik Burnes, čo znamená srdce na zemi neďaleko katedrály aj vieme, kde sa konala posledná verejná poprava v meste. Poznáte krčmu v ktorej dodnes straší? Tu v Edinburghu jednu takú máme! Na obed sme si dali slávny streetfood Oink. Predstavte si ugrilované prasa, jeho jemné mäso, ktoré sa vezme, naloží sa do žemle, kde sa dala cibuľa alebo haggis a ešte sa to dochutí jablkovou alebo pikantnou omáčkou. Mňam. Neskutočná dobrota a poriadne sme si na nej pochutili. Palác Holyrood ukončuje Kráľovskú míľu a tak niektorí z nás nahliadli aj za jeho steny. Spája sa so slávnou kráľovnou Máriou Stuartovnou a prežila tu niekoľko rokov svojho života. Dnes patrí monarchii a každý rok sem kráľovna prichádza na celý týždeň vybavovať dôležité a ceremoniálne veci. Poobedie v Edinburghu sa nieslo v znamení oddychu, posedávania v tradičných puboch pri pinte (pintách) piva, nakupovaním, dokupovania whisky a nasávania atmosféry. Vyšlo slnko a rozžiarilo ulice. Ráno bol Edinburgh ešte jemne upršaný na chvíľku, ale poobede to bolo niečo iné. Počasie nám tu v Škótsku nenormálne praje a tak si to užívame!

T

Tomáš K. z BUBO

19

08:40

jún

2016

Zážitky z ostrova Skye

Zážitky z ostrova Skye

Naposledy sme sa ozvali zo severnej časti škótskej Vysočiny a za sebou už máme ďalšie stovky kilometrov. Objavili sme západnú časť a jej zabudnuté mestečká, fjordy, zátoky a nádherné výhľady na krajinu. Včerajšok bol ako z katalógu. Ráno svietilo slnko, bolo cítiť teplo a všade nad nami sa rozprestierala sýtomodrá obloha. Aj domáci sa z nej tešili a my dvojnásobne. Takto krásne si tu nepamätám ani ja. Vyrazili sme z Fort Williamu na ostrov Skye a cestou sme museli opäť zastaviť pri Eilean Donan Castle, pretože bol v tak krásnom svetle, že sme si to jednoducho nemohli nechať ujsť. Ani nebudete veriť, že tie fotky sú skutočné. Na celý deň sme si naplánovali ostrov Skye a jeho zážitky. Prešli sme kontroverzným mostom Skye Bridge, ktorý roky rozpútaval vášne, no dnes je už všetko v poridku a ocitli sme sa vo Vnútorných Hebridách. Ostrov Skye patrí k najväčším v Škótsku a rozhodne patrí medzi najznámejšie. Krajina narástla do výšky vďaka pohoriu Cuillin a sprevádzali nás aj krásne výhľady na okolité menšie ostrovčeky. Hlavné mesto ostrova, ktorý má len 10 000 obyvateľov nás tiež víta dokonalým počasím. Portree je malé mestečko, ale tak krásne, že sa tu človek môže túlať pokojne hodiny a stále sa ho nepreje. Objavili sme prístav s čajkami, vôňa neskutočne čerstvých fish and chips niektorých z nás zlomila a tak sme si ich dali priamo v prístave. Farebné domčeky, výhľady do zelenej krajiny, pokoj a lenivá atmosféra doplnená o kamennú architektúru a zvuk gájd z hlavného námestia. Môže to znieť ako klišé, ale Portree bol krásny zážitok a ťažko sa nám odtiaľto odchádzalo. Pred nami však bola ešte južná časť ostrovu a barokový zámoček Armadale, alebo teda jeho ruina umiestnená v príjemnej záhrade. Pozreli sme si ako vyzerá, navštívili múzeum a s prehľadom sme sa stihli nalodiť na trajekt nazad na škótsku pevninu. Plavba škótskym trajektom, takýto zážitok sme si nemohli nechať predsa ujsť! Ostrý vietor a približujúca sa krajina ozdobená pár domčekmi, tak pôsobil Mallaig kde sme pristáli. Ostrov Skye je perfektným miestom. Večer u nás doma vo Fort William sme si dali večeru a podával sa losos v jemnej kôprovej omáčke s cviklou a jablkami. Zaujímavé spojenie chutí, no dokolané splynutie. Naša skupinka sa už pomaličky orientuje aj v škótskej whisky a tak sa ochutnávala Talisker zo Skye či Caol Ila z Islay. Dnes navštívime Pitlochry a dozvieme sa o tejto „živej vode“ viac.

T

Tomáš K. z BUBO

16

23:30

jún

2016

Škótskou Vysočinou

Škótskou Vysočinou

Škótska Vysočina nás dostala. Prišli sme sem do Škótska len včera, no už sme toho zažili toľko, že sa nám to ani nechce veriť. Včerajšok aj dnešok patril magickej oblasti menom Vysočina a zajtra to tiež nebude inak. Ak sa sem raz dostanete, nebudete chcieť odísť a nejakým zvláštnym spôsobom si škótsku Vysočinu zamilujete. Stalo sa to aj mne a stalo sa to aj desiatkám ľudí, ktorí tu s nami boli. Je v nej niečo príťažlivé. Tá opustenosť, izolovanosť (veď tu podľa štatistík žije len 8 ľudi na kilometer štvorcový), hmla, mrholenie striedajúce sa s dažďom, ostré skalnaté útesy, kamenné kostolíky, opustené cintoríny, vresoviská a malé mestečká na ktoré akoby zabudol čas. To všetko, no ešte viac je Vysočina. My sme včera objavovali oblasť slávneho jazera Loch Ness. Nie je najväčším v Škótsku, ani najhlbším, ale je najslávnejším. Veď koniec koncov, práve v jej tmavých vodách sa má skrývať Lochnesská príšera. Alebo nie? Videli ju tu niekoľko krát? Alebo to bol všetko podvrh? My sme si o nej dlho hovorili a prebrali sme rôzne možnosti čo by to mohlo byť. Čo myslíte vy? Preliezli sme ruiny hradu Urquhart a hoci fúkalo a mrholilo, malo to svoju atmosféru na ktorú sa nezabúda. Dnes sme ruiny hradu vymenili za krásny zámok Dunrobin. Klan Sutherland tu dodnes žije, no najkrajšie komnaty ich zámku sa otvorili pre návštevníkov a tak sme sa túlali ich miestnosťami. Nádherné knižnice zabudované do drevených stien lákali na to, aby sme si sadli za drevený stôl, zakúrili v krbe, naliali si single malt whisky a strávili tu celý deň. Bol by to skutočne príjemný deň. My sme ho mali však aj bez týchto romantických predstáv. Stihli sme predstavenie sokoliarov, pozreli si obrovitánske lopúchy pôvodom z Brazílie a stratili sa vo francúzskych záhradach. Škótsko je plné prekvapení. Cestou na miesto zvané John o Groats sme sa rozhodli uloviť historický zážitok a tak sme zišli z hlavnej cesty na maličku cestu kam sme sa s našim autobusom ledva zmestili, ale pár míľ sme zvládli a v tichej krajine sme objavili vzácne a nesmierne historické hrobky Cairns of Camster. Sú staré 6000, možno 5000 rokov a vyzerajú ako kopy nahádzaného kameňa. Sú však nádherné. Ležiace v opustených vresoviskách, nikde ani živej duše len my a prehistória Škótska. Podobné nájdeme na Orknejách, ale zaujímavé je, že v rovnakom období vznikali aj po Európe rôzne megalitcké stavby či už n Sardínii, Sicílii, Baleárskych ostrovoch, v Egeide či inde. Čím viac človek cestuje, tým viac sa mu v hlave spájajú takéto príbehy a je to krásny pocit. Na konci sveta, teda v John o Groats sme sa zahriali pri chutnom obede a flákali sa pobrežím. V pozadí sa vynárali Orkneje, nad hlavami poletovali čajky a fúkal studený vietor zo Severného mora. Podobne to bolo aj na najsevernejšom výbežku pevninskej Británie v Dunnet Head. Bol to krásny deň, nabitý zážitkami, no zajtrajšok nám ich tiež sľubuje viac, než dosť. Je to intenzívna cesta!

T

Tomáš Kubuš z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva