Masaker v Glencoe

Od čias, keď Kaledónci a Pikti v prvých storočiach nášho letopočtu odmietali nadvládu Rimanov, až po obdobie, keď William Wallace a Robert Bruce bojovali proti anglickej armáde pri Stirlingu a Bannockburne, je boj za nezávislosť trvalou a opakujúcou sa témou škótskych dejín.

Jakobitské hnutie sa začalo koncom 17. storočia po tom, čo bol Stuartovský kráľ James VII. Škótsky a II. Anglický zosadený Williamom Oranžským počas tzv. Slávnej revolúcie v roku 1688. Kráľ James utiekol do Francúzska, no jeho prívrženci v Škótsku, známi ako jakobiti (z latinského Jacobus – Jakub), povstali a pokúsili sa vrátiť na trón katolíckeho panovníka.

Klany MacDonaldovcov a Campbellovcov, ktoré stáli v centre masakra v Glencoe, mali dlhú históriu vzájomných sporov. Ich rodové línie sa prelínali a oba klany mali úzke väzby na Roberta Brucea i na boj za nezávislosť. Ako ich moc rástla, súperili o nadvládu a tituly a často využívali príležitosť na nájazdy na územie toho druhého, najmä krádežami dobytka. Zároveň zastávali protichodné politické postoje, pričom MacDonaldovci podporovali zosadeného kráľa Jamesa. Hoci sa s masakrom MacDonaldovcov najčastejšie spájajú Campbellovci, v skutočnosti nešlo ani tak o klanovú rivalitu, ako skôr o vládny plán, ktorého cieľom bolo prinútiť vysočinské klany podriadiť sa kráľovi Williamovi.

Napriek tomu, že prvé jakobitské povstania sa väčšinou skončili porážkou Vysočiny, William III. sa snažil upokojiť klany, ktoré zostali verné Jamesovi a jeho nároku na trón, vrátane MacDonaldovcov z Glencoe. Požadoval, aby všetky klany zložili prísahu vernosti jemu samotnému, spočiatku s prísľubom peňazí a pôdy. Každý klan, ktorý prísahu podpísal do 1. januára 1692, mal byť omilostený, zatiaľ čo tí, ktorí by odmietli, mali byť potrestaní ako zradcovia.

Problémom však bolo, že klany sa už cítili viazané prísahou Jamesovi a ten dal súhlas s Williamovou požiadavkou až v polovici decembra. Správa sa k MacDonaldovcom dostala až 28. decembra, takže mali len tri dni na splnenie termínu. Náčelník glencoejských MacDonaldovcov, Maclain, sa vybral do Fort Williamu, no nenašiel tam nikoho oprávneného prijať jeho prísahu, a tak musel pokračovať do Inveraray, vzdialeného asi 60 míľ. Dorazil neskoro, no napokon mu bolo umožnené zložiť prísahu 6. januára a veril, že bola prijatá a jeho klan je v bezpečí. Rozhodnutie urobiť z nich výstražný príklad však už bolo prijaté. Osud Glencoe bol spečatený. Je známe, že Lord Dalrymple a ďalší predstavitelia vlády nemali vysočinu, a najmä MacDonaldovcov, v obľube, a preto sa možno domnievať, že takýto výsledok bol ich zámerom od samého začiatku.

Koncom januára dorazili do Glencoe dva oddiely v počte približne 120 mužov z pluku grófa z Argyllu, ktorým velil kapitán Robert Campbell of Glenlyon. MacDonaldovci ich ubytovali a poskytovali im stravu takmer dva týždne. Hoci bola takáto pohostinnosť na Vysočine tradíciou, v skutočnosti dedinčania nemali veľmi na výber.

Večer 12. februára 1692 dostali Glenlyon a ostatní dôstojníci rozkaz zničiť klan MacDonaldovcov. O piatej hodine ráno nasledujúceho dňa dostali vojaci signál a zaútočili. Prvou obeťou bol Maclain, po ktorom útočníci prechádzali dolinou a zabíjali všetkých mladších ako 70 rokov vrátane žien a detí. Zdá sa, že niektorí vojaci rodiny varovali, čím im dali šancu uniknúť. Napriek tomu bolo pri útoku zabitých 38 mužov, žien a detí a mnohí ďalší zomreli na následky vyčerpania a chladu, keď sa snažili uniknúť násiliu, no podľahli krutému zimnému počasiu a mrazivým podmienkam v horách.