Fórum

622 príspevkov

30

20:11

aug

2019

Slnečný kotúč nad Ayutthayou Viac o krajine

Slnečný kotúč nad Ayutthayou

Pamätám si to ráno ako by to bolo včera. Bolo deň po splne a prvé ranné lúče začali prenikať do našej hotelovej izby v kráľovskom hoteli Royal v Bangkoku, kde sme boli ubytovaní. Postavila som sa k oknu, aby som odhrnula záclonu a vpustila do vnútra prichádzajúci deň, a v tom som za oknami zbadala niečo, čo mi vyčarilo úsmev na tvári. Mám rada tie skoré rána, keď vidíte na oblohe zároveň vychádzajúce trblietajúce slnko a do toho ustupujúci mesiac, ktorý sa práve ukladá k spánku, hlavne keď je v splne. Hneď som vedela, že je pred nami výnimočný deň plný zaujímavých prekvapení a zážitkov. Naše cesty viedli totižto do starovekej Ayutthaji, ktorá sa nachádza 80 km severne od Bangkoku. Ayutthaja bola v rokoch 1351 až 1767 najvýznamnejším mestom Siamského kráľovstva a zároveň patrila medzi kultúrne a intelektuálne centrá tej doby. Kráľovské mesto malo množstvo chrámov, veľmi rozvinutú architektúru a infraštruktúru a na svoju dobu veľmi pokročilý hydraulický systém na rozvod vody. Dnes spadá pod svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Ako prvý z trojice komplexov sme navštívili môj obľúbený Wat Yai Chai Mongkhon. Je to chrámový komplex s desiatkami sôch Budhu v oranžových a žltých rúchach v rôznych polohách a veľkostiach. Jedna zo sôch ležiaceho Budhu meria viac ako 7 metrov, viete si to predstaviť? A prečo je Budha zobrazovaný v rôznych polohách? Mohli by sme ich napočítať vyše 300. Pretože Budhisti veria, že meditovať, prípadne dosiahnuť stavu úplného duševného pokoja, ide za každých okolností, v akomkoľvek čase a popri každej jednej činnosti. A tu sa dostávame tiež k odpovedi, prečo je práve tento chrám jedným z mojich obľúbených. Je to totižto ako jeden z mála v Ayutthaje tzv. „živím“ chrámom, v ktorom stále žijú budhistickí mnísi, ktorí sa tu venujú meditácii a štúdiu budhizmu. V Thajsku je totižto zvykom, že muž medzi 6 až 70 rokom života strávi určitú časť života v kláštore a venuje sa čisto rozjímaniu a meditácií. Páči sa mi tiež úvaha, s ktorou som sa stretla práve v Thajsku: „buď medituj niekoľko hodín denne, alebo choď počas roka na niekoľko týždňov do kláštora.“ Viete si predstaviť aplikovať túto teóriu na klasického konzumného Stredoeurópana, to by bolo radosti. Vráťme sa ale k slnečnému kotúču a grand finále tohto príspevku. Ak poznáte tie správne miesta, máte možnosť si v komplexe zakúpiť za symbolický poplatok kvet lotosu a zopár vonných tyčiniek, ktoré keď zapálite v chráme, vás podľa budhistickej tradície spoja s vašim vyšším ja. Posadila som sa v chráme, v tichosti, sama so sebou. Pamätám si, ako mi bolo pekne a ako som v duchu poďakovala za ten moment spokojnosti, ktorý práve prežívam. Po niekoľkých minútach som vyšla von z chrámu a začala sa prechádzať po rozkvitnutých záhradách komplexu. Zrazu všetko stíchlo, všetko spomalilo, ľudia sa zastavili a všetci do jedného začali ukazovať hore k oblohe. Okolo slnka sa v tom momente vytvorilo niekoľko svetelných prstencov, ktoré na oblohe predviedli nebeské, dych vyrážajúce divadlo, priamo nad Ayutthajskou posvätnou stupou Yai Chai Mongkhon, obklopenou niekoľkými monumentálnymi sochami Budhu. Bolo to magické, bolo to nezabudnuteľné a v podstate aj ťažko opísateľné. Treba zažiť. BUBO lovci zážitkov, nabudúce poďte s nami..

Slnečný kotúč nad Ayutthayou

Miroslava Dlhá

31

08:53

júl

2019

Tri dni trekovania v severnom Thajsku Viac o krajine

Tri dni trekovania v severnom Thajsku

Trekovať do Thajska? Prečo nie! V rámci lovenia zážitkov v Thajsku neobjavujeme len najkrajšie pláže krajiny a neochutnávame len najlepší streetfood sveta, ale vydávame sa aj za prírodnými zážitkami. A tak sme s našou maličkou partou vyrazili do lesov severného Thajska neďaleko Chiang Mai na 3-dňový trek hľadať vodopády, ryžové políčka a karenské dedinky. Najbližšie dni sa tak niesli v znamení prírodného dobrodružstva. S naším karenským, domácim sprievodcom vyrážame cestami aj necestami mimo civilizácie. Šliapajúc lesom si človek dokonale vyčistí hlavu od smogu civilizácie, termínov, schôdzok, naháňania sa a stresu. Tu sú okolo vás len stromy a cestička, ktorá raz klesá a inokedy stúpa. Iba to sú vaše istoty. Po hodinke kráčania lesom sa objaví z ničoho nič prvý vodopád. Má svoje čaro. Stratený v lese, bez zvedavých turistov, bez davov, je len a len náš. Krásne momenty a dôkaz toho, že aj v Thajsku sa dajú nájsť takéto miesta, a ak niekto tvrdí, že Thajsko je prefláknuté a preplnené, viete, že o ňom nevie vôbec, ale vôbec nič. Oddýchneme si na brehu riečky a cestou do našej prvej dedinky sa ešte zastavíme pri ďalšom vodopáde a prejdeme cez ryžové políčka. Naša dedinka, kde budeme tráviť noc je miniatúrna. Akoby to ani nebola dedinka, len tri tradičné domy s bambusových tyčí a veľkých listov lokálnych stromov, ktoré poprepletajú do strechy. Neďaleko nás je ohnisko, kuchyňa a domček domácich, teda milej rodinky, u ktorej dnes prespíme. Tu sa lovia zážitky pekne od podlahy, bez hviezdičiek na fasáde hotela, no s tisíckami hviezd nad hlavami. Za domčekom nám rastú banány a krajina padá do svahu ryžových políčok. Jemná hmla sa tu prevaľuje ako v Škótskej Vysočine či v indickom Dardželingu a užívame si ticho pretkané pukaním ohňa. Domáci nám pripravia na večeru perfektné kari, zeleninu, a nikomu nič nechýba. Druhý deň patrí celý trekovaniu, a to znamená, že nám do dedinky, kde budeme tráviť druhú noc, bude trvať 5 alebo možno aj 6 hodín chôdze lesmi. Samozrejme, bude to trvať dlhšie, pretože čas využívame aj na spoznanie ďalších vodopádov, výhľadov, pohľadov na okolité hory, aj políčka, ktoré ožili a domáci na nich sadia svoju ryžu, a ak sú hotoví, tak v tieni jednoduchých prístreškov popíjajú ryžové víno. Obed si dáme pri vodopáde a máme ho originálny, pretože v balíčkoch z banánových listov dostaneme ryžu so zeleninou a k tomu máme paličky vystrúhané z bambusového dreva. Všetko je okolo nás, stačí sa len preto načiahnuť a vedieť, ako čo použiť. Pokocháme sa krajinou a podvečer sme opäť v karenskej dedinke. Kareni stále žijú na severe Thajska (ale aj v Mjanmarsku) a sú iní ako Thajci. Majú vlastný jazyk, kultúru, tradície, nosia svoje tradičné oblečenie (hoci mladí ho už často ignorujú) a venujú sa prevažne pestovaniu zeleniny, ryže alebo chovu zvierat. Jednoduchý život, aký tu bol aj pred stovkou rokov. Signál na telefón tu už majú (nie síce úplne všade) a civilizácia prišla aj sem, ale kráča pomaličky a nevalcuje tak silno ako na mnohých iných miestach. Posledný deň ešte dve či tri hodinky kráčame, nasadneme na bambusový raft, splavíme rieku a vraciame sa do Chiang Mai. Dokonalé tri dni plné zážitkov sú v hlave, a vyrážame smer Bangkok!  

Tri dni trekovania v severnom Thajsku

Tomáš Kubuš

26

11:01

júl

2019

Na severe Thajska medzi motýľmi a orchideami Viac o krajine

Na severe Thajska medzi motýľmi a orchideami

Severné Thajsko je úplne iné ako zvyšok krajiny, a aj preto sa sem vždy vyberieme v rámci nášho zájazdu do Zadnej Indie, aby sme si vedeli porovnať ako vyzerá Thajsko tu a ako vyzerá na najkrajších plážach krajiny, kde budeme o niekoľko dní. Chiang Mai je hlavné mesto severu a zdobia ho desiatky chrámových komplexov, pretože kedysi hralo pomerne dôležitú úlohu v dejinách krajiny, v čase, kedy sa ešte ani nechyrovalo o Siame. Ako sa dá takéto miesto obísť? Ráno sme sa tu ocitli po ceste z Bangkoku, a vyrážame na objavovanie okolia. Chiang Mai je remeselnícke miesto, a tak už vieme ako sa vyrábajú tradičné dáždniky z dreva a papieru stromu Sa, a tiež sme si prezradili umenie výroby hodvábu od priadky morušovej cez kokón až po krásne, hodvábne výrobky. Chiang Mai je obklopené zeleňou a tak niet divu, že tu natrafíte na záhradu plnú orchideí. Prechádzali sme sa ňou, sledovali ako vyzerajú tieto exotické kvety, ktoré sú u nás tak obľúbené a tu rastú ako burina. Po thajskom obede, kde sme ochutnávali pad thai, kari masamann, ale aj fritované banány. Boli ste už uprostred záhrady plnej motýľov? Vojdete dnu a okolo vás poletujú najkrajšie motýle, aké ste v živote videli. Presne toto sme absolvovali. Všade kam sa pozriete, poletujú motýle s tyrkysovými, zelenými, farebnými aj prenikavo modrými krídlami. Vôbec sa o vás nestarajú, len sa predvádzajú, a vy nechcete odísť. Na prahu Chiang Mai sme si ešte vyšliapali 300 schodov k chrámovému komplexu Doi Suthep, ktorý je najposvätnejším miestom široko ďaleko. Podľa legendy sa tu ukrýva aj relikvia samotného Budhu a príbeh hovorí o bielom slonovi, na ktorého naložili relikviu, a ten vyšliapal hore na kopec nad Chiang Mai. Sadol si, nechcel sa pohnúť, začal sa rýpať v zemi a presne tam uložili relikviu a postavili chrámový komplex. Je to krásne miesto s atmosférou. Socha slona, sochy Budhov, výhľad na Chiang Mai, ktorý nám na chvíľku zastrel hrôzostrašný búrkový mrak, no pohľadali sme aj duriany rastúce na strome a napokon trávili čas v tesnej blízkosti zlatej pagody. Večerný Chiang Mai znamenal prechádzku starým mestom, oddych, ochutnávanie a prípravu na 3-dňový treking v okolí meste. O tom si napíšeme nabudúce!  

Na severe Thajska medzi motýľmi a orchideami

Tomáš Kubuš

19

05:58

mar

2019

Perla severu Thajska Viac o krajine

Perla severu Thajska

Keď sa povie Thajsko, každému hneď napadnú pláže juhu. Thajsko je pritom krásna a rozmanitá krajina, ktorá skrýva rôzne nádherné miesta nielen čo sa týka prírody, ale aj čo sa týka kultúry a architektúry. Väčšina turistov prúdi z Bangkoku smerom na juh, my ale ponúkame možnosť vyraziť aj smerom na sever do menej známych thajských hôr. Práve tu sa chodí na túry, kúpať sa vo vodopádoch a užívať si tropické thajské lesy. A práve tu sa skrýva aj jeden z najkrajších chrámov celej krajiny úsmevov – Wat Phra That Doi Suthep. Teda „ skrýva“ je v tomto prípade nesprávne slovo. Wat Doi Suthep, ako ho skrátene volajú miestni podľa hory, na ktorej stojí, sa totižto už 700 rokov hrdo vypína na kopci nad hlavným mestom severného Thajska, Chiang Mai. Cesta z mesta nám trvá asi 40 minút po sérii impozantných serpentín, ktoré nás privádzajú pod samotný chrám. Z parkoviska je to do chrámu ešte 309 schodov. Podľa budhistickej tradície sú práve tie určené na meditáciu, aby si človek vyčistil myseľ, kým príde do chrámovej budovy. A tak šliapeme po schodisku lemovanom ochranným bohom hadov Nagom a očisťujeme si myseľ. Na konci schodov sa rozkladá kruhové nádvorie chránené pred slnkom exotickými ovocnými stromami. Tu si vyzúvame topánky a čaká nás srdce chrámu – hlavné nádvorie so zlatou stupou. Zámerne vchádzame západnou bránou. Návštevu som plánoval na podvečer, aby sme si užili odlesky lúčov podvečerného slnka na hlavnej budove, a tak treba vojsť vstupom, kde budeme mať hru svetla priamo pred nami. Efekt je úžasný. Hlavná stupa, zlatá zvonovitá budova vysoká 24 metrov, ktorá má pripomínať meditujúceho Budhu, vyzerá v podvečernom svetle ako malý zlatý vrch. Posledné lúče slnka sa lámu na zlatých plátoch a zažínajú aj fasádu okolitých modlitební, ktoré sú vykladané farebným sklom a napodobeninami drahých kameňov. Výsledný efekt je impozantný, a sochy Budhov všade okolo dodávajú chrámovému nádvoriu atmosféru miesta, kde už síce prenikol turizmus 21. storočia, ale stále je podradený silnej budhistickej tradícii, ktorá dominuje severu Thajska. Užívame si podvečerný pokoj chrámu, sledujeme vyhliadku na dolinu s mestom Chiang Mai pred nami a musíme uznať, že tento chrám, aj keď menší ako slávne svätostánky Bangkoku, má atmosféru, ktorú by ste márne hľadali v meste anjelov.  

S

Samuel Kĺč z BUBO

10

03:58

mar

2019

Malý kúsok raja Viac o krajine

Malý kúsok raja

Slnko svieti a voda okolo nás je priezračne tyrkysová. Naša loď Nitcha brázdi vlny Andamanského mora. Smerujeme k ostrovu Phi Phi Leh, menšiemu ostrovu slávneho súostrovia Phi Phi. Tento ostrov je známy predovšetkým plážou Maya, kde sa natáčal film pláž. My ale nejdeme sem. Maya bay je zatvorená pre znečistenie turizmom, ale Phi Phi Leh skrýva aj iné nádherné zákutia. Naším cieľom je zátoka Pileh. Tento prírodný div je morská zátoka vytvorená eróziou a odplavovaním piesku z ostrova. Vyzerá ako morský priesmyk medzi obrovskými vápencovými skalami. Ako sa k zátoke blížime, tak voda naberá nové odtiene tyrkysovej a je čím ďalej tým priezračnejšia. Naša loď musí spomaliť. Vápencové skaliská sa otvárajú do ústia širokého asi sto metrov a pred nami sa otvára lagúna Pileh. Do vnútra vstupujeme úplne pomaly. Musíme si vychutnať atmosféru, keď sa plavíte popri majestátnych skalách Andamanského mora a vo vode všade okolo seba vidíte stovky koralov. Voda tu má len okolo dvoch metrov a je tak kryštálovo čistá, že vidíte každú rybičku. Keď je silný odliv, tak sa sem dokonca loďou ani nedá dostať. My to ale máme dobre naplánované a náš skúsený kapitán s prezývkou Big Man (je ozaj veľký na Thajčana) nás isto prevádza úskaliami koralových bariér. Po pár minútach prechádzame za koraly a dostávame sa do hlbšej časti lagúny. Nie je tu žiadna pláž ani miesto, kde by ste vystúpili z lode, ale aj tak je to dokonalé miesto na kúpanie. Loď parkujeme na kotve, vyliezame na provu a šup do vody! Šípku? Salto? Bombu? Predvedieme všetko! Voda má vyše troch metrov, dno je čistý piesok a okolo Vás sú po všetkých stranách obrovské hnedasté vápencové útesy. V spojení s teplým andamanským slnkom je toto miesto dokonalou idylkou a malým kúskom raja!  

S

Samuel Kĺč a Adam Chýlik z BUBO

28

16:54

feb

2019

Kráľovská rozprávka Viac o krajine

Kráľovská rozprávka

Thajský národný epos Ramakien vychádza zo staroindického eposu Rámájana. Všetky krajiny juhovýchodnej Ázie majú vo svojej kultúre zakotvený príbeh vychádzajúci z Príbehu Rámovho života (=Rámájana). Kultúrny odkaz tohto starovekého diela je badateľný takmer v každom tradičnom chráme theravadského budhizmu, ktorý je v Thajsku dominantným náboženstvom. Najviac nám však „udiera na všetky zmysly“ v najdôležitejšej pamiatke Bangkoku, ktorú v rámci cesty po Thajsku navštívime. Kráľovský palác, do polovice 20.storočia naplno spĺňal svoj účel. Králi dynastie Chakri prezdobili svoje sídlo- svetské paláce i duchovné centrum kráľovstva postavami s tvárami z eposu Ramakien. Garudy, aponsi, yakšovia... pojmy, ktorým po návšteve veľkolepých chrámov rozumieme o niečo viac. Vrcholom je 176 obrazov, na ktorých je celý dej Ramakien-u zobrazený prostredníctvom fresiek, originálne pochádzajúcich z čias Rámu III., čo je takmer 200 rokov naspäť. Nepotrebujeme ani lúštiť popis v thajskom jazyku, príbeh je jednoznačný. Ako vo všetkých kráľovských príbehoch, aj tu nakoniec víťazí dobro nad zlom. Ramakien je neoddeliteľnou súčasťou thajskej kultúry. Aby sme ju pochopili, mali by sme spoznať aj Ramakien, a ten sa najlepšie vykladá priamo v centre Kráľovského paláca.  

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

27

18:29

feb

2019

Thajská káva, suvenír s pridanou hodnotou Viac o krajine

Thajská káva, suvenír s pridanou hodnotou

Thajská káva je suvenír, ktorý Vám v súvislosti s „Krajinou úsmevu“ nenapadne hneď na prvý krát. Keď však spoločne spoznávame súčasnú históriu Thajského kráľovstva , zisťujeme, že aj v oblasti exportu veľmi kvalitnej kávy, patrí Thajsku popredné miesto medzi ázijskými krajinami. O to viac sme sympatizantmi thajského zrna, keď zisťujeme, že pestovanie kávy je vlastne jedným z úspešných projektov predposledného kráľa, milovaného Rámu IX., ale ak chcete, kráľa Bhumibola Adulyadej-a zo 70.rokov 20.storočia. Pestovanie kávovníka v džungliach Zadnej Indie je alternatívnym zdrojom príjmov miestnych horských kmeňov, ktorí dovtedy pestovali ópium v oblasti známej ako Zlatý trojuholník. Najlepšie je ju ochutnať práve tam. Po prechádzke hustými pralesmi v okolí mesta Chiang Mai si ukazujeme kávové plantáže. Najviac aj tak fascinuje jednoduchý spôsob, akým horské kmene melú zrno a pripravujú nám povzbudivý nápoj. Thajská káva nás sprevádza aj v známejších lokalitách nášho cestovania bývalým Siamom. Avšak tam v tej hlbokej zeleni pralesov chutí inak, ozajstnejšie, káva od ľudí, ktorí vďaka projektu kráľa dostali druhú šancu. Odniesť si domov takúto kávu je viac než bežný suvenír. Tešíme sa na nádherné pláže na pobreží Andamanského mora, ale Zadná India je iné Thajsko, také, aké nečakáme a budeme si veľmi pamätať.  

K

Katarína Pivovarníková z BUBO

17

05:04

feb

2019

Andamanský sen Viac o krajine

Andamanský sen

Na Slovensku zúri február. Podľa predpovedí počasia z domu sú 4 stupne a miestami sa už topí sneh. Je zvláštne čítať tieto správy tu, na pobreží Andamanského mora. Dnes bolo 36 stupňov, a na oblohe ani obláčik. More je pokojné a ovocie sladké. Až je ťažko uveriť, že sme na tej istej pologuli, ako naše zasnežené Slovensko. Dnes sa nám snehové scény zdali totálne nereálne. Deň sme začali kúpaním na nádherných thajských ostrovoch, konkrétne na jednej z najkrajších pláži Thajska, na ostrove Bamboo . Cesta nám síce trvala 40 minút rýchloloďou, museli sme sa prekúsať cez mierne vlnky, a kde tu nás ošpliechala vlna, ale náš cieľ stál zato. Práve tu vidíte pláže presne ako v katalógoch, alebo na propagačných materiáloch cestovných kancelárií. Márne by ste ich hľadali na pobrežiach, tam ich už ovplyvnil turizmus. Najkrajšie ostávajú suverénne tu, v srdci národného parku Phi Phi. Prichádzame ešte z rána, predtým ako príde väčšina skupín. Pláž je prázdna a piesok je posiaty drobnými stopami. Sú to stopy krabov, ktorým tento ostrov reálne patrí. My sem prichádzame počas dňa, ale večer ostrov všetci musia opustiť, a celú noc do rána tu vládnu práve kraby a iní zvierací obyvatelia. Nohami skúšame biely piesok, a prvé stopy ľudí, ktoré sa pripoja ku krabom, sú tie naše. More je pokojné a úžasne priezračné. Človek má pocit, že ho až volá kúpať sa. Okolo vládne pokoj a slnko svieti. Je to dokonalá dovolenková idylka. Nás čaká dnes ešte cesta na slávny ostrov Phi Phi a návšteva jeho zátok a fascinujúcich útesov. To ide teraz ale bokom. Teraz je čas na piesok, vodu a zaslúžený oddych. Teraz je čas užiť si ostrov Bamboo a na pár hodín snívať svoj Andamanský sen.  

K

Katarína Pivovarníková a Samuel Kĺč z BUBO

30

15:29

jan

2019

Bangkok: Dýchať alebo nedýchať? Viac o krajine

Bangkok: Dýchať alebo nedýchať?

Témou číslo 1 v thajskom Bangkoku je v dnešných dňoch smog. Hovorí sa o ňom ráno, na obed aj večer a prakticky sa týka mnohých rozhovorov medzi domácimi o tom, či ho bolo viac včera alebo dnes. Všimli si ho aj zahraničné média a dnes prebleskla správa o tom, že situácia so smogom je tak kritická, že dnes sa v Bangkoku zatvorilo takmer 450 škôl. Smogové prázdniny potešili nejedno dieťa, no dospelým robí situácia viacero problémov. Guvernér Bangkoku Aswin Kwanmuang sa rozhodol, že školy nechajú zatvorené až do 3 alebo 4.februára, teda takmer do začiatku čínskeho nového roku. Čoraz viac sa predávajú rúška na tvár, a na mnohých miestach sú vypredané. Vláda sa snaží presviedčať ľudí, aby nechodili vlastnými autami a nepomáhali tak smogu preniknúť do každej škáry, ale zatiaľ sa im veľmi nedarí. My sme v Bangkoku trávili niekoľko predošlých dní, a z hľadiska a pohľadu turistov je smog prakticky neviditeľný. Netýkal sa nás bytostne, hoci tam niekde nad nami visel, ale necítite ho ani zdravotne, ani nijak inak, a preto sa netreba týchto správ báť, ak idete do Bangkoku na niekoľko dní. Ak by ste tu žili dlhodobo, určite by ste to pocítili. Paradoxne je smogu stále menej ako v indickom Dílli a čísla prekročili niekoľko čínskych miest, ale len dočasne. Potom sa všetko vráti do svojich koľají a na Bangkok sa zabudne. Včera sme dokonca kráčali slávnymi pamiatkami ako Wat Pho či Wat Arun a pochvaľovali sme si, ako je vonku krásne. To sú tie paradoxy. Čítajúc svetové správy, by ste si Bangkok predstavili ako mesto na ktorom sedí šedá, lepkavá hmla pohlcujúca všetko živé aj neživé, no na mieste by ste zistili, že tak krásna modrá obloha tu nebola tak dlho, že aj my sme vybrali fotoaparáty a Wat Pho sme si znovu nafotili. A to sa už po rokoch sprevádzania nestáva bežne. Zaujímavé je aj to, ako sa k problému so smogom stavajú Thajci. Do vzduchu vypustili dokonca viac než 50 dronov, ktoré rozprašovali vodu aj s „lapačom smogu“, aby tak pretrhali smog a ten mal padať na zem, aby ho vzápätí vyčistili. Dokonca sa tu skloňuje aj umelý dážď. Aj my sme taký pred necelými dvoma týždňami zažili. Nosí hrdý prívlastok „kráľovský“, a hoci sa mnohým nechcelo veriť, pretože umelý dážď či hrátky s počasím sú výsadou sovietskych vtipov, napokon uverili, keď videli zábery z toho, ako takýto dážď „vyrábajú“. Chystali sme sa na prehliadku, keď sa z jasnej oblohy z ničoho nič spustil dážď. Jemné popŕchanie sa zmenilo na krátku, intenzívnu prehánku a o pár minút bolo vonku zase pekne, teplo, sparno a bez jedinej kvapky. Toto všetko sa dá v Bangkoku zažiť, hoci sa predpokladá, že kritické čísla smogu sa budú znižovať a výstrahy sa opäť dajú do normálu. Ak plánujete cestu do Bangkoku, určite ju nerušte, pretože toto miesto si zamilujete.  

T

Tomáš Kubuš a Samuel Kĺč, BUBO

20

08:18

jan

2019

Thajská škola varenia alebo ako sa varia zážitky Viac o krajine

Thajská škola varenia alebo ako sa varia zážitky

Voľný deň na Krabi sa dá využiť toľkými spôsobmi až by sme si mohli želať, aby sme mali voľný minimálne týždeň, ak nie dva. Niekto sa ráno vyberie na pláž, iní sa dlhšie vyspia, aby nabrali sily na zajtrajšiu Malajziu, no ide o oddych a ten padne dobre každému. Sformovali sme partiu a povedali si, že voľno využijeme aktívne v thajskej škole varenia. Za tých pár dní sme si thajskú kuchyňu a jej geniálne jedlá zamilovali a tak nie je čo riešiť. Ráno si pre nás príde auto a o dvadsať minút stojíme v typickom thajskom dome, ktorý je obklopený kaučukovníkmi, sem tam okolo rastie papája či guave. Krásna exotika. Privíta nás Tu a môžeme začať. „Oblečte si zástery“ a ideme na to! Thajská kuchyňa patrí medzi najlepšie na svete a mnohí jej čaru podľahnú túlajúc sa Thajskom. Toto je ten moment, kedy sa o nej dozvieme viac. Našimi rukami prejdú ingrediencie od galangalu (podobný zázvoru), cez limetky, kaffirove listy až po čerstvú kurkumu, cesnak, citrónovú trávu či zopár základných potravín. Naučíme sa vytvoriť si samotnú kari pastu a stačí minútka, dve a celým priestorom sa vinie podmanivá vôňa čerstvých thajských ingrediencií. Prečo ich nemôžeme mať aj doma? Po kari paste prichádza na rad polievka. Niekto z nás si vybral Tom Yum, iní Tom Ka Khai, teda kokosovú polievku s kuracím mäsom. Hríby, kúsky kuracieho mäsa, citrónová tráva, galangal, cibuľka, kaffirové lístky a čili. „Ak chcete obyčajné, vezmite si jednu čili papričku, ak medium zoberte dve a ak chcete mať „fun“ tak päť“ smeje sa Tu. Dve papričky sú také, že budete príjemne cítiť pikantnosť rozlievajúcu sa ústami, hoci mnohí siahnu po jednej. Krájame, rozprávame sa a človeku chodí po rozume to, že ako môže byť thajská kuchyňa tak jednoduchá? Veď v jednoduchosti je krása, tak na čo si to komplikovať? Naše polievky sú čoskoro hotové a vôňa kari sa odrazu premiešava s vôňou kokosového mlieka. Druhým chodom je Pad Thai, ryžové rezance s kúskami tofu aj zeleninou v omáčke, v ktorej sa stretne tamarind, ustricová aj rybacia omáčka, cukor aj soľ. Thajská kuchyňa miluje miešanie ingrediencií, ktoré akoby spoločne ani nesúviseli. Pod wokmi horí plameň a pomaličky všetko dostáva formu. Jemne orestovať, posunúť nabok a rozbiť vajce. Pekne jednou rukou ako profík z ulice. Všetko sa tu naučíme. Zjeme polievky, druhé jedlo, chvíľku oddýchneme a ideme na druhé kolo. Koľko krát ste jedli alebo videli jarné rolky? A koľko krát ste ich pripravovali sami? Presne o tom to celé je. Naučíme sa ako ich správne rolovať, ako pripraviť plnku a skúsime si aj čerstvé jarné rolky z ryžového papiera, ktorý sa namočí do vody a potom sa do neho všetko zabalí. Ochutnáme aj malé balíčky plnené kuracím mäsom, ktoré sa previažu pandánovým listom. Ako sa to do nás všetko zmestí? A to nekončíme! Ešte nás čaká papájový šalát Som Tam a drevený mažiar v ktorom sa premieša. Kari pastu sme si nepripravili len tak z dlhej chvíle. Teraz ju šupneme na wok, premiešame s olejom, zalejeme kokosovým mliekom s vodou, pridáme baklažány a iné drobnosti a o pár minút je všetko hotové. Naše zelené kari je voňavé a tak prenikavo zelené vďaka čerstvej thajskej bazalke, že strčíme do vrecka aj podniky v ktorých sme jedli. Tu v Thajsku sa varí z čerstvých potravín, žiadna chémia, hlúposti, nič len čerstvé veci. Iné by Thajci nezjedli. Veď jedia niekoľko krát denne, prečo by si mali kaziť deň? Zlatý klinec programu je dezert a tak sa naučíme pripravovať fritované banány v cestíčku, mango sticky rice a banánový dezert v kokosovom mlieku. Uff, najedení na prasknutie, hlava plná noviniek a duša tancuje pod náporom zážitkového dopoludnia. Tak čo, dáte sa nabudúce nahovoriť? Toto sú veci, na ktoré budete ešte dlho dlho doma spomínať.  

Thajská škola varenia alebo ako sa varia zážitky

Tomáš Kubuš, BUBO

19

15:48

jan

2019

Kapitán, ktorý zabudol na odliv Viac o krajine

Kapitán, ktorý zabudol na odliv

Prišla sobota a tak sme sa vybrali na celodenný výlet brázdiť Andamanské more smer exotické ostrovy Phi Phi. Po tradičnej zastávke na Bamboo Island, ktorý by pokojne mohli vziať a položiť na Maldivy, kde sme sa kúpali v „katalógovej“ vode sme sa ocitli na dosah Phi Phi. Tieto ostrovy sú nádherné. Vždy tak silno priťahujú svojim vzhľadom. Divokosťou, opustenosťou (hoci turizmus je tu silný) a sú magnetom. Aj my sme zaparkovali v ukrytej lagúne s tyrkysovou vodou, okúpali sa a dokonca nazreli ako dnes vyzerá slávna Maya Beach, teda pláž z filmu Pláž. Určite ste aj doma zachytili, že ju pred mesiacmi zatvorili a jej uzatvorenie stále platí. Keď tak na ňu hladím z pár desiatok metrov, prebleskne mi hlavou, že je dobre, že je stále zatvorená. Maya Beach je krásna, ukrytá, obklopená vysokými skalami a zaslúži si mať chvíľku pokoj, pretože to čo si zažila za posledné roky prežila máloktorá oblasť Thajska. Dnes je na nej kľud, po jej piesku nekráča žiadna noha a vyžaruje krásny pokoj a exotiku. Finále nášho programu sa však ešte len blížilo. Odparkujeme našu loďku na väčšom z dvojice ostrovov, teda na Phi Phi Don v zátoke s plážou a poberieme sa na obed po ktorom máme voľno na kúpanie sa či potulovanie po mestečku. Z diaľky si všimnem, že naša loďka sa po obede akosi nevrátila na miesto, kde zakotví, ale zostala na brehu. Ono by to nebolo ničím prekvapujúce, keby ju nezastihol silný odliv a stojí vo vode po členky. „Bol som sa len najesť, a keď som prišiel, už tu nebola voda“ kajúcne oznamuje kapitán loďky. Kapitán, ktorý zabudol na to, že more má odliv. „Za pol hodinu je tu príliv“ hovorí, no aj napriek tomu, že sme suchozemci zo strednej Európy, tak sa to nikomu nezdá. Kaziť si náladu však nebudeme, no nie? Napokon sa ukáže, že príliv príde naozaj neskôr a tak sa vyberieme na vyhliadku nad Phi Phi. Takýto malý bonus nečakal naozaj nikto a partia, ktorá šliape do schodov sa trochu zapotí, no stojac hore na balvanoch, hľadiac dole na to ako sa takmer dotýkajú dve krásne zátoky Phi Phi stojí za tú námahu. Nadišiel čas nášho stretnutia, no loďka stále stojí v plytkej vode. Už nie po členky, už narástla o pár centimetrov vyššie, no stále bez pohnutia. „Skúsme ju roztlačiť“ vnuknem kapitánovi nápad a keďže nemáme čo stratiť, usmeje sa a ideme na to. Volám z brehu našu partiu čakajúcu na pláži a odrazu stojíme v zástupe, tlačíme loďku z plytčiny a ona sa hýbe! Teda potiahneme ju pár metrov a napokon narazíme na plytčinu číslo dva. Prejdeme dopredu, vezmeme lano, loďku popoťahujeme, kývame zo strany na stranu, tlačíme zo zadu a napokon opäť ťaháme lano. Loďka sa pohne a máme to! Všetci sme mokrí, sem tam sa noha porezala o koral, no naša uviaznutá loďka sa vďaka nášmu tímu lovcov zážitkov pohne a môžeme ísť ďalej. Tento zážitok išiel presne v našej koncepcii. Lovci, nie lovec. Sám by nikto tú loďku nepotiahol, no keď sme sa dali dokopy, pohli sme aj s horou a napokon si užívame šnorchlovanie v zátoke. „To bol zážitok! Najlepší deň zájazdu!“ sem tam sa ozve v skupinke, keď za odmenu popíjame Changa u nás na recepcii hotela s Bigom o ktorom sme nedávno písali príspevok.  

Kapitán, ktorý zabudol na odliv

Tomáš Kubuš, BUBO

12

15:10

jan

2019

Naša thajská BUBO rodina Viac o krajine

Naša thajská BUBO rodina

Zážitky môžu byť rôzne. Môžu to byť fascinujúce miesta, mimoriadne udalosti, výborné jedlá, ale napríklad aj zaujímavé osobnosti. Nenájdeme ich na každom kroku, ale keď ich objavíme tak sa ich vždy pevne držíme. A práve jednu takúto zážitkovú osobnosť máme v talóne v najznámejšom thajskom letovisku, Krabi, Jeho občianske meno je Somruch, ale všetci kto s nami za posledných 15 rokov Thajsko navštívili ho poznajú pod menom Mr. Big. A nepoznajú ho len naši klienti. Keď sa spomenie jeho meno, tak každý, kto pozná miestne pomery zbystrí. Vlastní niekoľko hotelov a lodí a má vlastnú cestovnú kanceláriu. Je uznávaným podnikateľom a jeho meno doslova otvára dvere. Bolí Vás zub? Zajtra príde najznámejší zubár provincie, o 11tej máte vyšetrenie. Blíži sa tropická búrka? Máme informácie o jej pohybe priamo z ministerstva vnútra. Stratili ste telefón? Policajný kapitán volá priamo Bigovi. Proste vybaví všetko možné a aj pár vecí, ktoré možné nie sú. To sú všetko praktické prednosti, ale to by nestačilo aby nám tak neoddeliteľne prirástol k srdcu. Najlepší je nie, keď sa naťahuje s veliteľom prístavu aby nám pustili na výlet loď aj keď iných pustiť nechcú, ale keď dofrčí na svojom skútri na našu rodinnú základňu a začne sa všetkým venovať. „Ooo, doctor, doctor, I bring medicine“ (Oooo, som doktor, doktor, prinesiem lieky), vraví jednoducho angličtinou Big a pred Jara s oškretým kolenom postaví fľašu whisky. „To je pekná baba“ hovorí lámavou slovenčinou a ukazuje na okoloidúce thajské dievčatá a tľapká pritom Joža po ramene. Najpamätnejšie sú možno ale hudobné vystúpenia spojené s koordinovanými chorálmi „ó Macejko“ v slovensko-thajskej angličtine. V skratke ázijsko-slovenský mix aký nezažijete snáď nikde inde. Mr. Big je jednoducho našou predĺženou rukou v Thajsku a za 15 rokov spolupráce sa stal nie len našim partnerom a kamarátom, ale doslova našou thajskou rodinnou, na ktorú sa môžeme spoľahnúť v tom dobrom aj v zlom a bez ktorej si naše pôsobenie v krajine úsmevov ani nevieme predstaviť!  

T

Tomáš Kubuš a Samuel Klc z Bubo

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!