Fórum

36 príspevkov

11

15:27

okt

2019

Rum na oferu Viac o krajine

Rum na oferu

Rum na oferu Krajina dažďového pralesa, terasovitých ryžových polí, tehelní, baobabov a lemurov. To všetko človeku napadne pri slove Madagaskar. A to všetko tu naozaj je. Tento kus sveta - lebo naozaj ide o hodný kus - je však jedinečný aj svojimi obyvateľmi. Dnes sme sa presunuli na východ krajiny, kde sme po treku dažďovým pralesom dorazili až do časti obývanej kmeňom Tanala. Malgašské obyvateľstvo totiž tvorí 18 kmeňov, každý trochu odlišný od toho ďalšieho. Zastavujeme pri ceste, kde skupinka mladých popíja z dvoch fliaš rumu a z repráku vypeká chytľavé afro rytmy. Po rum sa v obchodíku zastavujeme aj my. Chystáme sa totiž na audienciu ku kráľovi. Madagaskar býval kedysi monarchiou. Od získania nezávislosti od Francúzov už funguje ako republika. Každá dedina má však na vrchu hierarchie kráľa, ktorým je ten najstarší muž v dedine. Kupujeme trojdecovú plastovú fľašku džama, mladým zakývame s pozdravom veloma a vyrážame do dediny. Zhluku pár domov. Jeden má strechu z palmového lístia, druhý steny z bambusu. Pri každom dome rastie kávovník. Malgaši si kávu doprajú každý deň, hoci aj päťkrát. Takto po ňu nemusia chodiť na trh. Usadia nás do severovýchodného rohu zhromažďovacej miestnosti, ktorá je kráľovým palácom. Sedíme na tvrdej drevenej lavici. Ostatní však sedia na rohoži na zemi. Dali nám najlepšie miesto. Kráľova manželka s úprimnou tvárou nás v mene všetkých víta a vysvetľuje, že kráľ nie je doma, lebo je na poli. Rum teda podávame jej. Najstarší z chlapcov v dedine tvorenej niekoľkými príbuznými rodinami vylieva trochu rumu na okenicu, ako obetu pre predkov. Nalejú nám do smaltovaných hrnčekov, a trochu si odpíjame. Tí čo nepijú, si kvapnú do dlaní a rozotrú rum po čele a temene hlavy. Najprv rum dostávajú najstarší, možno zvýši aj na mladších. Pekne podľa hierarchie. Rozprávame sa o ich zvyklostiach, pohrebných obradoch aj chlapčenskej obriezke. Díva sa na nás aspoň 40 párov očí, poväčšine detských. Fascinujúce, počúvať a vnímať odlišnosti medzi nami. Zrazu do izby vchádza starý muž a sadá si po boku 'kráľovnej'. Jeden z menších chlapcov totiž medzičasom kráľa bežal zavolať domov. Z očí im srší skúsenosť a múdrosť. Privíta nás aj on, ešte spolu strávime pár chvíľ. Deti nám na dvore zatancujú a zaspievajú, bambusovými tyčami búchajú do hlinenej zeme, slamené klobúčiky sú niektorým veľké a pri poskakovaní im padajú na zem, z čoho sa všetci náramne smejú. Na pamiatku si kúpime pár slamených suvenírov a korálok, a lúčime sa. Na toto silné stretnutie však len tak skoro nezabudneme.

11

15:24

okt

2019

Trochu do pece, trochu pre predkov Viac o krajine

Trochu do pece, trochu pre predkov

Trochu do pece, trochu pre predkov Na našom veľkom okruhu Madagaskarom sa krajina mení každú chvíľu. Centrálne vysočiny, vlhký lesnatý východ, savana v Isalo, suchý a horúci juh v Ifaty. Každý región ôsmeho svetadielu je iný a každý má aj svoj vlastný architektonický štýl a stavebné materiály. Kmene Merina a Betsileo z náhorných plošín žijú vo výrazných domoch z červených tehál. Zatiaľ čo väčšina sveta sa vzdala ručnej výroby tehál koncom 19. storočia, na Madagaskare ostáva remeslom, ktoré poskytuje veľmi potrebný príjem pre obyvateľstvo s obmedzeným prístupom k zdrojom. Viac ako sedemdesiatpäť percent obyvateľov Madagaskaru totiž žije pod hranicou extrémnej chudoby. Výroba tehál preto môže poskytnúť skromný príjem v období, keď sa zožne životne dôležitá ryža. Len čo sa zozbiera z polí, červená zem, ktorá po nej zostane sa používa ako surovina na výrobu tehál. Nástroje sú jednoduché, a samotná práca únavná a monotónna. Lopatami a rýľmi kopú do tvrdej zeme, jednoduché drevené formy plnia ílovitou hlinou, ktorú ako formičku vyklopia na slnko, kde schne asi týždeň. Potom ich treba vypáliť. Stavba tehlovej pece môže trvať niekoľko dní, v závislosti od jej veľkosti. Menšie piecky majú od 5,000 tehál, a väčšie pokojne aj cez 100,000. Malgašskí tehlári si suché tehly hádžu ako páperové vankúše. Dokážu ich hodiť - a chytiť - hádam aj so zavretými očami. Každá hotová tehla im zarobí okolo 1 centa. Zárobok závisí od počtu, takže im nesmú padať. Ako palivo do pece sa často používajú plevy z ryže, ale aj tráva a šupky z arašidov. Aby však plameň neustal, občas doň prilejú domáci rum. A trochu vždy vylejú aj pre predkov. Tí sú pre malgašov v živote jednou z najdôležitejších "hodnôt" v živote. A okrem toho aj tvrdá práca, ako nám tehlári na každom kilometri dokazujú.

30

13:23

aug

2019

Deň v znamení lemurov Viac o krajine

Deň v znamení lemurov

Deň v znamení lemurov Včerajší presun z tretieho najväčšieho mesta Madagaskaru Antsirabe k bránam národného parku Andasibe-Mantadia bol naozaj náročný. Prekonať niečo vyše 300 kilometrov totiž na Madagaskare trvá prakticky celý deň. Cesty sú síce asfaltové a nie sú v úplne najhoršom stave, avšak problémom je to, že nikde nenájdete viac ako jeden pruh v jednom smere a tak každý kamión, stádo zebu alebo prechod obývanou oblasťou znamená spomalenie takmer na nulu. Vliekli sme sa teda v duchu malgaškého národného motta “mora mora” (čítaj mura mura), ktoré znamená pomaly pomaly a obdivovali krásy tejto jedinečnej krajiny. Ryžové polia, zebu - hovädzí dobytok s typickým hrbom, neskutočné množstvo detí a obrovská chudoba - to je to čo vidíte na Madagaskare najčastejšie. Dorazili sme ešte pred večerou, na výber v našej luxusnej lodgii bol zebu s ryžou, tanier morských plodov alebo ryža so zeleninou. Každý deň nášho zájazdu sa potvrdzuje štatistika, že Madagaskar je jedna z top krajín na svete v spotrebe ryže na osobu - 1 malgaš zje 120kg ryže za rok. Dnes máme na programe celý deň v národnom parku Andasibe-Mantadia a jeho okolí. Hneď po jednoduchých raňajkách (na Madagaskare nečakajte na raňajky vajíčka, typický je croissant s džemom alebo maslom - dedičstvo francúzskych kolonizátorov) sa vydávame do ďaždového pralesa hľadať lemury v ich prirodzenom prostredí. Máme skúseného sprievodcu Abraháma, ktorý presne vie kde ich hľadať. Po pár minútach chôdze rozmočeným terénom daždového pralesa (celý čas jemne mrholí - takto presne má vyzerať daždový prales :) nachádzame prvých lemurov v korunách stromov - lemur hnedý Eulemur fulvus a lemur šedý Hapalemur griseus, po ďalších minútach hľadania nachádzame zástupcov najvačšieho druhu lemura - indri indri. Lemury sa medzi dorozumievajú typickými zvukmi a my pozorne počúvame ich ranný rozhovor - je to veľký zážitok, aj napriek tomu, že sa nedajú dobre odfotiť, lebo sú priliš vysoko v korunách stromov. Na našej prechádzke pralesom nachádzame dokonca aj spiacu skupinku troch nočných lemurov Avahi, máme šťastie a hlavne vynikajúceho sprievodcu. Po 4 hodinách strávených v pralese si dávame obed v malej malgaškej reštaurácii. Toto je pravé lokálne jedlo, aj preto niektorí dostanú len kosti s minimálnou dávkou mäsa. V týchto podnikoch je najistejšou voľbou si dať ázijskú polievku s rezancami, tá vždy dobre zasýti, porcie sú obrovské. Po obede sa presúvame do Vakona rezervácie, kde sú lemury zvyknuté na prítomnosť ľudí a tak si môžeme spraviť fotky s lemurmi v bezprostrednej blízkosti. Lemurov kŕmia banánmi miestni sprievodcovia a tí za tento malý úplatok ochotne pózuju na hlavách turistov. Návštevu rezervácie končíme plavbou na kanoe v krásnom prostredí. Dnešný deň však zďaleka nekončí, večer nás ešte čaká hľadanie nočných lemurov. Slnko dávno zašlo, je absolútna tma, lesný chodník osvetluje iba jas hviezd a mliečnej dráhy a my hľadáme lemurov. Nemáme ani najmenšiu šancu, avšak Abrahám má dlhoročné skúsenosti, vďaka nemu vidíme okrem najmenšieho lemura v tejto oblasti - Microcebus lehilahytsara aj viacero chameleónov. Myslím že dnes sa nám bude o lemuroch aj snívať.

04

12:32

dec

2017

Pili sme s kráľom Viac o krajine

Pili sme s kráľom

Pili sme s kráľom Afrikou ostrieľaná dvojica priateľov, s ktorými skúmame najväčší ostrov tohto kontinentu, pracuje s kávou. Po prechádzke v nádhernom pralese Ranomafana chceme preto navštíviť miestnu kávovú plantáž. Madagaskar je skôr známy exportom vanilky a pestovaním ryže než pestovaním kávy, no menšie plantáže tu môžete nájsť. To ešte netušíme, čo všetko nás na ceste k ním čaká. Postupne sa dozvedáme, že ak chceme vidieť tú kávu, musíme si ísť pre povolenie ku miestnemu kráľovi a priniesť mu nejaký dar. Ostávame jemne v šoku. No zhodneme sa, že nejakých 10 000 ariary pre kráľa (okolo 3€) nebude predsa žiadny problém. Šliapeme do kopca, na ktorom sa nachádza miestna dedina a v nej, vo svojom paláci (čiže v hlinenej chatrči) žije spomínaný kráľ. Madagaskar nie je monarchiou už od príchodu Francúzov (19. storočie), ale miestne komunity, kmene a dediny po ostrove ešte majú svojich "kráľov," po ktorých moc preberá jeden z jeho synov. Cestou do dediny prechádzame okolo školy, kde nás so smiechom vybehnú privítať miestne deti. Zaspievajú nám i nejaké pesničky, vo francúzštine i v malgaštine. Keď sa vidia na našich fotografiách, začnú sa vždy hromadne smiať, akoby ste im povedali ten najlepší vtip. Jeden chlapík využije príležitosť zarobiť si a nájde nám najväčšieho chameleóna, aký na Madagaskare žije – chameleón Parsonov. Už som pár týchto chameleónov videl, ale tento je ozaj poriadny macek. Dáme mu za objav do vrecka pár drobných. Deti zo školy sa rozhodli pripojiť k našej kávovej výprave. Tak skoro sa ich nezbavíme, ale je to príjemná, usmievavá spoločnosť, ktorá nám spestruje cestu ...a postupne sa rozrastá. V dedine sú už všetky zraky namierené na nás. Pozrieme si život miestnych, kde spia, čo jedia a ako lyžičkou na streche chytajú signál pre počúvanie rádia. Z okna najväčšej budovy nás pozoruje istý muž. "To je kráľ," šepká mi podivným hlasom miestny. Vstúpime do jeho "paláca" a celá dedina s nami. Nuž, sme tu poriadnou atrakciou, ale na to sme si už zvykli. Zdvorilo sa ukloníme kráľovi a ten nás privíta. Ide o starého muža, ktorý je zabalený do deky. Cítiť však veľký rešpekt a úctu, ktorú dedinčania k tomuto starému mužovi majú. Ako ku skutočnému kráľovi. Vraj je dobrým zvykom niekoho privítať alkoholom, prezradí kráľ. Jedna z vecí, ktorú máme s Madagaskarom spoločnú. Možno tu ten zvyk priniesol samotný Beňovský, ktovie. Do hrnčekov nám nalievajú miestny biely rum, ktorého výrobu si taktiež neskôr pozrieme. Po pár ochutnávkach sa rozhodneme, že i my niečo ponúkneme. A tak do hrnčekov nalievame whisky. Kráľ vyzerá, že mu naozaj chutí. Po zopár úvodných prípitkoch teda vysvetlíme, prečo sme tu a či môžeme navštíviť ich kávové plantáže. Kráľ s roztomilým stareckým úsmevom prikyvuje a poďakuje nám za milú našu návštevu. Samozrejme, z paláca i z dediny nás vyprevádza pomaly celá dedina... Cesta ku káve nebola jednoduchá. Popri hrbatom dobytku zebu sme sa brodili ryžovými poliami. Odmenou nám ale bola neveľká, no rozkvitnutá a nádherne voňavá kávová plantáž. Pár fotiek a vzoriek. A môžeme ísť. Odtiaľ sa zastavujeme na večeru. Hoci sme mohli jesť v noooble reštaurácii, dali sme prednosť miestnym ošarpaným podnikom na ulici. Lokálne pivo s dedinčanmi a k tomu jedno z najlepších brochette (mäso na palici) aké som jedol. A za nami jeden z najzaujímavejších dní, aké sme na našom ostrovnom putovaní zažili. 

29

15:35

nov

2017

Dedinka korytnačiek Viac o krajine

Dedinka korytnačiek

Dedinka korytnačiek Na Madagaskare je niekoľko druhov suchozemských korytnačiek. Ich každodenné problémy sa rovnajú skrývaniu pred domorodcami, ktorí ich ilegálne zbierajú do polievky, musia dávať pozor aby ich nezrazilo auto alebo neulovila fosa, alebo sa nenechali chytiť pytliakom a predať za hranice, nejakým vášnivým teráristom, ktorým je jedno odkiaľ jedince pochádzajú. Korytnačia dedinka je rehabilitačné a záchytné centrum práve pre takéto jedince. Zhabané na hraniciach colníkmi, či nájdené u domorodcov určené do polievky. Najzastúpenejšie druhy sú Korytnačka lúčová (Astrochelys radiata) a Pyxis arachnoides, ktorej slovenské meno sme ešte nenašli, tak ju budeme volať Korytnačka pavúčia. Dedinka je sponzorovaná francúzskymi fondami a okrem miestnych dobrovoľníkov sem prichádzajú pracovať aj študenti a dobrovoľníci z Európy. Nejaký čas tu korytnačky len strávili na rehabilitáciu, no nedávno sa začal úspešne rozvíjať projekt na ich záchranu, ktorý tu korytnačky aj rozmnožuje a vypúšťa do voľnej prírody. Za posledný rok takto bolo vypustených vyše 200 kusov. prijateľné, však? Existujú aj korytnačie hliadky, ako motorizované jednotky s džípmi, ktoré chodia do škôl a dedín rozprávať osvetu o týchto druhoch. Domorodci si už zvykli, že viac peňazí sa dá zarobiť na ich safari a pomoci pre nich, než aby skončili v kotlíku. Napriek mnohým druhom, ktoré sa z našej planéty vytrácajú je vždy nádej, že sa aj zachránia, len treba mať vôľu na to im pomôcť. 

27

09:36

nov

2017

Majestátne stromy Viac o krajine

Majestátne stromy

Majestátne stromy Povoz zo zebu zastavil. Povyskakovali sme na prašnú cestu. Všade okolo buš. Len na severnej strane čakal pri malom domci náš sprievodca a všade prítomné ženičky, predávajúce všeličo možné od drevených sošiek po nádherné šatky. Prechádzali sme rezerváciou Reniala. Baobabím lesom. V tieni skutočných velikánov. Starešinov pamätajúcich obdobia dávno minulé, obdobia osídľovania Madagaskaru. Kaktusy, rôzne druhy nám neznámych stromov, krov a sem tam aj hmyzu. Červený a žltohnedý piesok. Horúci na dotyk ale príjemný na chôdzu na boso. Až sme prišli k Baobabu. No skúšali sme ho obopnúť a podarilo sa nám to až 6 ľuďom. Priemer kmeňa mal 12 a pol metra. Sú to pomaly rastúce stromy. Povedal nám miestny. Madagaskar je domov Baobabov, z 8 druhov sa práve tu vyskytuje 6. Dokonca sme ochutnali aj jeho semená, orechy. No ako sme prešli poza strom, ten úžasný najväčší Baobab, zakrýval menšie prekvapenie. Medzitým padol podvečer a my sme boli aj hladní, aj smädní. Čakalo nás menšie občerstvenie. Miestne pochutiny a rum Dzama. Padol súmrak. A pomerne rýchlo. Veď sme blízko rovníka. Večer nám miestni ešte zaspievali a zatancovali. Skutočná, nefalšovaná Afrika. 

23

10:08

nov

2017

Život pod hladinou Viac o krajine

Život pod hladinou

Život pod hladinou Piroga je drevená plachetnica pre 5 ľudí, postavená ľuďmi kmeňa Vezo. Elegantne sa vznášala na morskej hladine. Vietor ju odnášal stále ďalej od brehu, asi 7 kilometrov ku koralovej bariére, o ktorú sa rozbíjali všetky prílivové vlny. More bolo pokojné. Rybár zrazu zastavil loď a previazal ju s druhou. Nainštalovali sme si šnorchle a plutvy. Poniektorým sa do vody ani veľmi nechcelo. No bola ale veľmi príjemná v tej "jesennej" horúčave. A ako sa do vody nechcelo, padla hodinka a pol a nám sa nechcelo zasa z vody. Pod hladinou sa nachádza odlišný svet. Necelé dva metre od nás rástol koralový les. Množstvo farieb a tvarov. Aj obyvatelia tohoto lesa boli trošku iní. Farebnejší ako tí na súši. Malé rybky sa v húfikoch preháňali pomedzi koraly. Tie väčšie nevediac, kto sa na nich z hora pozerá, sa do nich zasa skrývali. Jednoducho tvarov a farieb od výmyslu sveta. Neskôr sa nám podarilo uzrieť aj rôznofarebné hviezdice, na blízko neškodné medúzy, kraby pustovníky a množstvo malých krabov rôznych druhov. Neverili by ste ako rýchlo vedia behať po horúcom piesku. Jeden z mnohých splnených snov nejedného človeka. Vidieť podmorský svet. Cítili sme rešpekt k tomuto málo objavenému lesu mnohých tvarov. Pomaly sa stráca. Možno, keď toto divadlo uvidí čo najviac ľudí.. 

22

08:55

nov

2017

Keď sa na Madagaskare stretáva deň s nocou Viac o krajine

Keď sa na Madagaskare stretáva deň s nocou

Keď sa na Madagaskare stretáva deň s nocou Bol krásny podvečer a my sme sa vybrali na návštevu do miestnej krokodílej farmy, ani nie 15 minút od hlavného mesta Antananarivo. Len pred pol hodinou sme pristáli o chvíľu bude tma. No to je idálny čas. Na rozhraní dňa a noci, niektoré krokodíly zaspávajú no väčšina začína svoje aktivity. To znamená, že ak chceme vidieť čo najviac živočíchov aktívnych, je ideálny čas. A tak aj bolo. A my sme nevideli iba krokodíly ale táto farma s Krokodílym názvom je o faune celého Madagaskaru. Nielen, že sme tie krásne bytosti videli, my sme ich mohli mať aj na rukách. Chameleóny rôznych veľkostí, korytnačky, ale aj pre odvážnejších hady ako Boa alebo Čierna mamba. Boa je nejedovatý had pre svoju miernu povahu obľúbený u chovateľov. Neskutočný zážitok, ulovený a intenzívny - hneď po prílete je to pozitívny šok. Zlatým klincom však boli Krokodíly nílske (Crocodylus niloticus). Spolu s Fosou jediné veľké predátori žijúce na tomto Jurskom ostrove, ktorý sa plaví Indickým oceánom. Hovorí sa o nich, že sú síce menšie, no o to dravšie. Na brehu okolo jazierka sa ich vyvaľovalo hneď 50 krásnych veľkých kúskov. Súmrak sa prevalil do večera a my sme sa plní úžasných zážitkov pobrali na večeru. Dáme si krokodíla? Všetkých vás srdečne zdravíme leto práve prichádza.  

03

17:27

aug

2017

Veľryby s mľáďatami a tancovanie pod tisícročnými baobabmi Viac o krajine

Veľryby s mľáďatami a tancovanie pod tisícročnými baobabmi

Veľryby s mľáďatami a tancovanie pod tisícročnými baobabmi Posledný deň na brehoch Mozambického prielivu, oddeľujúceho Madagaskar od Afriky. S niektorými ľuďmi sme sa zhodli, že oddychu na krásnej pláži a fotografovania tunajších rybárov z kmeňa Vezu v drevených loďkách už po včerajšku stačilo. Na ôsmu hodinu ráno sme si objednali menšiu loď a na more vyrážame tentokrát i my. Cieľ našej plavby: Nájsť vráskavce dlhoplutvé, 40 tonové veľryby, ktoré sa v tomto období aj so svojimi mláďatami zdržujú pri brehoch Madagaskaru. Mláďatami mám tentokrát na mysli pomaly tonových drobcov, ktorí denne vypijú od matky 100 litrov mlieka (áno, veľryby sú cicavce, ktoré kedysi behali po súši) a každý deň tak môže taký drobec pribrať ďalších vyše 60 kg. Všetko sa to odohráva práve teraz a len kúsok od nás. Vráskavce dlhoplutvé, prezývané aj keporkaky, sú taktiež známe svojimi výskokmi z vody. A práve to je naše tajné prianie - vidieť tých nádherných 40 ton nad hladinou vody. Necelú hodinu plavby od pláže stretávame prvé veľryby. Samica s mláďaťom vždy po niekoľkominútových intervaloch príde k hladine a vystrekuje pri nás gejzír vody. Vyzerá to, že dnes máme šťastný deň. O niečo ďalej vidíme ďalšie „gejzíry“ a ďalšie samice s mláďatami. V tom, na obzore pred nami, spomínaný skok vráskavca dlhoplutvého z vody. Napriek tomu, že to nebolo v našej blízkosti (čo boli niektorí kvôli strachu radi), nádherný pohľad. Jeden z najväčších živočíchov sveta doslova celý vo vzduchu. Škoda, že sa už niečo podobné nezopakovalo, ale určite to nebola neúspešná plavba - dokopy sme videli asi 12 veľrýb, väčšinou keď sa samica s mláďaťom prišla nadýchnuť na hladinu, a k tomu ten jeden mega skok pred nami. Chvíle, na ktoré určite len tak nezabudneme. No to ani z ďaleka nebolo pre tento deň všetko. Poobedný oddych strávili mnohí prechádzkou na pláži či plávaním, či už v bazéne alebo priamo v Mozambickom prílive. Podvečer nás čakal ďalší program. Prvou zástavkou, pár kilometrov od nášho hotela, je takzvaná korytnačia dedina Sokake. Nájsť tu môžete dva druhy suchozemských madagaskarských korytnačiek – korytnačku lúčovú a korytnačku pavúčiu. Sú ich tu tisíce. Čakali sme, že aktívny uvidíme len jeden druh. Korytnačky pavúčie by totiž mali v tomto období sucha spať niekde zahrabané. No počasie si trochu vystrelilo a pred pár dňami tu spŕchlo. To tieto korytnačky pomýlilo a tak vybehli zo zeme. Naše šťastie, vidíme tak pobehovať obidva druhy. Aj keď mňa ako sprievodcu taký dážď moc nepotešil. Viete si predstaviť keď niekoľkokrát poviete ľuďom, že sú v suchých oblastiach v období sucha, teda pršať určite nebude, a v tom spŕchne? Nuž, stáva sa. A z cukru nie sme. Pár korytnačiek si i chytíme do ruky, urobíme niekoľko fotiek a smer Reniala – les so stovkami baobabov. Hoci je len kúsok od nás, nepôjdeme predsa po vlastných. Pripravený je pre nás koč. No nebudú ho ťahať kone, ale miestne, hrbaté kravy Zebu. Vyskúšame tak trochu miestny spôsob dopravy. V Reniale nás čakajú už spomínané baobaby - druh fony (rubrostypa). Tých niekoľko stoviek asi prejsť nestihneme, no aspoň pár desiatok. Niektoré jedince tu majú už vyše 1000 rokov. Teda pamätajú si dobrý kus histórie. Priamo zo stromu baobabu nám miestny sprievodca odtrhne i jeho chutné guľaté plody, ktoré sa často používajú na výrobu džúsov. Zaujímavá chuť, odporúčam vyskúšať. Na záver prechádzky je pre nás priamo tu v lese pripravené menšie posedenie. Na stole nesmie chýbať miestna dobrota sambosa a národný alkohol ostrova – rum. K tomu kultúrny program od miestnych dedinčanov. Hudba, spev i tanec. Hudobnými nástrojmi je trochu plechu, kanister a menšia, deravá gitara. Napriek tomu dokážu na tom hrať naozaj super. Ako prvý sa od nás na žiadosť ostatných pridáva do tanca BUBO sprievodca. Našťastie, nenechávajú ma v tom samého. Tanec pod tisícročnými baobabmi so živou hudbou predsa nezažije človek každý večer. :) 

F

František Kekely z BUBO

15

16:52

júl

2017

Nezabudnuteľná spoločnosť. Obed, aký zažijete jedine na Madagaskare Viac o krajine

Nezabudnuteľná spoločnosť. Obed, aký zažijete jedine na Madagaskare

Nezabudnuteľná spoločnosť. Obed, aký zažijete jedine na Madagaskare Po dvojdňovom oddychu na najkrajších plážach ostrova a plávaní/potápaní v Mozambickom prielive, ktorý oddeľuje Madagaskar od Afriky, pokračujeme smerom do vnútrozemia tohto jedinečného ostrova. Prechádzame cez viaceré dedinky, kde sledujeme život domácich. Ako sušia oblečenie, kde sa len dá (na stromoch, priamo na asfaltovej ceste...), ako vyrábajú drevené uhlie či pália tehly ešte tradičným spôsobom, ako pestujú ryžu či chystajú drevo na varenie. Obľúbenou aktivitou je i vysedávanie priamo na ceste. Áut tu predsa toľko nechodí. Zastavuje i pri miestnych, maľovaných cintorínoch, aké ste ešte nevideli. A cestu nám skríži i prvý chameleón, ktorému sa zapáčilo ostať v strede asfaltovej cesty, ako domáci. (Nikde nenájdete viac druhov chameleónov ako na Madagaskare.) Jednou z posledných zastávok počas nášho presunu od pobrežia je i mestečko Ilakaka, ktoré ešte na začiatku 90. rokov malo približne 40 obyvateľov. Kým sa tu nenašiel zafír a nevypuklo zafírové šialenstvo. Behom pár rokov sa mesto rozrástlo o desaťtisíce obyvateľov. Cieľom našej dnešnej cesty je "jurský park" Isalo - z obdobia Jura, teda starý vyše 150 miliónov rokov. Noc prespíme v nádherných, kamenných domčekoch, ktoré geniálne pasujú do tunajšej krajiny. V areáli nesmie chýbať bazén a príjemná reštaurácia. A ako bonus - suchozemské korytnačky, ktoré sa prechádzajú pred vami. „Tu by sme mohli ostať aj dlhšie,“ navrhujú so smiechom klienti. No neprišli sme sem len vylihovať. Ráno vyrážame na prvú turistiku. Pieskovcové skaly sú všade okolo nás. Ešte stále na ne dopadajú posledné lúče ranného, oranžového svetla. Raj pre fotografov. Nenáročnou trasou na ne vylezieme a urobíme pár fotografií aj z vrchu. Cestou stretávame rôzne zaujímavé druhy hmyzu i viaceré druhy vtáctva - mnohé z toho nenájdete nikde inde na svete, jedine tu na Madagaskare. A nechýba ani malý škorpión, ktorý sa pred nami schoval pod kameň. Nebezpečný je vraj iba pre dieťa. Z pieskovcových skál potrebujeme zliezť do Zeleného kaňonu, kde je pre nás doslova v džungľovej atmosfére pripravený stôl so steakmi, brošé (mäso napichnuté na palici), či iné dobroty. No obedovať nebudeme sami. Hneď ako sa na kamennom stole objaví jedlo, začne sa v našej tesnej blízkosti zoskupovať rodina lemurov hnedých. O niečo ďalej sa so svojimi čierno-bielymi chvostmi prechádzajú známe lemury kata a, naše šťastie, po dvoch k nám dohopká aj vraj najkrajší lemur zo všetkých – sifaka (na fotografií). Obedová atmosféra, akú môžete zažiť jedine na Madagaskare. Lepšiu spoločnosť sme si už azda nemohli želať. Našťastie, tieto takzvané poloopice nie sú až tak drzé ako napríklad paviány z africkej pevniny. Kým sedíme za stolom, len pokojne vysedávajú doslova centimetre od nás a sledujú, čo robíme. Mnohí si s nimi bez problémov robia selfie. Všetko sa samozrejme mení v momente, keď sa postavíme a odídeme trochu ďalej. Na stôl nabehne čistiaca rota a zbytky jedla miznú, že to nestíhame sledovať. „To bol naozaj nezabudnuteľný obed...,“ pochvaľuje si Milena zo Slovenska. Po teda nezabudnuteľnom obede pokračujeme ešte 2 km kaňonom, k Modrému a Čiernemu jazierku s vodopádmi. Niektorí neodolajú a skočia si zaplávať uprostred národného parku. Dokonalá bodka na záver. Nasleduje už len niekoľkominútový presun von z kaňonu, kde je pre nás pripravený odvoz a náš vždy usmievavý šofér Arsi. Potom oddych v luxusných domčekoch a ráno ďalšie putovanie naprieč týmto jedinečným ostrovom. 

F

František Kekely z BUBO

07

17:54

jún

2017

Jedinečný Madagaskar Viac o krajine

Jedinečný Madagaskar

Jedinečný Madagaskar Sedím na balkóne svojho privátneho bungalovu rezortu Le Paradisier, ktorý nápadne pripomína chatku Robinsona Crusoe. Je postavený čisto z prírodných materiálov a vyzerá naozaj štýlovo. Som rozvalený v plážovom lehátku, z ktorého sledujem domorodých rybárov kmeňa Vezo ako sa po mori preháňajú v jednoduchých pirogách. Sú postavené podľa tradičných postupov, presne ako ich stavali ich predkovia stovky rokov dozadu. V tomto sa nič nezmenilo. Na ich stavbu využívajú 4 rôzne druhy dreva z madagaskarského lesa, ktoré sa odlišujú svojou tvrdosťou, ohybnosťou a váhou. Po hladine sa kĺžu s neuveriteľnou ladnosťou, poháňané veslami alebo plachtami. V diaľke vidno spenené vody v mieste, kde sa vlny mora Mozambického prieplavu rozbíjajú o neďalekú koralovú bariéru. V našej zátoke je však absolútny kľud a hladina je rovná ako zrkadlo. Jej azúrové farby sú ako z gýčovej pohľadnice. Divoké more za bariérou pripomína len jeho sústavný hukot, ktorý sa z diaľky nesie ponad hladinu. Ináč je tu absolútny kľud a ticho. V tomto luxusnom rezorte sme momentálne totiž jediní. Len my traja z Bubo v malgaskom raji na pobreží Mozambického prieplavu. Doslova si tú pohodu a kľud užívame. Moje rozjímanie v tom preruší Gabriela, švédsko-talianska manažérka tohto rezortu, ktorá tu pracuje bezmála už tri roky, otázkou či si nedám rum ochutený baobabom. Súhlasím. Rum, v ktorom boli naložené kyslasté plody ikonického stromu Madagaskaru si nemôžem nechať ujsť. Na kubánske alebo guatemalské rumy sa však nechytá. Je slabší a príšerne sladký. Baobaby však k Madagaskaru patria tak, ako cukrová trstina ku Kube. Gabriela medzi rečou spomína, že zajtra dorazí skupina 15 nemeckých bookingovych agentov, ktorí sú na poznávacej ceste Madagaskarom. Ukazujú im jeho krásy a jedinečnosť, aby ho následne zaradili do svojej ponuky, spropagovali a priniesli nemeckých turistov. Aby sme tu my z Bubo, ktorí o Madagaskare vieme už dlhé roky, neboli úplne sami ako posledné dva dni. Nám to však vôbec nevadí. Práve toto je tá sladká odmena za to, že sa vo svete vyznáme a už roky aktívne chodíme do destinácií, o ktorých iní len hovoria a začínajú ich spoznávať. Pridajte sa najbližšie k nám a objavte to, čo my už dávno poznáme ... Garantujem vám, že neoľutujete. 

P

Peter Hliničan z BUBO

19

18:03

sep

2016

Baobaby Madagaskaru Viac o krajine

Baobaby Madagaskaru

Baobaby Madagaskaru Baobab je jednym z narodnych symbolov Madagaskaru. Tento stvrty najvacsi ostrov na svete je akymsi plavajucim malym kontinentom, ktory sa kedysi odtrhol od "maticky Afriky" a zije si v Indickom oceane ako samostatna planeta. Takmer vsetko je tu endemicke: zvierata, stromy, aj rastliny. Legenda hovori, ze baobaby mali tak nadherne kvety, ze ich diabol otocil a korenmi nahor posadil do zeme, aby sa len on mohol nimi kochat. Blizko mesta Morondava sa nachadza tzv Baobabia alej. V pribliznej priamke o cca 260 metroch sa nachadza asi 30 stromov. Odbornici odhaduju, ze maju takmer 800 rokov a nie vzdy tu stali takto osamotene, ale kedysi davno tvorili sucast husteho lesa. Zasahom hlavne cloveka sa vsak okolita poda menila na polnohospodarsku a tak husty les vymizol.. Okrem Baobabej aleje.. Ta si zachovava svoju impozantnost do dnesnych dni

K

Katarína Líšková | BUBO

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu