Fórum

4 príspevky

08

16:56

nov

2016

V čom je rozdielne Flámsko? Viac o krajine

V čom je rozdielne Flámsko?

V čom je rozdielne Flámsko? Aký je rozdiel medzi Flámom a batériou? Batéria ma pozitívnu stranu. Toto si o Flámoch myslia Holanďania. Ak chceme pochopiť dnešok, poďme sa pozrieť na minulosť. Provincie ktoré rozprávajú flámsky, Západné Flandry a Východné Flandry (West Vlaanderen and Oost Vlaanderen ) boli bohaté už od 13 storočia. To znamená, že to boli jedny z najbohatších častí Európy, ktoré profitovali z obchodu. Najprv išlo o textil smerujúci do Anglicka. Tento biznis vydržal 300 rokov, no potom prišla konkurencia zo severu – Holandsko a aj Anglický a Škótsky textilný priemysel sa rozbehol. K tomu sa pridali náboženské trenice. Flámski králi boli katolíci, no ľud bol protestantský. Po tom ako sa v roku 1648 zatvorila preprava tovaru po plytkej rieke Šelda (Scheldt), došlo doslova ku kolapsu. Flámsko sa stalo chudobným krajom ovládaným kňazmi. Iba 3% populácie vedelo písať a čítať. Absolútna dekadencia. No táto skaza spôsobila to, že nádherná architektúra stredoveku ostala zachovaná a nenahradili ju “moderné” budovy. Centrá flámskych miest vyrážajú dych aj keď Flámi museli trpieť. Až nezávislé Belgicko umožnilo Flámom opäť vyrásť. Nemci ich síce v oboch svetových vojnách okupovali, no Flámov už nebolo možné zastaviť. Mali svoju jasnú kultúrnu aj jazykovú identitu (absolútne odlišnú od Valónov- viď predchádzajúci príspevok na Fóre). Flámština používa tie isté slovíčka ako holandština a je to vlastne holandština. Flámsko je okrem malých kopčekov v okolí Oudenaarde (Koppenberg je vysoký 77 metrov) a okrem pieskových dún na pobreží placka, absolútna nudná rovina. Ako píšem vyššie, Flámsko má nádherné mesta, ktoré vznikli v období textilného rozkvetu – Gent a hlavne BRUGGY. O nich vám musím niekedy napísať viac, som totálne uchvátený. Všetkým. No najviac kultúrnou úrovňou Flámov, každý jeden detail v tom meste bol zážitkom! Druhé Kyoto. Detaily, dokonalé detaily, úžasná strava, namiesto sake si dáte pivo. Najväčším mestom Flandier sú Antwerpy s pol miliónom obyvateľov. Jeruzalem západnej Európy, centrum diamantového priemyslu Európy a 2. najväčší prístav Európy má nádherné hlavné námestie. Peter Paul Rubens tu kúpil dom v roku 1610 a doteraz je to najdôležitejšia osobnosť mesta, maliar, politik, boháč. Umenie je v Antwerpách silné a dnes majú Antwerpy aj nové centrum, tým je hypermoderná budova na ostrovčeku - MAS. Takéto múzeum ste určite nevideli, take oranžové kocky jedna na druhej. Je to podľa mňa nepraktické, no šokantné, ako majú múzea modernej kultúry byť. Výhľad na prístav a 470 000 objektov a hlavne interaktivita, kde sa nemáte iba pozerať, ale máte sa učiť všetkými zmyslami. Lokalita je super a v okolí som navštívil zopár obchodíkov a reštaurácii a kaviarničiek a male muzeum diamantov. Všetko trendy. Ďalším geniálnym architektonickým skvostom je Port house a keď ste tieto budovy nevideli oplatí sa vám do Antwerp vrátiť. Vygooglite si ich! MAS Vám sem na Fórum pridávam hneď. A čo nákupy? Aj keď nie ste shopoholic, tak sa zastavte v Stadsfeestzaal, čo je art deco obchodné centrum na ulici Meir. Herods či Galeries Lafayette sa môžu architektúrou schovať. Celá ulica Meir je obchodnou a bohaté Antwerpy sú známe ako mesto módy. Na rozdiel od Holanďanov Flámovia vedia “korunku” utratiť. Viete prečo majú Holanďania veľké nosné dierky? Lebo vzduch je zadarmo. V Amsterdamských novinách minule písali: zrazili sa dva taxíku, 22 ľudí je zranených…. O Amsterdame nabudúce!

Ľuboš Fellner | BUBO

08

16:19

nov

2016

Čo je Belgicko? Viac o krajine

Čo je Belgicko?

Čo je Belgicko? Čo o ňom vieme? Brussel vládne Európe a Flámy sa hádajú s Valónmi. Poznáte nejakého známeho Belgičana? Určite poznáte cestovateľa a dobrodruha Tin Tina a detektíva Hercule Poirot. Nevadí, že sú vymyslení, Belgičania sa doteraz hádajú či je Tin Tin Valón a Poirot Flám. Otec autora Tin Tina (Georges Prosper Remi )bol Valónom, no matka bola Flámka. Agatha Christie vytvorila Poirota a ten sa mal narodiť v Spa (mesto po ktorom sa dnes volajú všetky spa-čka) a to je vo Valónsku, no mnohí tvrdia s vážnou tvárou, že je z Brusselu. Tento veľký problem značne charakterizuje dnešné Belgicko. Sú to vzdelaní a kultivovaní ľudia, no nikto neustúpi ani o piaď. Poznáte však živého známeho Belgičana? Čo takto maliari Pieter Paul Rubens, Pieter Breughel, či surealista Rene Magritte. Určite poznáte hercov Audrey Hepburn a Jean-Claude Van Dammea. Či 5 násobného víťaza Tour de France Eddy Merckxa. Títo ľudia veľmi dobre reprezentujú svoj národ. Podobne ako ho charakterizuje jedlo. French fries sa volajú francúzske iba omylom. Mali by sa volať belgické. Hranolky tu predávajú všade. Do malej bagety vám dajú malú fašírku a na to kopu hranoliek a majonézu a kečup, horčicu iba málo kedy. Bageta s hranolkami je vrcholom, no hranolky sú v Belgicku skvelé. To isté platí o wafliach, ktoré sú tu o trošku hrubšie a sladšie a taktiež sa považujú za národný poklad. Čokoláde sa venujem v zvláštnom príspevku na tomto BUBO Fóre. Belgičania sú presvedčení, že tá ich je najlepšia na svete. Toľko čokoládovní čo v belgických mestách neuvidíte nikde inde na svete. Čokoláda so slaninovou príchuťou, tony skvelej čokolády, o ktorej sú Belgičania presvedčení, že je to prírodný liek. A pivo ktorému sa budem venovať zvlášť taktiež. Belgicko je “najpivovejším” národom sveta. Bol som v obchode, kde predávajú 11 000 druhov piva (jedenásťtisíc). Keby ste každý jeden deň vypili 10 pív, tak by vám ochutnať všetky trvalo 3 roky. No Belgicko je na jedlo omnoho lepšie než Holandsko či Nemecko, či Slovensko. Geniálne mušle, aj keď tie z Atlantického pobrežia francúzska sú u mňa jednotkou. Stoverij (hovädzie na pive), úhor s bylinkami či rajčína s krevetami. Všetko bolo vždy výborné a intímnu blízkosť Francúzska jednoducho cítiť. Veliké známe stavby ako Eifelovku tu nenájdete. Atómium je asi najbizardnejšou budovou kontinentu a pišajúci brusselský chlapček (Manneken) je ešte menší než predpokladáte. No Bruggy sú zasa krajšie než si viete predstaviť, úžasné. A Belgičania sú hrozne fajn, otvorení a seriózny zároveň. Majú to najlepšie od Francúzov a Nemcov. Nenafukujú sa, no sú vtipní. Opakovane mi hovorili, že my na Slovensku sa máme, lebo ideme hore a to je dobré. No sú hrdí a napriek nezrovnalostiam dvoch komunít si budujú svoju identitu a chcú sa odlíšiť. Aj keď je Belgicko malé, rovinaté a upršané, je chutné a zaujímavé. A keď ho spojíte s historicky a kultúrne príbuzným Luxemburskom a Holandskom máte jednu nádhernú cestu Beneluxom. Na malom území ulovíte vela zážitkov, ktoré sú unikátne iba a iba pre tento region.

05

15:22

nov

2016

Putovanie za najlepšou čokoládou sveta. Viac o krajine

Putovanie za najlepšou čokoládou sveta.

Putovanie za najlepšou čokoládou sveta. Aj takto by sa dala nazvať cesta Beneluxom. Holanďania obchodovali s čokoládovými bôbami od 17 stročia, cez ich ruky prechádzali tie najlepšie suroviny. Veď Holanďania boli vo svete pred Francúzmi a Britmi a čokoláda v Európe nikdy nerástla a bolo ju treba dovážať z ďalekého sveta. V roku 1801 sa v Amsterdame narodil neskorší chemik a výrobca čokolády Coenraad Johannes van Houten , ktorý tzv. “holandským procesom” zmenil všetko. Čokoláda sa dovtedy užívala poväčšine ako nápoj (s mliekom), no Konrad ju zbavil horkosti a vytvoril tuhú čokoládu ako ju poznáme dnes. Z kyslého pH čokoládu alkalizoval na neutrálnu (pH 7), ba niekedy až na pH 8 (zásadité). Prevážam sa na bicykli dnešným Amsterdamom hore dole, no nenachádzam čokoládovne ako v Brusseli, ale skôr coffee shopy. Samozrejme v Amsterame nájdete všetko, ale chcem povedať, že tá úžasná atmosféra mesta nahráva inej plodine, nie kakaovým bôbom. V hladaní najlepšej čokolády sveta sa treba vybrať ďalej. Luxemburg je hlavným mestom Luxemburska. Na počet obyvateľov je tu jedna z najväčších koncentrácii Michelinských reštaurácii vo svete. Všetko čo sa týka luxusu, výnimočného vína, sektu či čokolády tu nájdete. Luxembursko je známe jedným z najväčších HDP na obyvateľa na svete. Väčšie než Švajčiarsko či Nórsko. Luxemurčania a nielen politici si môžu teda kvalitu dovoliť. Naše kroky mieria tak ako kroky každého turistu na “najkrajší balkón Európy”, nad údolím Vallé de Pétrusse a následne k palácu veľkovojvodu. Pred vstupom pochodujú stráže v tradičných uniformách a aspoň je čo fotiť. Fotí sa však ťažko, vyrušuje ma neuveriteľná vôňa čokolády. Priamo oproti dverám do paláca je vstup do paláca čokolády. “ Koho to mate zarámovaného na obraze?” pýtam sa predavačky. “Veľkovojvoda s manželkou, tam z oproti” kývne hlavou. Čokoládovňa je malá no veľmi útulná. Aj gýčový biely jeleň sa sem hodí a je jasné, že toto je naschval, aby priestor nevyznel sterilne. Staré lustre, torty a tá vôňa … Keď tú čokoládu ochtním som v siedmom nebi, toto sa nedá porovnať s tým, na čo som zvyknutý. Je to ako “čučo” a Bordeaux 99 bodov Roberta Parkera. Priepastný rozdiel. Kúpil som čokoládu za 10 euro a ani neviem akú. Tá chuť ma šokovala a prinútila venovať sa tejto problematike viac. Nedávna “luxemburská štúdia” preukázala, že tí čo jedli čokoládu boli mladší, aktívnejší a mali vyššie vzdelanie než tí čo čokoládu odmietali ako niečo nezdravé. Toto je možno šokantné, lebo na Slovensku čokoládu odmieta mnoho mladých mamičiek ako veľké zlo aj dnes. Toto by si v Belgicku teda nemohli dovoliť. Belgičania sú na svoju čokoládu veľmi hrdí a zbožňujú ju. Všetci tvrdia, že tá najlepšia na svete je Belgická. Ťažko povedať, ceny vyhrávajú napríklad aj francúzske čokolády, ale aj čokolády z Toskánska. Každopadádne Belgičania boli tí čo vynašli pralinky (plnená čokoláda). Bola to firma Neuhaus., ktorá funguje od roku 1857. Keď sa rozprávam s majiteľkou hotela v ktorom bývame a do ktorého sa vchádza cez obchod s čokoládou ako to je, odpovedá “Máme fabričku kúsok od Brugg. Prečo sme my v Belgicku najlepší? Samozrejme suroviny dovážame. No máme tie zručnosti!!! Zručnosti, to know how je to čo nás odlišuje. Plus moja čokoláda sa vyrába ručne, žiadne stroje, všetko je ručné. Belgická čokoláda je najlepšou a každý to vie” dodáva s nonšalantným úsmevom. Kávu mi nalieva do nádherného porcelánu a steny budovy zo 17 storočia zdobia fotografie jej predkov. Belgické centrá miest sú plné čokoládovní. Nájdete tu aj 3 čokoládovne vedľa seba. Je neuveriteľné ako sa môžu všetky uživiť. Ako si vybrať? Godiva je skoro na každom hlavnom námestí Flámskeho mesta. No mne sa páčia tie menšie čokoládovne. V Bruggách sme dostali odporúčanie na Dominiquea Persoone. Tiež ako naša pani domáca vyrába čokoládu kúsok od mesta a v meste robí iba minimálnu produkciu. Dominique cestuje po celom svete aby objavil nové chute. Vchádzame do jeho obchodíka kde sa čokoláda vyrába priamo pred našimi očami. Miesi ručne tvaruje. Reklama “čerstvá čokoláda” je teda namieste. Ochutnávame slaninovú čokoládu, potom marihuanovú, jahôdkovú a zvláštnosťou sú čokolády, ktoré majú 3 rôzne druhy plnenia, začne sa lekvárom, potom je to kakao a nakoniec oriešok a tie chute sa po zakúsnutí skvele prepoja. Alebo je to čokoláda tvaru čiernej lebky, či červených úst. Čokolády so svetovými názvami mám rád, presne viem o čom to je a keď som okúsil Havanu, či Tokio, Marrakesh, Bangkok, tak som sa zrazu v tom milieu ocitol. Je fakt dobrý. Dominique je čokoládovou celebritou, ktorá šokuje. Sám seba nazýva, Chock – o – lataire či tak nejako. Dominique robí svoju prácu 20 rokov, robí čokoládu aj pre Rolling Stones, a aj tento rok získal zlato –International Chocolate Award, Gold, 2016. Má aj single origine čokolády, čosi ako má whisky single malt a zaujala ma čokoláda z Vanuatu, ktorú som videl po prvý raz. Na Vanuatu som bol vo fabričke na kávu a bola skvelá, sopečná pôda Pacifických exotických ostrovčekov je cítiť exotikou v každom dúšku a tu pri Dominiquovej čokoláde v každom zakusnutí. Ak nemáte možnosť navštíviť luxusné čokoládovne v Bruggách či Antwerpách, objednajte si najlepšiu čokoládu sveta na thechocolateline.be

05

10:59

nov

2016

Valóni vs Flámi Viac o krajine

Valóni vs Flámi

Valóni vs Flámi Chcel som si urobiť svoj vlastný obraz a tak som sa rozhodol ísť opačným smerom než sa bežne chodí. Nie do turistického Flámska (Brugy, Antwerpy, Leuwen, Gent .. ), ale na opačnú stranu, prebrázdniť Vallónsko. Totálny antagonizmus, takto vyzerá dnešná belgická politika, kvôli ktorej minulý mesiac skoro padla obchodná dohoda s Kanadou (CETA). Všetky krajiny EU dohodu podpísali, ale odmietli ju Valóni. Tweet “HEY Canada, fuck you” z konta ministra zahraničných vecí Belgicka obletel svet. 14 októbra 2016 lokálny parlament of Wallonia zablokoval veľkú dohodu: Comprehensive Economic and Trade Agreement (CETA). CETA obohatí ročne EU o 11.8 miliárd Euro. No Valóni sú proti. Čo sú títo blázni zač? Tvoria jednu z troch entít Belgicka : Brussel, Flámsko, Vallónsko. Rozlohou je Valónsko najväčšie, no je ich o polovicu menej než Flámov (3.5 miliona vs. 6.3 mil). Z Brusselského hlavného letiska si to šiniem po perfektných dialniciach miniem odbočku na Waterloo idem 6 prúdovou dialnicou (3 pruhy na každej strane) a z oboch strán vysokánske stormy v žltých jesenných farbách. Stovky, tisíce rovnakých stromov v perfektnom zákryte. Odpočívadla na dialnici sú ako zastávka v lese. Všetko je decentné, kultivované, nechce sa na nič hrať, akokeby naschval tú kvalitu nechceli predate, nechceli ukázať. Chcem navštíviť hlavné mesto Valónska, Namur, no žiadne návestie na dialnici také čosi neukazuje. Potom akosi vydedukujem, že Namur sa bude ešte tu v okolí Brusselu volať Namen – po Flámsky a až po pár kilometroch kedy vhupneme do Valónska sú cedule s označením Namur. Zrazu les vedľa dialnice končí a objaví sa lúka a na nej stádo kráv. Poľnohospodárstvo Valónska je riadne dotované a obava z lacných kanadských cien bola základom skrečovania dohody v parlamente v Namure. “Nikto tam nevie po Flámski (holandsky) ani ceknúť. Všivaví darmožráči, lenivci, iba by štrajkovali, nechce sa im robiť. My francúzštinu ovládame, no oni sú hrdí. Bohvie na čo…. “ vysvetluje mi situáciu čašník v bare v hoteli Crown plaza, kde som minulú noc striedal Leffe Blonde s Leffe Brune a snažil sa “čosi” zistiť. “Valómi sa naparujú ako kohúti pchch” Zisťujem, že červeného kohúta na žltopm pozadí majú Valóni vo svojom znaku. A na čo sú hrdí? Románsky jazyk sem ku Galom priniesol Julius Cézar (57 prnl). Túto oblasť obývali väčšinou Kelti. S akýmisi Belgičanmi nemali nikdy nič. Valónsko je považované za chudobné a preto je pre mňa veľmi zaujímavá informácia, že to bola prvá kompletne indistrializovaná oblast v celej kontinentálnej Európe. V 19. storočí preto do Valónska mierilo mnoho chudobných Flámov. Železná ruda a uhlie a ťažký priemysel hýbali Valónskom až do II svetovej vojny. A vtedy všetko skončilo. Valóni sú katolíci. Respektíve moslimov je vo Valónsku omnoho viac (12%) než protestantov. Flámi sú protestanti, tvrdo pracujúci čestní makači. Valóni sú presným opakom. Valóni však predsa len majú s Flámami čosi spoločné. Taktiež milujú pivo a 3 zo 6 trappistických pív Belgicka sa vyrába vo Valónsku. Trappistických (vyrábajú mnísy) pivovarov je v celom svete 11, v Rakúsku je napríklad jeden a ja to pivo rád pijem. Výťažok ide kláštoru a na charitu. Pijete a robíte dobré skutky. To je mile… Aj najpredávanejšie pivo Belgicka, Jupiler sa produkuje vo Valónsku. Možno ste si mysleli že je to Stela Artois, ale je to Jupiler, ktorého názov je odvodený od miesta pivovaru Jupille – sur – Meuse. Vraj sa tu narodil Karol Veľký a aj jeho otec Pipin Krátky. No to rozprávajú Valónski pivári a Flámi hovoria, že im nemožno veriť nos medzi očami. Na túto úpodpásovku si treba pripiť. Šumivým. Tu by sme mohli s privretými očami hovoriť o šampanskom veď Valónsko susedí s francúzskou oblasťou Champagne a Cuvée Seigneur Ruffus vyhráva medzinárodné súťaže aj pred pravým šampanským. Valónska dedinka Haulchin, kde sa “Ruffus” vyrába je 7 km od hraníc s Francúzskom a hrozno majú z Epernay (nájdete na našom zájazde Francúzsko nielen pre gurmánov). Epernay je mestečko kde mních Dom Perignon v 17 storočí vynašiel šampanské. Keď toto čítate, tak cítite, že Valónsko nie je taká diera ako sa všeobecne tvrdí a Valóni nie sú až takí lúzeri ako o nich dnes rozprávajú Flámi. Ten rozdiel je ako medzi Francúzskou a Nemeckou mentalitou. Jedni si užívajú život a výborne jedia, druhí vyrábajú dokonalé stroje a s maximálnou systematičnosťou sa neustále zlepšujú. Vchádzam do hlavného mesta Valónska, do Namuru, hmla sa prevaluje nad sútokom riek Sambre a Meuse a hore nad nimi sa pyšne vypýna citadel. Kedysi išlo o jedno z najsilnejších opevnení v Európe, od 10 str funkčná citadel bola prestavaná v 19 storočí. Namur je male 100 tisícové mestečko, kamenné, s množstvom výborných reštaurácii s Ardenskými špecialitami a množstvom barov. V tomto sú Valóni preborníci a mali by sme hovoriť “flámuje ako Valón” Dávam si neuveriteľné pivko ktoré vyrábajú kúsok odtiaľto pri Gembloux na farme Bertinchamps. Veľké logo “B” hovorí za všetko. Je ro rodinný pivovar a keď budete mať raz v živote šancu ochutnať toto pivko, urobte to, bude top jedno z najlepších pív vášho života. Rodina žila v džungli Strednej Afriky a Kamerunu a už to je mi veľmi sympatické keďže to tam poznám a priveľa “bielych “ tam nestretnete a teraz sa v 700 rokov starej budove snaží produkovať pivo v top podmiernak h s najnovšou technológiou. Dal som si B Blonde, s 6.2% alcoh a ešte raz úžasnou chuťou. A v krčme som sa dozvedel aj čo si myslia o Flámoch Valóni? “Chudáci, škoda hovoriť. Nevedia si užiť život, nevedia milovať, sú strašne nudní. Načo toľko robia? Ta chrchlanina, ktorou rozprávajú je antisexi, na to kašlem tým nikdy rozprávať nebudem, s tým sa nedá zbaliť žiadna baba …”

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu