Vikingovia sa pochovávali spolu so svojimi psami

Vikingovia verili, že pes má duchovnú úlohu – mohol sprevádzať svojho pána aj po smrti. Rovnako ako v iných starých kultúrach, pes bol chápaný ako verný sprievodca duše, niekto, kto vie prejsť hranicu medzi svetom živých a mŕtvych. Pri archeologických vykopávkach sa našli hroby, kde boli ľudia pochovaní spolu so psami, a často aj s inými zvieratami – koňmi, vtákmi, dokonca aj so zbraňami, šperkami či člnmi. Napríklad v Nórsku, vo veľmi známej lodi v Osebergu, sa našli kosti niekoľkých zvierat, vrátane psov. A v Gokstadskej lodi, kde bol pochovaný bohatý muž (pravdepodobne náčelník alebo kráľ), našli šesť psov, dva jastraby a dvoch koní – všetko ako sprievod do posmrtného života. Alebo napríklad na tomto impozantnom Vikingskom pohrebisku v Aalborgu (odkiaľ je aj fotka tohto fóra) našli mnoho vykopávok ľudí a psov.

Pes bol vo vikingskej spoločnosti veľmi vážený. Nešlo len o spoločníka, ale o lovca, strážcu a symbol vernosti. V severskej mytológii sa pes objavuje aj pri bránach posmrtného sveta – napríklad pes Garmr stráži Helheim, ríšu mŕtvych. Preto sa verilo, že keď človek zomrie, pes mu pomáha nájsť cestu na druhý svet.

V hroboch bojovníkov sa často našli aj veľké psy, ktoré pravdepodobne patrili medzi bojové alebo lovecké plemená. Archeológovia zistili, že niektoré z týchto zvierat boli zabité v čase pochovávania svojho pána – teda obetované, aby ho mohli sprevádzať do Valhaly.

Viac o VIkingoch sa dočítate v našom blogu VIkingovia - najzaujímavejšie fakty.