Deir ez Zoir a rieka Eufrat Úplne iná Sýria

Povodie rieky Eufrat, jednej z najunikátnejších riek sveta, a najväčie mesto východnej Sýrie nenavštevuje každý. Iba BUBO. Po Palmýru sa stretnete s množstvom turistov, autobusov ale všetky sa otáťajú pred hotelom ishtar a po prehliadke sa vracajú späť do Damašku. Len málo z nich pokračuje ďalej. A prečo nie? Veľká sýrska púšť sa tiahne donekonečna ďalej na východ  a nič nanaznačuje, žeby raz mala skončiť. A hľa, naraz palma, jedna, druhá tretia a množstvo zelene. Prvý pohľad mi pripomenul rieku Níl, ktorá tvorí zelenú stužku naprieč púšťou. Palmy a zelň znamenal, že sme prišli k rieke Eufrat, jednej z dvoch rajských riek, ktoré tvorili hranice Mezopotámie. Eufrat, znie to dobre však? Deir Ez Zour je križovatka. Odbočte doľava a smerujete na severo východ pozdĺž rieky. Prejdite po visutom moste moste a idete na sever do Kurdistanu, odbočte doprava a idete na juh až na iracké hranice a cez ďalšiu veľkú púšť. V minulosti bolo mesto dôležité, ale tón udávali iné starobylé mestá, predovšetkým Mari, na juhu. Počas éry islamu význam mesta stúpol a vrchol dosiahol koncom 90-tich rokov po objavení viacerých ropných polí v okolí mesta. Po zastavení autobusu sa okolo nás hneď zhŕklo zopár detí s úsmevom a trdičným Welcome to Syria. Pozdĺž rieky vedie krásna promenáda a mesto je oveľa pokojnešie než všetky ostatné čo sme videli. Musím povedať, že mi pripomínalo skôr plážovú atnosféru. Lenivé slnko nás zohrievalo, do teplej rieky skákali saltá deti a predvádzali sa pred turistami. Pred nami sa vinul Eufrat, al-Furát, rieka čo dáva život. Prechádzka po jej brehu je povinnosťou a zároveň povoľuje uzdu predstavivosti.  Ako turisti môžeme snívať a rajských záhradách, ale treba povedať, že Deir Ez Zour má za sebou aj svoje nesmirne temné stránky. Jednou z najhorších vôbec je len nedávna tragédia. Je ňou arménska genocída o ktorú sa postarali Turci. V Deir Ez Zour mala vždy zastúpenie početná arménska komunita a tak sa niet čo čudovať, že keď Turci začali strašné vraždenie tak svoj zrak silno upreli aj na toto miesto. Arménska komunita bola vyhladená a navždy stratená v masových hroboch. Aj nato treba pri prehliedke myslieť. Naša skupina odchádza s krásnymi zážitkami a starej Mezopotámie sa dotkneme ešte raz, v Mari.