Železnica, ktorá priniesla Kostarike banánový boom

Keď sa v 19. storočí káva stala najdôležitejším exportným produktom Kostariky, krajina potrebovala jednoduchší spôsob, ako ju dostať z Centrálneho údolia na svetové trhy. Riešením mala byť železnica spájajúca San José s Puerto Limón na karibskom pobreží. Výstavbu začala vláda prezidenta Tomása Guardiu a jednou z najdôležitejších postáv projektu sa stal americký podnikateľ Minor Cooper Keith.

Stavba bola mimoriadne náročná. Železnica musela prekonať horský terén a následne horúce a daždivé karibské nížiny. Robotníkov ohrozovali záplavy, nehody aj tropické choroby a projekt neustále zápasil s nedostatkom peňazí a pracovnej sily.

Práve preto začali od 70. rokov 19. storočia prichádzať tisíce pracovníkov z Jamajky, ktorá bola vtedy britskou kolóniou. Mnohí po dokončení železnice v Kostarike zostali a ich potomkovia vytvorili základ dnešnej významnej afrokostarickej komunity v provincii Limón. Aj preto má karibská časť Kostariky dodnes trochu inú kultúru než Centrálne údolie – výrazný je tu afrokaribský vplyv v jazyku, hudbe aj kuchyni.

Ich príbeh však nebol jednoduchý. Afrokaribské obyvateľstvo čelilo diskriminácii a dlhý čas zostávalo koncentrované predovšetkým na karibskom pobreží. Jeho plné začlenenie do kostarickej spoločnosti bolo postupným procesom.

Železničné spojenie s karibským pobrežím bolo dokončené v roku 1890. Pôvodne malo slúžiť najmä na vývoz kávy, no počas jeho výstavby vzniklo úplne nové odvetvie. Minor Keith začal pozdĺž železnice vysádzať banánovníky. Horúce a vlhké karibské nížiny im dokonale vyhovovali a plantáže mali obrovskú výhodu – banány sa dali naložiť priamo na vlak, odviezť do Puerto Limón a odtiaľ loďami do Spojených štátov.

Dopyt po banánoch rýchlo rástol a z vedľajšieho projektu sa stal obrovský biznis. Banány sa zaradili medzi najdôležitejšie exportné produkty Kostariky a karibské nížiny sa postupne zaplnili rozsiahlymi plantážami.

V roku 1899 sa Keithove podnikateľské aktivity spojili s ďalšími spoločnosťami a vznikla United Fruit Company, neskôr jedna z najmocnejších amerických spoločností pôsobiacich v Latinskej Amerike. V Kostarike ju poznali aj ako „Yunai“, podľa anglického United. Firma nevlastnila iba banánové plantáže, ale aj pôdu, železnice, sklady, prístavnú infraštruktúru a lode. Dokázala tak kontrolovať veľkú časť celého procesu od pestovania banánov až po ich dopravu na americký trh.

Príbeh kostarickej železnice je teda zároveň príbehom kávy, migrácie aj vzniku banánového priemyslu. Projekt, ktorý mal pôvodne dostať kávu zo San José k Atlantiku, nakoniec výrazne zmenil celé karibské pobrežie Kostariky a pomohol vytvoriť jeden z najväčších banánových biznisov v dejinách Latinskej Ameriky.