Islandská vysočina | Zážitky BUBO

Je osem hodín ráno a my začíname ďalší dobrodružný deň na Islande. Dnes opúšťame trasu väčšiny turistov a vydávame sa za naozajstným dobrodružstvom, ktoré je ukryté ďaleko vo vnútrozemí ostrova. BUBO sa aj týmto odlišuje od iných spoločností. Pričom naše ročné skúsenosti nadobudnuté z expedičných zájazdov sme zúročili vo forme jednodenného výletu do hôr, ktoré sa oprávnene prezývajú ako dúhové. Už samotná cesta je zážitok. Po prvej hodine jazdy po ceste č.1 odbáčame do vnútrozemia, kde sa po niekoľkých kilometroch jazdy na úzkej asfaltovej ceste napájame na nespevnenú prašnú cestu. Odtiaľto je mať auto s pohonom 4x4 priam nevyhnutnosť. No my to zvládame vďaka výbornému autobusu a ešte lepšiemu šoférovi Börkurovi. Roky skúseností nás utvrdili v tom, že BUBO pracuje s najlepšími. Prostredie fariem, pasienkov s množstvom islandského dobytka a koní vystriedala pustatina, ktorá si zahrala aj vo filme Prometheus. A tak máme pocit, akoby sme sa zrazu ocitli na inej planéte. V diaľke sa črtá akoby obrátená vikingská loď. Je to sopka Hekla, Islanďanmi prezývaná ako brána do pekla. Práve vďaka jej pompéznym erupciám to tu skôr vyzerá ako na inej planéte, než na Zemi. Totálna exotika. Pokračujeme ďalej a autobusom prekonávame brody drobných riek, až to Börkur náhle berie do strmého kopca a nikto nevie kam sa týmto strmým kopcom dostaneme. Teda okrem mňa. Keďže chcem udržať moment prekvapenia, neprestávam rozprávať až do momentu, kedy sa autobusom začne ozývať hlasné "vuáu". Sme na hrane malého krátera sopky, ktorý je dnes vyplnený vodou. Úžasný pohľad a ešte krajšie panorámy. O to lepší je pocit, že sme tu totálne sami. Po pol hodine prichádzame do kempu Landmannalaugar, kde si dávame piknik a vyrážame na 2 hodinovú prechádzku okolo lávového poľa. Ale o tom až nabudúce...