Prehliadka Brazzaville

Ľ

Ľuboš Fellner

Hlavné mesto Republiky Kongo je značne dôležitým mestom. Brazzaville bolo hlavným mestom Francúzskej Rovníkovej Afriky (Afrique équatoriale française) a počas II. svetovej vojny dokonca hlavným mestom slobodného Francúzska. Jednou z atrakcií mesta je dom postavený pre generála Charlesa de Gaullea, ktorý tu žil počas Vichystického režimu.

V Brazzaville žije tretina obyvateľov celého štátu, a aj keď je prímorské mesto Pointe Noire považované tradične za vyspelejšie a európskejšie, investície sú v Brazzaville omnoho vyššie a veľké zmeny na seba nedajú dlho čakať. Navštívil som teraz Brazzaville presne po 10 tich rokoch, a zmeny sú obrovské.

Brazzaville je položené približne 500km južne od rovníka a 500km východne od Atlantického oceánu - vo vnútrozemí na brehoch rieky Kongo nad perejami, oproti hlavnému mestu Demokratickej republiky Kongo, Kinshase. Zrejme ide o 2 najbližšie položené hlavné mestá na našej planéte, veď cez rieku je to asi kilometer, dva (podľa stavu vody). Jedinou konkurenciou je Vatikán, ktorý je enklávou Ríma. Plus, môžete argumentovať, že Vatikán je per se mestským štátom. Má vôbec hlavné mesto? Ramallah je od Jeruzalema vzdialený 25 km a Bratislava od Viedne 66km. Obe Konžské mestá majú strategickú polohu; nad nimi, proti prúdu, je rieka Kongo splavná, no odtiaľto až po oceán splavná nie je.

Toto mesto má vyše 100 ročnú históriu, a tak, skutočne, ako mesto vyzerá. Mnohé africké hlavné mestá ako napríklad Lilongwe (Malawi) či Yamoussoukro ( Pobrežie Slonoviny), Gaborone (Botswana) sú iba širokými asfaltovými cestami vystavanými v strede buša, a bez akéhokoľvek života. Brazzaville je živým mestom. Má iba niečo vyše milióna obyvateľov (1.3 mil.), čo je málo (veď Kinshasa má 12 miliónov a mnohí tvrdia, že značne viac…), a preto často na cestovateľov pôsobí ospalým dojmom. No to iba do chvíle, ak zavítate do černošských štvrtí ako Poto Poto či Bakongo. Tu vidíte davy ľudí a pochopíte, že černosi preferujú takéto chaotické, no pravdivé prostredie pred upratanými sterilnými európskymi ulicami. Sú na široké avenue svojho mesta hrdí, no nechcú tu bývať. Dobre je im na trhu, kde brodia kaluže mútnej vody na hlinených cestách.

Brazzaville, ako je zrejmé z toho čo píšem vyššie, môžeme rozdeliť na “Európsku” časť a “Africkú” časť. Európska časť začína na letisku Maya Maya, odkiaľ sa kamkoľvek do centra dostanete za 10 minút. Letisko je naddimenzované, novučičké a jediná biznis lounge Eben lounge je okrem nádherných drevených sôch značne insitná. Na letisku je jediný duty free shop. Z letiska vedú do vášho hotela nové široké asfaltové cesty, a tak je Brazzaville veľkou africkou výnimkou, kde veľké dopravné zápchy nepoznajú. Toto sa pri udržaní mieru a následnej prosperite krajiny, samozrejme, zmení. Väčšina hotelov sa nachádza na ulici Avenue de l’Amitie, kde je asi 6 hotelov. Prešiel som všetky, a aj najlepší Olympic Palace, ktorý si píše 5 hviezdičiek, by v Európe dostal tak 2 a pol. No bazén 5 hviezdičkový je. Ostatné hotely nemajú na izbách dve postele (napríklad pre dvoch mužov) ale iba jednu -takto je to všade v Kongu. Druhým miestom hotelov sú ulice paralelné s riekou Kongo. Cena je vyššia asi o 30%. Najvyšším hotelom v meste a jednoznačne najlepším je Radisson Blue. Je to ikona mesta s najlepšou polohou v centre a priamo na rieke Kongo s troma bazénmi a fungujúcim wifi. Aj tu však počítajte s výpadkami elektriny, a vtedy výťahy ani kávovar nefungujú. Asi 250 metrov od Radissonu je hotel Saphir, africký luxus s bazénom, z ktorého voľne pobehujúca antilopa pije vodu. Na chodbách olejomaľby, množstvo livrejovaného služobníctva, (majú aj twin rooms), slušnú reštauráciu s rozsiahlym 3 chodovým menu za 8 Euro (štvrtinová cena oproti ¼ km vzdialenému Radissonu). Napriek dokonalému room servisu, je hotel africký, a teda špinavý a wifi funguje premenlivo. Radisson stojí cca 300 Euro a Saphir cca 110 Euro. Raňajky v Kongu väčšinou nebývajú v cene hotela.

P R E H L I A D K A:

Prehliadku mesta by som začal pri bazilike Svätej Anny, čo je najkrajšia budova mesta. Od Radissonu je to 10 minút peši. Obrovský kostol so zelenou strechou a oblúkovou konštrukciou v interiéri. Omše sú 6.15, 12.30 a 17.00 každý deň. V nedeľu sú omše 6.30, 9.00 a 10.30. Africká omša je veľkým zážitkom, tanečným koncertom. Ak by sa Vám táto omša nepáčila, tak stačí vyjsť von a na druhej strane cesty, na druhej strane kruhového objazdu (Rond Point Poto-Poto) máte ďalšie 2 konkurenčné kostoly. Nie také pekné, namiesto oblúkov majú plechovú strechu, ale o to viac kazateľ kričí, či veriaci spievajú. Z kruhového objazdu vedie Avenue de la Paix a všetko vpravo je africké trhovisko Poto- Poto.

Poprechádzajte sa ním k malej mešite (biela vykachličkovaná) a cestou si môžete kúpiť plnenú bagetu, či od obchodníka z Mauritánie domorodé černošské farebné oblečenie. Potom prejdite veľkú avenue a zamierte k Veľkej mešite. Od Sainte Anne ku Grand Mosque je to asi 7- 10 minút peši. Najväčšia mešita Konga je schovaná, ale po 500 metroch sa objavia impresívne zelené kupole. Aj keď sa nedostanete dnu, je to veľmi zaujímavé miesto, hlinené ulice, predajcovia bieleho moslimského oblečenia (džalábijí) a hálal jedál. Brazzaville je značne kozmopolitné mesto a moslimovia aj Číňania tu žijú mnoho mnoho generácií.

Z Avenue de la Paix od Basilique St. Anne vidieť aj vežu Nabemba, ktorá je so svojou výškou 106 metrov najvyššou budovou v krajine. Dosť zvláštna, absolútne sa nehodiaca a notoricky predražená stavba. Taxíkom pôjdete určite okolo, veži sa nedá vyhnúť. Od Grande Mosque sa otočíte a peši mierite späť. Cestou už v blízkosti hotela Radisson, oproti budove veľvyslanectva Francúzska, je stará budova pošty. Zamierte sem pokochať sa olejomaľbami známej umeleckej školy z Poto Poto, ktorú v roku 1951 založil Pierre Lods. Obrazy si môžete aj kúpiť a s vývozom nie je žiaden problém.

Prejdete ďalších 100 metrov a ste pred ruským kultúrnym centrom s bustou Gagarina. Ak ste v meste dlhšie (ja som bol obidva krát po 3 až 4 dni), tak si na plagátikoch pred bránou prečítate, aké kultúrne podujatia Rusi organizujú. Túto trasu viete prejsť ľahko peši, a takto vlastne spoznáte kompletné centrum mesta.

Ráno aj pred západom slnka ešte v centre mesta odporúčam navštíviť La Corniche, novovybudovanú ulicu hneď pri rieke. Promenáda je ukončená (večer vysvieteným) mostom Pont du 15 aout 1960, čo je most, ktorý nevedie nikam a jeho moderný tvar v dnešnej dobe značne preskakuje ostatnú architektúru mesta. Vraj hlavným dôvodom jeho stavby bolo naštvať vtedajšieho prezidenta Demokratickej Republiky Kongo Josepha Kabilu, ktorý mal obrovský, vysvietený most presne pred oknom svojej pracovne na druhej strane rieky. Ráno tu športujú ľudia, skôr ako behajú chodia a o 16.00 cez víkendy Corniche zatvoria a konajú sa tu rôzne aktivity. Ideálne vybehnúť sem z Radissonu pred raňajkami, je to peši asi 4 minúty, pri ruskom kultúrnom centre pred Casinom (v obrovskom supermarket Géant Casino si kúpite čokoľvek, ale skoro nič, čo je vyrobené v Kongu) zabočíte vľavo. Ráno je to tu romantické, možno bude nad Kongom hmla, teplo bude určite, vtáky ráno hlasno spievajú, všade to vonia ..a po rieke na drevených pirogách veslujú rybári.

POKRAČOVANIE PREHLIADKY (už taxíkom)

Základom prehliadky Brazzaville je navštíviť pereje – Les Rapides. Nachádzajú sa asi 15-20 minút taxíkom z mesta pri Pont du Djoué. Taxikár vie, kam vás zaviesť, je tu jediná reštaurácia Les Rapides. Reštaurácia je jednoduchá a nechápete, že ju nevylepšia, ale ak vás to má ukľudniť, oproti cez rieku sa nachádza reštaurácia Chez Tintin, ktorá vyzerá ešte horšie. Vstúpte do reštaurácie dverami – väčšina nie je krytá (nesmie teda pršať)- a sadnite si asi 100 metrov rovno pod košatý mangovník. Tu je aj vyhliadka na pereje najlepšia. Vždy keď som tu bol (3x), tak sa deti kúpali v perejách, skákali do nich, šantili, umývali sa. Je to perfektné miesto, kde pochopíte, že Kongo je naozaj smerom k oceánu nesplavné, a nebyť týchto perejí, tak sú obe Kongá omnoho rozvinutejšie. Ale na druhej strane by sa nezachovali tak husté pralesy a Kongo by teda už nebolo Kongom. Rieka Kongo je obrovským zážitkom. Tretia najvodnatejšia rieka sveta je druhou najdlhšou v Afrike (4700 km, po Níle) a má druhé najrozsiahlejšie povodie na svete (3.7 mil. km², po Amazonke). Raz som tu stál koncom apríla a začiatkom mája a jasne som videl, že v decembri boli pereje omnoho mohutnejšie, veď prietok je až o 50% vyšší.

Cestou z centra sa zastavte u veľkej bielej sochy objaviteľa mesta Taliana, šľachtica Pietro Savorgnan de Brazza (2 minúty taxíkom z Radissonu), potom u Hotel de Ville, modernistickej radnice –všetko je po ceste k perejám (taxík pôjde okolo), a potom môžete odbočiť k domu Charlesa de Gaulla, aj keď dnes je v ňom rezidencia francúzskeho veľvyslanca a vysoký plot, a tak nič neuvidíte.

No mojím obľúbeným miestom je najväčší trh mesta v štvrti Bacongo, ktorý sa vola Marché Total. Predávajú tu všetko od bezdrôtových slúchadiel na iPhone (falošné za 1/10 originálnej ceny) až po netopiere a opice (na jedlo). Má to ohromnú šťavu kedykoľvek. Toto je to pravé Kongo a trh je ešte lepší, ešte chaotickejší než Poto Poto. Bacongo je mojou najobľúbenejšou časťou v Brazzaville, aj keď toto žiadna príručka nepíše. Je pre skúsených cestovateľov, ktorí sa neboja, ale to, čo dostanete späť, dostanete iba v Kongu. Ohromnú energiu, exotiku, je to fotografická extáza. Pre týchto, čo chcú vidieť všetko cestou k Les Rapides môžete vo štvrti Plateaux odbočiť na ulicu Generála de Gaulla a pozrieť si sídlo prezidenta. S fotografovaním je v krajinne zmietajúcej sa v opakovanej občianskej vojne so silným policajným a vojenským aparátom, logicky, problém. Cestou na letisko budete prechádzať okolo nových budov, čínskej architektúry, ktoré sú obrovské, ale bez ducha. Toto nie je nutnosť vidieť, ale aj tak sa im nevyhnete.

Bezpečnosť: Tá je v Kongu legitímnou otázkou. Mnohé africké mestá sú v noci nebezpečné, napríklad Douala (Kamerun) či Luanda (Angola) sa po zotmení stávajú bojiskom, a to, že sa vás pokúsia násilne okradnúť je viac menej istotou. Brazzaville je na tom z tohoto hľadiska omnoho lepšie. Treba si však uvedomiť, že posledné boje tu v okolí prebiehali až do decembra 2017, a keď sú boje, tak je situácia o to horšia. V Brazzaville sa ľudia značne neradi fotia, je to úplne iné, ako napríklad v susednej Angole či Gabone. No dá sa fotiť, iba musíte mať tuto poznámku na pamäti. Taxíky berte tie natrené na zeleno, je ich spústa a prakticky všade v meste sa dostanete za 1000 až 2000 CEFA, čo je asi 1.5 až 3 Eurá. Ak má taxík zastavovať (pri soche De Brazza a pod) a ide vlastne o prehliadku a ceny idú nad 10 Euro a viac. Vo všetkých krajinách na rovníku je riziko tropických chorôb vysoké. Od 17.00 sa preto chráňte proti vpichnutiu komárov, noste dlhé rukávy a majte pri sebe kvalitný repelent. Deti sa v perejách Konga kúpu, ale hlavne v decembri a januári sú pereje vskutku nebezpečné, a tak opatrne. Najväčším základom dnešnej bezpečnosti v Kongu je sledovať politickú situáciu.

REŠTAURÁCIE: Odporúčam navštíviť 3 reštaurácie a oblasť nočných barov

  1. Jednak Les Rapides, kde síce lietajú muchy, ale poloha je úžasná. Objednajte si 0.65 l pivo (v teple padne vhod väčší objem, a iný tu ani neponúkajú), donesú vám pohár so servítkou, aby ste si ho mohli utrieť, a nechajú vrchnák, aby ste si pivo zatvárali pred muchami. Dá sa tu aj najesť. Ak si objednáte jedlo, rátajte s dvoma hodinami, kým vám ho prinesú. Obsluha je však milá a zvyknutá na turistov. Ak nejakých v meste stretnete, bude to práve na tomto mieste (väčšinou Francúzi)
  2. Moja najobľúbenejšia je jednoznačne Mami Wata, hneď vedľa Radissonu (Radisson je vysoká budova, a tak je orientácia ľahšia), ktorá má úžasné ambiente a pôsobí luxusne. Menu stojí cca 25 Euro, čo je stále menej než v Radissone. Pozor, ak tu budete robiť fotografie, reštaurácia je plná domácich politikov, ktorí to nemajú radi. Môžete si dať pizzu (ak ste dlho v Afrike, tak padne vhod) ale odporúčam krevety v cognacovej omáčke. Pre tých, čo hľadajú špeciality, odporúčam ochutnať nasolenú rybu (aj keď pozor na kosti) s malými baklažánmi. Ako prílohu vyskúšajte okrem ryže maniok (kasavu) a pečené banány. Jedlo má francúzsky šarm a ide o jednu z najlepších kuchýň v celom štáte. Viete si tu dať aj obed, reštaurácia je otvorená, ale má z vrchu strechu a je teda krytá proti dažďu, ktorý je na rovníku dennou záležitosťou. Ak idete na večeru, majte dlhé nohavice, dlhú košeľu a nasprejujte sa kvalitným repelentom (DEET nad 40%). Sedíte na drevenej terase nad riekou Kongo, mohutná rieka sa okolo Vás valí, sem tam prevesluje okolo na drevenej piroge rybár a vy si pripadáte ako v prírodopisnom filme. Oproti cez rieku jasne vidíte budovy Kinshasy. Rieka vonia, všade okolo vás je botanická záhrada, vtáky večer spievajú hlasnejšie, čašníci majú perfektné uniformy. Kolonializmus už skončil?

3. No a potom je nutnosťou navštíviť “Ngandu”, lokálnu černošskú reštauráciu vo štvrti Bakongo. Sedíte vlastne na kraji hlinenej cesty, umelohmotné stoly a stoličky, studené pivko Ngok a k tomu ugrilované kura a maniok či plantány. Iba si sedíte a okolo chodia predavači s búrskymi orieškami (nie sú vypražené, ako sme zvyknutí u nás, ale mäkšie a čerstvé), či orechmi cola, ktoré keď rozkúšete, nebudete spať celú noc. Práve na týchto miestach sa v Brazzaville objavujú partie “les sapeurs” (Societe des Ambianceurs et des Personnes Elegantes) vyštramákovaných chlapíkov v dandiovskom oblečení s klobúkmi, ktorí zabávajú ľudí priamo na ulici. Dojem luxusu a totálnej úrovne kontrastuje s okolitým prostredím, hlinou a, celkovo, africkým milieu. No atmosféra v nganda je pre mňa to najkrajšie, čo sa dá v Brazzaville zažiť. Sapeurs hľadajte pri reštaurácii Le Lampadaire v Bakongo na Rue Bernard Fouékéle, kam sa dostanete po hlinenej ceste z Avenue Matsoua- ale oni sa pohybujú z reštaurácie do reštaurácie a nikdy nie sú na tom istom mieste, proste typické Kongo – musíte ich nájsť.

4. Cez víkend môžete vyskúšať ešte kultúrnu scénu mesta – nechajte sa taxíkom odviesť k Palacio, čo je známy klub, veľká budova, kde diskotéku otvárajú o polnoci. Dovtedy vojdite do nenápadných barov okolo, kde si pri pivku vychutnáte stand up comedy (vo francúzštine), skvelých raperov, tanečníkov a iných zabávačov. Výborné! Tu pocítite kultúrnu silu mesta. V týchto malých baroch budete jedinými belochmi. Tieto rady totižto v žiadnom bedekri nenájdete a všetci turisti sa riadia iba svojimi zdrojmi. Tie sú našťastie absolútne neaktuálne a píšu ich ľudia, ktorí sa v Afrike nevyznajú, boja sa vstúpiť skutočne dovnútra a ich návštevy sa zameriavajú na európsku časť mesta. Na diskotéky je vstup 2 až 4 eurá a samotné ženy bez doprovodu majú vstup zakázaný.

Čo vidieť navyše?

Pohrebisko tankov.

V roku 2009 som ešte na uliciach Brazzaville videl (a nafotil) tanky. Teraz, ak chcete tanky vidieť, zaplaťte si výlet severne od mesta. Je to kúsok, ale dostanete ho za klasickú konžskú cenu 499 USD/osobu, a v cene je iba doprava. Plus, pozor- sprievodca nevie skoro nič a mnohohodinové meškania či zrušenie prehliadky sú normálom. Aj na takýto jednoduchý výlet musíte mať čas.

Plavba po rieke Kongo.

Drevená piroga s motorom premáva z reštaurácie Mami Wata. Na hodinu stojí 70 Euro. Dlhší výlet na ostrov Ille M’Bamou dvojnásobok. Do pirogy sa zmestí asi 6 ľudí, ale aj viac. Na rezerváciu volajte: 05 521 72 18.

Gorilia rezervácia.

Pre milovníkov prírody je tu Réserve Naturelle de Gorilles de Lésio- Louna- Léfini. Podľa toho, či prší, trvá cesta jedným smerom od 4 do 6 hodín. Preto je lepšie nerobiť tento výlet “na otočku”, ale mať výbavu včítane moskytieri a prespať tu. Reštaurácie neexistujú, a preto musíte mať stravu so sebou. Musíte byť jednoducho plne autonómni. Situácia sa zmení, ale najbližšie roky rapídne zlepšenie nečakajte. Cestovať Kongom samostatne je jednoducho pre skúsených. Plus, v Kongu (je jedno ktorom) všetky veci: ubytovanie, doprava, stoja viac. Pozor, počul som prípady ľudí, čo prišli svojím autom až do tejto rezervácie a vstup im nebol umožnený, lebo rangeri tam práve v tej chvíli neboli prítomní. Taktiež je veľmi malá šanca, že gorily uvidíte. Pri zlej politickej situácii v oblasti Pool môže byť táto cesta nebezpečná.

Kinshasa.

Veľký brat na druhej strane mohutnej rieky. Pre mňa osobne to bol obrovský zážitok. Prejsť cez zhrdzavené obrovské brány, chytiť do ruky roztrhané peniaze Demokratickej republiky Kongo, krajiny ktorá má 20x toľko obyvateľov ako Kongo-Brazzaville. Vstúpite do hlavného mesta jednej z najchudobnejších krajín sveta. “Žobrák, ktorý má plne vrecká diamantové” hovorí sa o “Veľkom Kongu” a Vy ste TU. Ak je vojna, či sa konajú voľby (a to môže viesť k rebélii) majetnejší domorodci vo veľkom trajektami prechádzajú na druhú stranu, respektíve, využívajú 5 minútový let. Raz je zlá situácia tam, raz tam. Kinshasa je pre silné povahy, no je to paráda iba tu byť.

Pointe Noire.

Prímorské mesto plávajúce na ropných peniazoch. Najbohatšie mesto štátu so silnou európskou komunitou expatov. Mesto pláží a diskoték. Okrem Brazzaville ide vlastne o druhé mesto krajiny. Ostatné mestá, bol som aj v Dolisie (tretie najväčšie mesto) a bol som aj v Ouésso (centrum severu) sú vlastne dedinami. Pointe Noire – Punta Negra je rozdelené taktiež na európsku časť okolo Avenue Charles de Gaulle, ktorá začína pri historickej budove železničnej stanice. A africkú časť okolo Grande Marche. Záplava modrých taxíkov a preplnené ulice, aké môžete vidieť iba v Kongu a Nigérii.

TOP 10

  1. Pereje rieky Kongo

Práve kvôli týmto perejám je druhá najdlhšia rieka Afriky nesplavná. Práve tu tesne nad perejami ležia obidve hlavné mestá. Pereje sú teda dôležitým, ale aj úžasným miestom, Kongo sa tu zúži, má šírku “iba” kilometer. Voda hučí, deti do perejí skáču a antimalarické pivko (komár neznáša ak vo vašom pote cíti B vitamín) Ngok s logom krokodíla tu chutí najlepšie.

  1. Najbližšie hlavné mestá sveta

Ak nerátame Vatikán a Rím, potom sú Brazzaville (hlavné mesto Republiky Kongo) a Kinshasa (hlavné mesto Demokratickej republiky Kongo) dvoma najbližšie ležiacimi hlavnými mestami sveta. Ide teda o svetovú TOpku, a preto si ju treba vychutnať. Ideálne, ak sa prechádzate po Cornishi, kde vidíte zreteľné budovy veľkého brata (Kinshasa je najväčším frankofónnym mestom sveta a najväčším africkým mestom južne od rovníka). Let z mesta do mesta trvá 5 minút. Ja som túto vzdialenosť 2x zdolal na lodičke… Po prvýkrát nás vítali ako prvých Slovákov, ešte takúto národnosť nemali zapísanú… No aj dnes sa poľahky zaradíte medzi prvých 10 Slovákov, ktorí sa preplavili z jedného hlavného mesta do druhého. Stále ide o značne exotický počin.

  1. Hlavné mesto Francúzskej rovníkovej Afriky

Brazzaville malo výsadné postavenie. Francúzi odtiaľto riadili obrovské územie (2.5 milióna km²) na ktorom sa dnes nachádzajú štáty: Stredoafrická republika, Čad, Gabon, časť Kamerunu (Francúzska časť), Republika Kongo. Afrique équatoriale française vydávalo dokonca vlastné poštové známky. Zastavte sa napríklad v budove pošty.

  1. Bacongo

Rozsiahla černošská štvrť, kam zavíta veľmi málo cestovateľov. Je rozdelené do množstva častí, napríklad “Slobodná Angola”, “Marche Total” a pod. Budete tu jediným belochom a zažijete tú najpravejšiu Afriku. Predavači na trhu prichádzajú zďaleka a predávajú neuveriteľné veci. Uličky barov, kde hostia sedia na kraji cesty. Kostolíky, ktoré nie sú na mape, ale o to hlasnejšie sa v nich bubnuje. Energia, smiech, temperament, hlinené cesty a kaluže vody. Raj pre skúsených fotografov (fotí sa ťažko).

  1. Mauzóleum de Brazza

Cestovateľovi a šľachticovi Pietro Savorgnanovi de Brazza treba vzdať hold. Pietro nám všetkým môže byť vzorom, ako sa má cestovať a správať k domorodcom. Bol veľkým človekom zo značne vplyvnej rodiny a nevyvyšoval sa, naopak jednal s domorodcami s úctou a uprednostňoval dohody namiesto zbraní. 2. októbra 2006 priletelo lietadlo s pozostatkami tohoto veľkého muža a jeho rodiny na letisko Maya Maya, kde ho čakali traja prezidenti a preniesli ich do mauzólea, pred ktorým stojí známa socha. Určite sa zastavte. V mauzóleu budete sami. Obyvatelia mesta veria, že je to centrum kindoki = čiernej mágie a boja sa vstúpiť. Krypte mauzólea sa hovorí “lebka rovníkovej Afriky.”

6. Obed v Mami Wata Ide o tak výnimočné miesto, že som ho zaradil medzi TOP 10 mesta. Je pre mňa až zarážajúce, že ho bedekre (Lonely Planet, Bradt guide, zo Slovenska a Čiech sem ľudia nechodia) neudávajú ako TOPku. Hlavne ak máte radi veci na úrovni, budete nadšení. V centrálnej Afrike ide o totálne výnimočné miesto. Pokojne môžem konštatovať že ide o jednu z dvoch najlepších reštaurácii na ploche 2.5 milióna km².

7. Bazilika svätej Anny

Nie je to Notre Dame, ale ide o najkrajšiu budovu mesta. Určite sa sem vyberte počas omše, tie sú v Kongu skvelé.

8. Les Sapeurs

Originálna subkultúra, ktorá je mne osobne omnoho sympatikejšia, než u nás moderní hipstery. Hipster vyzerá hnusne, je to jaskyniar a zakladá si na tom. Z hipstera srší chudoba a priemernosť, všetci vopred vieme čo povie, mračí sa. Sapeurs sú pravým opakom, sú originálni, ľudia new age, ktorí rozdávajú radosť, pozitívnu energiu a sú cool. Muži ale aj ženy majú oblek od Yves Saint Lauranta, motýlik od Versaceho a okuliare od Diora. Nielen farebne motýliky, ale aj exotické kravaty či šatky, traky, vychádzkové paličky, nádherné klobúky. No zladenie je prehnané, farby extrémne odvážne, presný opak európskej striedmosti. No pritom to sedí. Pásikavé košele a nohavice sú zladené z hodvábnou podšívkou saka a farebnými topánkami z krokodílej kože. Šaty Saupeura stoja v priemere 3000 Euro, a to hovoríme o ľuďoch, čo bývajú v domoch, kde neexistuje tečúca voda. Louise Vuitton, Gucci, Cartier, Givenci nakúpených v “sola”, čo v jazyku lingala znamená second hand, alebo zdedený po rodičoch. Okázalý luxus a okolo africká realita. O to viac sa les sapeurs vynímajú. Les Sapeurs nájdete v baroch v Bacongo cez víkendy alebo na pohreboch.

9. Kultúra Francúzskeho Konga

Nielen Les Sapeurs sú dôkazom toho, že v Kongu majú ľudia umelecký talent. Trúfajú si na niečo, na čo my belosi nemáme. Tá extravagancia a temperament sa sem hodia. Maliarska škola z Poto Poto, produkuje  na náš vkus farebnejšie obrazy, ale zastavte sa. Možno niečo objavíte. Pablo Picasso zbieral masky z rovníkovej Afriky a tieto obrazy z tejto kultúri vychádzajú taktiež. Pri tak malom počte turistov viete získať zaujímavú olejomaľbu za veľmi prijateľnú cenu. Stand up commedy a živá hudba v nočných baroch cez víkendy je ďalšou výnimočnou ukážkou. O tanci nehovoriac. ... Obrovský zážitok! V tých baroch som bol vždy sám, nikdy ani jeden beloch. Toto je stále veľká výnimočnosť Brazzaville. Toto mesto je skutočné.

10. Veža Nabemba

Tento konkávny cylinder je najvyššou stavbou celej krajiny. Architektom bol Jean Marie Legrand, vežu nejdete na ulici Amilcara Cabrala a nedokážete ju prehliadnuť, keďže viac razy pôjdete okolo. V roku 1997 počas občianskej vojny bola rozstrieľaná, ale zreštaurovali ju (za premrštenú cenu), a teraz ide o jednu z neprehliadnuteľných atrakcií mesta v blízkosti rieky.

11. Blízkosť džungle -toto je niečo navyše

Napriek neustálemu rozvoju je Brazzaville, položené iba 500 km južne od rovníka, miestom, kde keď zapichnete do zeme metlu, o rok je z nej košatý strom. 30 metrov vysoké stromy tu rastú menej ako 10 rokov, bambusy sú obrovských rozmerov. V mierových časoch treba vyraziť za mesto a užiť si abundantnú prírodu. Stretnete gorilu? Každým rokom máte väčšiu a väčšiu šancu. Ja som ich v Republike Kongo videl. Prajem veľa šťastia aj vám.

Slovo na záver: Brazzaville je, ako celé Kongo, drahým mestom. Ak sa teda chcete priblížiť k európskemu štandardu služieb. Ak sa uspokojíte s africkým štandardom, tak je to lacné. Streeet food stojí 1 Euro a pivo v pouličných stánkoch aj menej. Každopádne, Brazzaville je bezpečným a príjemným mestom. Slovo príjemné sa používa v spojitosti s Kongom málokedy, ale Brazzaville príjemným mestom je. Násilných trestných činov je viac v Bratislave ako tu a mesto je pokojné a voňavé. Áno, v Kongu nefunguje nič! Najjednoduchšie, inde úplne bežné úkony – napríklad poslať pohľadnicu – požadujú od vás vydanie množstva energie, a aj tak máte menej ako 50%, že pohľadnica dorazí do cieľa. A to je tak so všetkým. O to lepšie si môžete oddýchnuť, lebo veci aj tak fungovať nebudú. Skúste nerobiť nič, ako to vedia práve Afričania z oblasti rovníka. Skúste si deň, dva v bývalom hlavnom meste “Slobodného Francúzska” užívať maximálnu slobodu. Nerobte nič a užívajte si život!

Foto: raňajky do postele v hoteli Saphire v centre Brazzaville, foto Ľuboš Fellner

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Kongo

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva