Takto pred rokom som sa vrátil z Islandu. Teraz je 201. deň roka a práve som sa vrátil z cesty dlhej asi 7500 km. Škandinávia a Laponsko boli mojím domovom necelých 19 dní. Prešiel som Poľskom, kde bol jeden z dvoch dní na našej púti kedy vôbec nepršalo. Bolo teplo a tak som sa schladil v Mazurských jazerách. Potom som sa ocitol v Pobaltí, ochutnal výborné národné jedlá a prešiel sa zaujímavými mestami (Kaunas, Riga, Tallinn). Trajektom som sa presunul do mesta Helsinki a následne som okúsil akou krajinou je Fínsko - "krajina tisícich jazier a miliónov komárov" ako povedala jedna účastníčka zájazdu. ?. Medvedí okruh (Karhunkierros) sme celý neprešli, ale 54 km z 82 km nám stačilo a viac sme v pláne ani nemali. Samozrejme fínska sauna nechýbala a namiesto diplomu o pokorení polárneho kruhu sme sa pri tejto hranici pofotili. Niektorí stihli dať "svojku" s Dedom Mrázom. Švédskom sme prefrčali s pár zastávkami v mestách a v ušiach nám zostala hrať ABBA. A potom to prišlo. Nórsko. Neposlušní trolovia, trolia cesta, fjordy, Galdhøpiggen - najvyšší vrch Škandinávie a celej severnej Európy, Trondheim a rafting na rieke Sjoa. Nórsko je neuveriteľná krajina. Krajina dúhy, dažďa a slnka. Po týchto dňoch začal náš presun domov. Cestou sme navštívili Göteborg (2002 IIHF zlato SVK), Oslo s nádhernou operou, Kodaň so svojím vlastným štátom v meste - Christiania, kde platia vlastné pravidlá a trh, na ktorom zväčša býva ovocie a zelenina vystriedali mäkké drogy. Berlín sme tiež navštívili, a tak som okrem Berlínskeho múru mal možnosť vidieť aj slávnu Nefertiti v múzeu. A odtiaľ domov cez Prahu a Brno. Teraz ležím v posteli a spomínam. A okrem spomínania som si domov priniesol šťastie. Šťastie, ktoré prinesie niečo ďalšie a možno nečakané. Sám sa nechám prekvapiť. ?
