Zaujímavosti z Bosny Ako to v Bosne funguje?

Bosna je krajina plná zaujímavostí. „Salám alejkum“ zdraví asi 20  ročný chalan dvoch 40tníkov pri vedľajšom stole. Alejkum salám, odpovedajú. Všetci sú podľa výzoru Slovania. Objednal som si tanier - bosnianske špeciality japrag (mäso v hroznovom liste), dolma (ryža v hroznovom liste), džuveč (to poznáte, mňam- vegetariánske hody),  sarma ( to isté čo japrag, ale v kapustovom liste), jahňacina urobená pod sacom (v Maroku túto metódu  volajú tadžín a kebab- známe balkánske čevapčiči. Kebab - cevap. Tu je cevap  najlepší na svete, pridávajú viac baraniny, ktorá je mastnejšia a cevap má lepšiu chuť. Sedím asi 0.5 km od starého mosta a napriek TOP sezóne som v reštaurácii jediným turistom. Reštaurácia je blízko Neretvy, vedľa mešity a susedí s obrovským pozemkom ambasády Saudskej Arábie. Turecký konzulát ( taktiež politický spojenec USA ako Saudi) sa nachádza ešte na lepšom mieste asi v najkrajšej budove promenády na ulici Mala Tepa iba 5 minút peši od presláveného Starého mostu. Sedím  na ľavom brehu Neretvy. Pravému, chorvátskemu brehu dominuje najvyššia budova mesta, kampanila novučkej katedrály. Mostar je hlavným mestom Hercegoviny, kamenistej oblasti, obkolesený vrchmi ako prirodzeným valom. Hrdo tu vlajú modro žlté vlajky federatívnej Bosny a Hercegoviny, jednotného to štátu veľkosti Slovenska.  Musím sa vrátiť do Dubrovníka a hľadám odkiaľ. Sú tu dve autobusové stanice, kresťanská a moslimská, dve polície, dva školské systémy. Navzájom nekomunikujú. Hmm.  Keď prechádzame z Trebinje smerom na Mostar stretávame minimum iných áut. Iba Kusturica tu nahnal ovce do kruhu a natáča svoj nový film. Narodil sa v Bosne ako moslim no prestúpil na pravoslávnu vieru. Jeho filmy jasné vyjadrujú chaos, ktorý Bosnianska vojna doniesla. Zlo páchali jednotliví, konkrétni ľudia, nie národy. Nešlo ani o boj medzi náboženstvami. To bola len krásna zámienka pre politikov, ktorí sa opäť raz realizovali.  Veď náboženstvo bolo v Juhoslávii podobne ako u nás v Československu potláčané, ľudia sa ženili a vydávali medzi sebou, ešte jedna, dve generácie a nikto by ani nevedel čo je. Matka moslimka, otec pravoslávny, teta katolícka, to bolo v Bosne úplne bežne. Mnoho ľudí v Bosne si písalo moslim - neveriaci. Väčšina moslimov chlastala prvú ligu. Naozaj tu náboženstvo nikto neriešil. Poslednú noc sme spali v Trebinje. To mesto, so starou tureckou štvrtou a aj tu so starým tureckým mostom (Arslanagič), večer pekne osvetleným,  má prekvapilo. Po Dubrovníku  plnom turistov, ktorým môžete spokojne servírovať rozmrazené japonské "ligné na žaru", samozrejme s hranolkami, pôsobí Trebinje oslobodzujúco. Staré centrum je plné. Domácich. Chudobné ale hrdé, ako mestá na Kube. Hovorím o rokoch doteraz, lebo Kuba bude o chvíľu drancovaná lacnými cruise ships tak ako Dubrovník... Všade na svete hrá v rádiách všade to isté, dokonca na Tonga namiesto polynézskej hudby hrá rapper 50 cent. No v Trebinje som všade (!!!) počul hrať  len srbské hity. Vo všetkých krčmách, v našom hoteli - inak veľmi peknom nazvanom po granátových jablkách. Ide o zatiaľ najlepší hotel Balkánu ak nerátam Dubrovník. Bosna bola súčasťou Rakúsko-Uhorska a to proste cítiť všade. Rakúsko vládlo 40 rokov, Turci 400. No aj tak. Trebinje, najjužnejšie mesto Bosny a Hercegoviny ( vládol tu Herzog) je chudobnejšie, bez turistov, no hrdé a pekne, s neopakovateľným pozitívnym fluidum.   Napriek osmanskému centru je to dnes jednoznačne Srbské mesto. Ľavý breh Neretvy v Mostare je jednoznačne moslimský. Po ceste Trebinje - Mostar kde sme okrem kamenia a Kusturicu skoro nič nevideli pred vstupom do každej dedinky vlajú vlajky Republiky Srpskej a pre istotu sú namaľované aj na betónových tabuliach. Bosnianska žlto modrá vlajka je absolútne iná než slovanská ( červeno- modro- biela) Republiky Srpskej. Daytonská dohoda nebude  fungovať. Dištrikt Brčko to čo je? Bosna- toto ešte len bude prúser!