Brestská pevnosť sa stala symbolom Bieloruska a patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky celej krajiny. Leží na dosah Poľsku a dokonca to k nej máte bližšie z Varšavy, než z Minsku. Bielorusi sú však na toto miesto patrične hrdí a tak ho ukazujú v každej reklame na turizmus vo svojej krajine. Nečakajte tu žiadnu starobylú pevnosť, ktorej múry by vám odrazu začali vyratúvať stáročia a rozprávať príbehy zabudnutých dynastií či kráľovských rodov. Svoje korene zapustila táto pevnosť len v roku 1836, hoci je pravda, že aj dávno pred ňou tu stálo stredoveké osídlenie, ale to nemá s Brestskou pevnosťou nič spoločné. Výstavba netrvala desaťročia, ale len šesť rokov po začatí stavby sa už na ňu mohli ľudia spoľahnúť a začala si plniť svoju funkciu. Musel to byť fantastický pohľad, ak si predstavíme, že pevnosť hradby je dlhá cez 6 kilometrov a zmestilo sa do nej okolo 12 000 vojakov! Pevnosti sa dotkla aj 1.svetová vojna, niektoré jej časti to neprežili, ale na svoje zapísanie do dejín ešte len čakala. To sa udialo až v udalostiach 2.svetovej vojny, pretože hneď na jej začiatku, a teda v 1939, ju Nemci dobyli a nastal tu veľmi zaujímavý stav, keďže vďaka paktu Ribbentrop-Molotov sa ustanovila hranica na rieke Bug a to v realite znamenalo, že kým jedna časť pevnosti patrila Nemcom, tá druhá, hneď za riekou, bola v rukách Sovietov a Červenej armády. Dá sa predstaviť to napätie? Dve znepriatelené vojská len pár metrov od seba. Neustále hľadieť na druhú stranu, či už príde útok, a tak ste stále v pohotovosti. Útok však na seba nechal dlho čakať a nastal až 22.júna 1941, kedy to už Nemci nevydržali, zaútočili na Sovietov a spustili tak jednu z prvých veľkých potyčiek oboch národov vo veľkej vojne. Operácia Barbarossa, ako vošla do dejín, trvala len medzi 22.6 a 29.6, no vyžiadala si cez 2500 mŕtvych, tisíce zranených a tisíce zajatcov. Nemci mali rozhodne navrch, no Sovieti sa nevzdávali a medzi najznámejších obrancov Brestskej pevnosti patril major Pjotr Gavrilov, ktorý sa stal vojnovým hrdinom. Koniec vojny napokon prežil v nemeckom zajatí, neskôr dokonca sám velil zajateckému táboru na Sibíri, a neskôr sa dokázal vrátiť do bežného života až do jeho smrti v roku 1979, kedy ho pochovali práve v Breste. Obrancovia pevnosti sa jednoducho nechceli vzdať a chceli bojovať do posledného muža. Pevnosť však obrániť nedokázali a napokon Nemcom padla do rúk, hoci sami uznali udatnosť s akou Sovieti bojovali. V roku 1965 dostal Brest čestný titul „pevnosť-hrdina“ a dnes je otvorená ako pamiatka, kde sa môžete naučiť viac z jej dejín. BUBO vás sem rozhodne pozýva, pretože miesto s takou zaujímavou históriou je vždy obrovským zážitkom!
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
