Srí Lanka - cestovateľská bomba

Po dlhých týždňoch vybavovania, hľadania tých správnych ľudí a byrokratických povoleniach sme sa nakoniec odhodlali ísť do toho. Sme v tamilskej časti ostrova Srí Lanka, na miestach kde ešte v roku 2009 sa odohrávali tie najbrutálnejšie boje, no chvalabohu vojna je už minulosťou a dnes je tu oficiálne mier. No ľudia si to ešte nesú hlboko v sebe, predsa niektorí prežili celý život vo vojne a tá trvala neuveriteľných takmer 30 rokov. Teroristi zo skupiny Tamilské Tigre bojovali o vytvorenie vlastného tamilského štátu na severe ostrova a na odpor im stali vládne ozbrojené zložky. Vojna sa už skončila, no vznikol nový problém. Čo s ľuďmi, ktorí nevedia v živote nič iné, len držať zbraň a zabíjať? Vláda spustila rehabilitačný program, ktorý financuje výstavbu záchytných centier pre bývalých teroristov, kde sa ich snažia naučiť nejakému remeslu a opäť ich tak zaradiť do spoločnosti. Finančne je to stratový program, ktorý je ale v rámci bezpečnosti absolútne nevyhnutný, pretože nikto nechce aby po uliciach behali nezamestnaní bývalí teroristi neschopní sa o seba postarať a zarobiť si peniaze. V týchto centrách ich vyučia remeslu a ešte aj zamestnajú. Za mesiac si vedia zarobiť asi 300€ a všetci zarábajú rovnako, aby si nikto nezávidel. Nám sa podarilo nakontaktovať sa na chlapíka, ktorý bol vysoko postaveným dôstojníkom u Tamilských Tigrov a mal na starosti tzv. morských tigrov, čo bola špeciálna samovražedná jednotka, ktorá riadila a odpaľovala rakety naložené TNT smerom na vládne vojenské lode. V prípade, že by rakety minuli cieľ, tak mali prikázané, vraziť rovno so svojou vlastnou loďou (naloženou TNT v podpalubí) do nepriateľskej lode a odpáliť sa do vzduchu. Taktiež v prípade ak by ich pri útoku chytili a prežili by, každý z nich nosil na krku ampulku s kyanidom, ktorý museli vypiť a radšej sa tak zabiť ako dostať sa do rúk nepriateľa. No a tento chlapík na istom utajenom mieste s nami nastúpil do autobusu a z hlavnej cesty sme to stočili hlboko do vnútrozemia. Prešli sme niekoľkými policajnými kontrolami, až sme sa dostali na miesto - dostali sme pozvanie navštíviť rehabilitačný kemp určený pre samovražedných atentátnikov! To si neviete predstaviť ten pocit, keď nás vítali a podávali si s nami ruky. Niet ani divu, tu sa ešte nikdy žiaden turista nedostal, lebo by ho stopli hneď na prvej policajnej kontrole. Naša skupina tu bola úplne prvá z celého sveta!! Ešte stále vstrebávame tento bombový zážitok a pomaly si začíname uvedomovať kam sa nám podarilo dostať a čo sme vlastne zažili. Dlhé týždne vybavovania a hľadania tých správnych ľudí so správnymi konexiami stalo jednoznačne za to. Veď kto môže povedať že sa stretol a osobne si podával ruky s viac ako 100 bývalými teroristami, ktorí na sebe nosili vesty s výbušninami a len čakali na príkaz kedy sa majú odpáliť? A akí sú títo ľudia dnes? Toto bola cestovateľská bomba a to takmer doslova!