Charita pre siroty, ktorým rodiny zomreli na ebolu

Tento cestovateľský príspevok je o charite a o hystérii s covidom. Na covid je odborník dnes každý, a táto téma budí vášne. Covid existuje a je to zákerná choroba. Ale... Ebola je násobne, mnoho-mnohonásobne smrteľnejšia než covid-19. Verím, že keby som ja viedol boj proti covidu, zomrie menej ľudí a ekonomika bude v omnoho lepšom stave. Nevyznela predchádzajúca veta veľkohubo? Je to tým, že som prežil ebola tour. Je to tým, že celý život žijem s prenosnými chorobami v úzkom kontakte, a aj na stránkach tohoto cestovateľského Fóra sa dočítate o SARS, chorobe ZIKA, Prasacej, vtáčej chrípke a pod. A vždy ide o osobné skúsenosti, ktoré nemal žiadny člen pandemickej komisie v SR. Žltá zimnica a malária sú choroby, ktoré ja riešim denne posledných 30 rokov – nechcem, aby ich dostali moji klienti. Nedostal som ich nikdy ani ja. Aj tieto choroby sú opäť pre mladých ľudí a deti smrteľnejšie než covid-19. No nie je okolo nich taká mediálna hystéria. Svet -voliči populistických demokracií- si vyžiadali, aby vlády zasiahli proti covidu tak ako zasiahli. Nech sa páči. Keby títo istí voliči boli so mnou na „Ebola tour“, nič takéhoto by sa nestalo. Voliči by videli, že sa dá bojovať (rozumne!!!) proti akejkoľvek hnusobe. Pochopili by, že najväčšou hnusobou je obmedzenie našej slobody politikmi, a to, že nás zbytočné lockdowny oslabia ešte viac. A ešte to len príde: od ekonomického pádu po morálne pády, a degenerácia populistických spoločností bude pokračovať! Pri covide normálnym (nie chorým – rakovina atď) mladým ľuďom stačí piť lipový čaj a na 99.9% nezomrú. Pri ebole je to naopak a na začiatku ochorenia bola úmrtnosť aj mladých ľudí okolo 90%. A ja som sa sem práve vtedy vybral, aby som ukázal, že hystéria veci iba zhorší a rozumný cestovateľ neochorie. Prešiel som s partiou všetky najviac postihnuté krajiny ebolou!  Logicky sme nič nechytili a týmto vedeckým pokusom som chcel ukázať, že sa dá chorobám vyvarovať a dá sa vyvarovať aj covidu - keď jednáte ROZUMNE. Dokonca som bol na tejto ceste aj na viacerých pohreboch a práve tu sa ebola prenáša.... No viem, čo som robil, respektíve, čoho sme sa vyvarovávali. No škoda, že túto skúsenosť nemali šéfovia pandemických komisií, všetko by vyzeralo inak. Teraz idem ja po diaľnici v protismere  -jediný križiak – idem proti prúdu, proti všetkým. V marci 2019 by tomuto článku verilo promile Slovákov, dnes možno 10%, no verím, že príde čas, kedy vypláva na povrch pravda, a ľudia pochopia, čo sa tu s nami udialo.  Každopádne, covid je zlá choroba a treba proti nemu bojovať – lenže rozumne! No a nech robíte čo robíte, ľudia zomrú a pozostalým treba pomôcť. Nezľahčujem covid a samozrejme aj ja poznám tých, ktorí mali ťažké priebehy. Ebola je omnoho horšia a tak zomrelo mnoho mladých ľudí, náhle, a zostali po nich malé deti. Preto som niesol charitu sirotám, ktorým zomreli rodičia na ebolu. Ukazoval som, že rozumný cestovateľ sa ebolou nenakazí, ale na druhej strane pomáham! S Maťom sa vyberáme odovzdať charitu v Conakry. 30 kg balík vláčim už cez 11 hraníc, prešiel Afrikou vyše 4000 km a teraz nadíde tá chvíľa. Platil som za neho v lietadle za nadváhu, musel na pár hraniciach zaplatiť „clo“, aby mi balík pustili cez hranice. Asi by bolo lacnejšie ho poslať DHL sem do Conakry, no to by nedošiel, ukradli by ho ešte skôr... V tom horku je niesť tú záťaž ohromná makačka, viem, že nespasím svet, ale ide o to, že viem, že pomoc treba! Aspoň trošku.  Cez naše kontakty tu máme vybavené stretnutie s organizáciou, ktorá sa stará o siroty, ktorých rodičia umreli na ebolu. Hádžem balík na plece, a aj keď práve slnko zapadá, potím sa ako vôl. Rýchlejšie v tej zápche ideme peši než taxíkom či na motorke. Sme vo štvrti tesne pri letisku, odbočíme na hlinenú ulicu, vyhýbame sa kalužiam, teda, snažíme sa vyhýbať. A sme tu. V lýceu, kde tieto siroty vzdelávajú. Je už tma, tu pri rovníku slnko doslova padne dole z oblohy a ukazuje sa mesiac, ktorý na oblohe leží ako plátok žltého melóna. Otvoril nám správca lýcea, ktorý zároveň spravuje nadáciu pre siroty. Na tabuli je napísané, že prichádza charita pre siroty po ebole zo Slovenska. Odovzdávame charitu a dostávame poďakovanie. Potom mám napísať na tabuľu svoju mailovú adresu, aby sme boli v kontakte. Fotia sa s nami, stískajú nás. Posledných 5 dní cestujeme od rána do večera, som strašne unavený. Dnes som neraňajkoval a na obed som schrúmal polovicu suchej bagety. Večeru sme si nechali urobiť u Obamu, ja som si objednal kalamáre s banánmi a už sa fakt teším. No je to fajn, že sme na túto charitu našli v tom všetkom ešte silu. Toto bolo morálne vyvrcholenie celej našej Ebola tour! Bojujem mnoho rokov proti tomu, aby sa z pandémie stala hystéria – prehral som. Sprostosť a sila farmabiznisu zvíťazili.