O čo dnes ide v Guinei? Vojenský puč odstránil „demokratického prezidenta“ Alpha Condé. Keď som po prvý raz prechádzal centrom Konakry, skoro ma vojaci zastrelili. Môj hotel bol totižto v miestach, kde stál aj prezidentský palác, v ktorom býval Alpha Conde. Podľa mediálnych správ to bol demokrat, ale toto, čo sa mi stalo, som zažil posledne pred prezidentským palácom v Paraguaji v minulom storočí. Bolo len čosi po 20.00, my sme išli z reštaurácie Obama dole pri rybom trhu a zrazu som mal na čele samopal a tlupa vojakov v červených baretách kričala ako šialená. Po francúzsky, tou lámanou africkou francúzštinou... Boli sme asi štyria, piati chalani, takí, čo chodia so mnou na expedície (mierili sme do „najvzdialenejšieho mesta sveta“ do Timbuktu), a tak sme vyzerali zrejme trošku drsnejšie? Každopádne vojaci, zrejme v túto hodinku už trošku podgurážení, ako je v Afrike zvykom, nás vyhodnotili ako problém – konkurenčné komando, alebo sa len tak chceli zabaviť. Keď to na nás príliš nezabralo a nerozplakali sme sa, tak z obrneného auta zoskočil šéf, - ktorého v tomto cestovateľskom príspevku budem volať Doumbouya -, a vysvetľuje mi už zrozumiteľnejšie „Nevieš, že po 20.00 je zakázané vychádzať?“ Nie. „Nevieš, že tu vedľa prezidentského paláce je zakázané po zotmení chodiť?“ Nie. Ukazujem mu vizitku hotela, kde bývame... Ok, je to zrejme najlepší hotel mesta, a teda sa nachádza hneď vedľa paláca prezidenta. Medzi nami strašná diera - práve zaviedli elektronické otváranie dverí klasickou kartičkou, ale nefungovalo im to, a do izby ma dostávali traja ľudia včítane hlavného inžiniera niekoľko hodín. Takto vyzerá proste Konakry. „Musíš ísť okolo“ naznačuje rukou, v ktorej drží samopal veľký oblúk, šéf ochranky. „Však tu 100m je už náš hotel“ odpovedám, „Kam dokola?“ Náš hotel leží na konci polostrova a dokola to môže byť aj kilometre... Tak sa naťahujeme, ale situácia sa už ukľudnila, sadli sme si celkovo a postupne nás pustia. Plácneme si rukou, usmejeme sa, on vidí, že ja som „Afričan“ a som v pohode a tak je v pohode aj on. Tu v Afrike je omnoho menej vzdelania a omnoho viac sa dáva na pocity. A aj v dnešnej Guinei ide skôr o pocity. Národ získal pocit, že sa krajina nemení a túžba prezidenta po „skutočnej demokracii“ nie je pravdivá a ani reálna. O tom, ako si staručký ale neuveriteľne čiperný Alpha Condé koncom minulého októbra presadil tretie funkčné obdobie, sme písali na tomto cestovateľskom Fóre v príspevku: Alpha Conde vs Cellou Dalein Diallo. V cestovateľskom príspevku som písal, že politika v Guinei funguje tak ako v celej Afrike, v zmysle jasných etnických línií: prezidentova základňa patrí medzi etnickú komunitu - kmeňa Malinke, zatiaľ čo opozičný politik Cellou Dalein Diallo má silnú podporu medzi obyvateľmi Fulani (Peul). Rodičia Alpha Condé sú pôvodom z Burkina Faso, ale to nie je až tak dôležité (trochu áno), ale sú z určitého kmeňa. O týchto kmeňoch píšem v blogu o Najbohatšom mužovi sveta -v tomto blogu nájdete aj veľa fotografií týchto kmeňov. Alpha Condé mal trošku aj smolu. Pre pandémiu corony sa mu nepodarilo rozbehnúť bane v Simandou, ktoré by znamenali obrovský príjem do štátnej kasy. Guinea je extrémne chudobnou krajinou, až nelogicky chudobnou. Guineu som na svojich cestách „Ebola tour“ prešiel z východu na absolútny západ (expedičný prechod z Guinei do Guinei Bissaw bola jedna z mojich najťažších ciest Afrikou), ale prešiel som ju aj z juhu na sever a zo severu na juh, prebrázdil som krajinu a jej hory na viacerých cestách. Žiadni turisti, a pritom by mohli byť. Chudoba väčšia než v okolí a pritom obrovské náleziská zlata a nielen zlata. Pozrite si v blogu o Expedícii Timbuktu fotografie z baní na zlato, kde sa aj dnes pracuje ako v stredoveku. Bývalá francúzska kolónia sa jednoducho nevie odlepiť od dna. No ak chcete na našej planéte ochutnať skutočnú exotiku a nechcete riskovať v Afganistane Iraku či Líbyi, tak Guinea je vcelku bezpečnou krajinou, obrovskou a rôznorodou. Proti dnešnému vojenskému puču sa postavil prezident Ghany, Nana Akuffo-Addo. Ghana bola prvou krajinou, ktorá sa v marci roku 1957 oslobodila od kolonizátorov a preto majú jej politici v Afrike dobré meno. Už od čias Kwame Nkrumaha, ktorý po svinskom prevrate podporovanom “západom” žil práve tu v Conakry. Nkrumah nebol ako dnešní slovenskí politici, bol to vzdelanec, hrával na klavír (uprednostňoval Steinway), napísal 14 kníh. Každopádne Guinea a Ghana majú od týchto čias k sebe blízko. Prezident Ghany sa postavil za Guineu aj keď mu doma opozícia vyčíta, že Nkrumaha nemá rad. Veď ako by aj mohol, Nkrumah (nebol to úplný baránok, bol to revolucionár) zatkol jeho prastrýka (J.B.Dankwa) a ten vo väzení zomrel. Tak ako všade, všetko je trošku zložitejšie. Nana Akufo- Addo je z dobrej rodiny, dokonca z kráľovskej rodiny a ja mu držím palce. Som presvedčený, že krajine nemajú šancu pomôcť jednoduchí či obyčajní ľudia - to sme tu už predsa za komunistov skúšali - no že väčšiu šancu pohnúť národ či krajinu vpred má vzdelaná a kultivovaná elita. No elita, ktorá má „gule“, ktorá nie je zdegenerovaná, pracuje a vie dosahovať výsledky. Alpha Conde nedokázal dať Guinei prosperitu. Začal sa hrať na demokrata, a tí výsledky predsa nepotrebujú, tým stačí v dnešnej dobe populistický hlas ľudu. Tváril sa ako druhý Nelson Mandela, lenže Mandela bol veľkým človekom a Alpha, aj keď bol vo väzení, takým veľkým človekom jednoducho nie je. Teraz Alpha Conde stratil aj tento (populistický) hlas ľudu. Už v októbrových voľbách (voľby Conde Diallo Guinea ) vyhral tesne s 59.5 % hlasov, no hneď po voľbách v pouličných roztržkách zomrelo asi tucet ľudí a aj následne viacerí putovali do väzenia. Je zaujímavé, ako po voľbách v roku 2010 uznávaný a západnými médiami ospevovaný Alpha Condé, je v roku 2021 braný ako diktátor. Hmm. Neberte to ako fakt a pozrite sa bližšie o čo ide. Hľadajte dôvod! Alpha Conde bol hlavným kritikom postupnosti Guinejských lídrov: Ahmed Sekou Toure, ktorý vládol od nezávislosti v roku 1958 až do svojej smrti v roku 1984. Následne bojoval proti nie príliš vzdelanému moslimskému fanatikovi Lansana Conte (kmeň Susu), ktorý sa chopil moci prevratom po Toureovej smrti. Nasledoval boj s Moussa Dadis Camara, ktorý viedol prevrat po Conteho smrti v roku 2008. Alpha Conde, ktorý má dnes 83 rokov, zažil vládu všetkých a odhodlane proti nim bojoval. No dnes bez prosperity a bez hlasu ľudu stratil nárok na svoj úrad. Pre Guineu to však nie je dobrá správa a krajina ostane naďalej hybernovaná. Kedysi mala práve Guinea obrovskú šancu na úspech, ale systematicky si všetky šance premrhala. Dnes všetci moji známi v Guinei hovoria, že ľudia stoja za vojskom. Všetky šance Guinei prešli okolo nepovšimnuté. Inak zaujímalo by ma, či šéf armády, ktorá dnes zvrhla Alpha Condeho, Doumbouya, nie je ten istý chlapík, s ktorým som mal ja „problémy“ v Conakry kedysi. Veľmi sa mi na neho podobá =) A Doumbouya bol vybratý práve Alpha Condém a vycvičený, aby ho chránil.... Keď veľa cestujete, tak sa Vám udejú naozaj zvláštne veci. Prečítajte si môj krátky blog, ako som bol v deň smrti Matky Terezy v Kalkate. To, čo chcel dokázať Alpha Condé, - zjednotiť národ, je beh na dlhé trate. Dnes jeho politický maratón skončil.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Afrika
- Otrokárstvo v Afrike
- Laas Geel - prehistorické skalné maľby
- Pivo v Afrike - africké značky pív
- Národné jedlo Egypta - košarí
- Veľké jazerá Afriky
- Kasta hudobníkov – Grioti, Džalí
- Conakry – hlavné mesto Guinei
- Epic Sana
- Voľby v najmenšej krajine Afriky
- Saif Kaddáfí – politická budúcnosť Líbye
- Rady na cesty - triky a tipy od najväčšieho cestovateľa
- Panna v islame. Hurisky a postavenie moslimských žien
- Moslimské arabské mená
- Queer Afrika, homosexualita a homofóbia
- Hargheisa - hlavné mesto Somalilandu
- Skalné maľby a rytiny Alžírsko - UNESCO
- Somálska diaspora a celebrity
- Najbohatšia krajina Afriky
- Bilharióza, schistozomiáza
- Jazero Tanganika – najdlhšie jazero sveta