Mali empire- malijská ríša

2. najväčšia ríša sveta mala svoje hlavné mesto väčšinu času v dnešnej Guinei. Skutočne išlo o 2. najväčšou ríšu danej doby? Áno, o Malijskej ríši (1235 – 1670) vieme veľa z rozprávania najväčšieho cestovateľa sveta Ibn Battútu a tak presne vieme čísla aj rozlohu. O Mongolskej ríši z toho istého obdobia z rozprávania Marco Pola, ktorý cestoval iba pár rokov pred Battutom. Vieme, že začiatkom 13. storočia vládcovia Malijskej ríše prijali islam a stali sa v danej oblasti Západnej Afriky vodcami. Počas svojej vlády najbohatší muž histórie, Mansa Musu rozšíril ríšu na dvojnásobok a v danej dobe išlo o druhú najrozsiahlejšiu ríšu sveta (po Mongolskej). Ríša sa rozprestierala od Atlantického oceánu v dnešnom Senegale cez Mauritániu, Gambiu, Guineu- Bissau, Guineu, Mali, Burkina Faso, Pobrežie Slonoviny až po Niger. Identita hlavného mesta Malijskej ríše je predmetom sporu. Vedci lokalizovali hlavné mesto v Niani (na hranici Guinei a Mali) alebo niekde v Nigeri, alebo tvrdia, že hlavné mesto ani neexistovalo. K tejto neistote prispievajú zdanlivo protichodné správy od arabských návštevníkov, nedostatok definitívnych archeologických dôkazov a rozmanitosť ústnych tradícií v skladbách griotov. Osobitná výzva spočíva v interpretácii skorých arabských rukopisov, v ktorých bez cudzích samohlások a diakritických znamienok možno cudzie mená čítať rôznymi spôsobmi (napr. Biti, Buti, Yiti, Titi). Každopádne cestovateľ Ibn Battuta a Leo Africanus nazývajú hlavné mesto ríše: „Mali“ Okrem zlata bola ďalšou komoditou Malijskej ríše soľ. Soľ bola v subsaharskej Afrike rovnako cenná, ak nie cennejšia ako zlato. Bola rozrezaná na kusy a vyzerala ako kameň a dalo sa ňou platiť ako zlatom prakticky v celej ríši. Obyvatelia juhu mali zlato, ale potrebovali pre svoju stravu soľ. „Soľ ide zo severu, zlato z juhu. Boh je tu pre všetkých. No tie najneuveriteľnejšie príbehy môžete počuť iba tu.“ spievajú Griot v Gunei.