Svätý Tomáš a Princov ostrov - Somos Todos Primos Čo sa o Svätom Tomášovi nikde nedočítate

Vymieňame peniaze. Je to dobrá mena a spraví z vás hneď milionára. Volá sa Dobra. Za 100 euro dostávam 2.45 milióna. Je tu lacno, Cerveja national stojí 0.7 eura. Pivové fľašky vyzerajú presne ako tie naše za socializmu, nie sú označené, veď načo – ide predsa o národné pivko. Vyrábajú ho v Neves na severozápade, kde sme boli včera na obed. Obedík na ulici stojí podobne, okolo 1 eura. Na paličke tu dostanete ugrilované kalamáre, chobotničky, krevetky a všade majú aj čosi, čo vyslovujú ako Buziu či Bounziu. Nejaké divné hríby zdá sa nám, keď nám vysvetľujú, že to nepláva vo vode, ale je to v zemi. No má to svalovinu a až večer, keď si to dávame druhý raz, nám dôjde, že sú to slimáky. Normálne, tie obrovské slimáčiská nasekané na plátky…. Ku všetkému si dávam “džindungu”, čo je úžasná, pikantná pasta. Portugalci vymysleli Piri Piri a o to viac sa to dostalo všade do sveta, ale “žindungu” je skôr z Angoly, nie moc pikantné, ale aj kyslé, presne také, aké to má byť. Na večeru v Papa Figo som si dal chobotnicu a priniesli mi dve polkilové, čisté mäsko. K tomu opražené banány a ryžu a, samozrejme, džindongo. Páči sa mi, že to vždy vyslovia inak a aj tak všetci chápu, o čo ide. Reč sa na tak malilinkom ostrove líši kraj ku kraju, dedinka ku dedinke. Nikto nevie po anglicky, portugalčina je predsa svetovým jazykom. Stretávam riaditeľa IMF pre oblasť Centrálnej Afriky, a to je Brazílčan. Ten Sao Tomé miluje. “Ľudia sú tu neuveriteľne milí, nie ako v Gabone” hovorí. V Libreville totižto žije, odtiaľto rozhoduje o investíciách., Saotomese sú naozaj super, všetci sa poznajú a sú jedna rodina. Skratku STP (São Tomé and Príncipe) prekladajú Somos Todos Primos (Sme všetci bratranci). “Je nás málo a to vůbec není dobrý” vysvetľuje nám Amadeu. Prihovoril sa Milanovi a Rudovi pri pevnosti na absolútnom juhu zátoky Ana Chaves. Urbino Amadeu do Nascimento študoval právo v Prahe. “To bylo moje nejlepší období” hovorí seriózny chlap veľmi smiešnou študentskou češtinou “to jsem chlastal a hulil”. Teraz už večer neje a nepije a nefajčí. Je “státní návladní” teda Procuradoria da República. Bývame v absolútnom centre mesta hneď vedľa angolskej ambasády a ružového prezidentského paláca a Amedeu sa pre nás večer zastaví. Nasadáme na korbu jeho terénneho pick up-u a on uháňa do vnútrozemia do Trinidadu. Tam zastane na kraji asfaltovej cesty a odtiaľ už ideme medzi banánovníkmi po hline. “Ide nás predať na orgány?” Je tma, ale nad hlavou pekné hviezdy, tu prší mnohonásobne menej než na juhu ostrova. No zrazu vidieť skupinku ľudí stojacich pri plote z vlnitého plechu. Keď vidia Amadeu, otvoria jeden plech a my vkĺzneme na dvor. Tu je reštaurácia a diskotéka. “Tady mne nikto nezná. Toto je naše zábava” Tancuje sa kizomba. Všade v Afrike na diskotékach sa tancuje ako u nás, dievčatá aj chlapci sú od seba, a tancujú. Tu všetci tancujú “slaďáky”. Hudba ide tak ako inde v Afrike a u nás “duc duc duc”.. aj keď je väčšinou portugalská, ale páriky sú na seba nalepené. Zdá sa že “lepiť sa” je všetko, čo musíte vedieť. No “kizomba” je omnoho zložitejšia. Hrajú “A Menina Fala d’Amore” od Camilo Domingos a dievčatá sa ešte viac pritúlia ku svojim chlapcom, a ešte viac točia bokmi. Krok sem, krok tam, a potom čosi ako pomaličký pohyb bokmi do boku. Čím sa kizomba tancuje pomalšie, tým je to ťažšie. Juh ostrova je prenádherný. Zeleň a ešte väčšia zeleň. Keď som si prenajímal autá, odporúčali mi 4x4 a zdalo sa mi to zbytočné. No iné by som teraz už nechcel. Na juhu v Porto Alegre asfalt skončil úplne a my sme v tej najromantickejšej Afrike, akú si len viete predstaviť. Bohužiaľ, väčšina koloniálnych budov sa rozpadá a bujná zeleň ich pohlcuje. To isté sme videli na severe ostrova pri Guadeloupe. Tu pralesy prechádzajú do savany, nie je až tak otrasne dusno, no koloniálne budovy sú rozpadnuté, ako paneláky na Luníku 9. To je ohromná škoda. Väčšina života sa deje skoro ráno a potom večer, cez deň sa oddychuje. Skoro ráno chodíme po dedinke São João dos Angolares. Chodníky sú vyložené kamením, kvalitným kamením, aké som inde v Afrike nevidel. V drevenej chatrčke ide magneťák naplno. Žiadnemu susedovi to nevadí. A deti k tej hudbe hneď z rána tancujú o 100+6. Je sobota večer a predvečer procesie, kedy sa nesie angolský, katolícky kríž. Festa začína a začína sa tancovať. Jedna časť dediny je rezervovaná pre mladých a je to tá klasická diskotéka v tme – áno, lepia sa na seba a všetci sú ukrutne mladí. Medián (priemerný vek) ostrova je 18.5 roka. No druhá strana dedinky ma zaujala viac- tu tancujú starší až veľmi veľmi starí. Hrá živá hudba a všetci spievajú spoločne “Eu amo a vida” A tancujú, a je to nádherné. Potom sa aj ďalšie ráno vyberieme o 6.00 do dedinky a oni stále ešte tancujú. Mladí nie, ale títo starí, babička s deduškom v objatí spolu tancujú. Nešli ani spať. Je to nádhera a obyvatelia Sao Tomé sú popri abundantnej prírode skvostom krajiny. Sú omnoho elegantnejší, než vo francúzskych a 5x toľko, ako v britských kolóniách. To sa nedá porovnať. Tu nájdete čistučkých, veľmi kultivovaných ľudí, ktorí sú nám Európanom omnoho bližšie. A hrdých ľudí, vtipných, no jedným slovom- super. Ľudia na tomto ostrove sú veľmi chudobní, ale žije sa tu dobre. Toto vyhlásenie znie ako oxymoron, ale je to Pravda. Pre týchto ľudí je plechovka Coca Coly nedostupná, ale mango, avokádo, karambola či chobotnica je bežnou súčasťou ich jedálnička. Rastie tu všetko a nikto nehladuje. Svätý Tomáš a Princov ostrov obsadzuje pravidelne poslednú priečku v nominálnom HDP. Iba 200 000 obyvateľov vyprodukuje veľmi málo. Peniaze hýbu dnešným svetom, a preto o tejto krajine nič neviete. No Svätý Tomáš je veľkým prekvapením, a ja viem, že sa sem veľmi skoro vrátim.