Absolútny Stred sveta - Svätý Tomáš - Ilhéu das Rolas Jedno unikátne miesto!!!

Vymieňame peniaze. Je to dobrá mena a spraví z vás hneď milionára. Volá sa Dobra. Za 100 euro dostávam 2.45 milióna Dobra. Je tu lacno, Cerveja national stojí 0.7 eura. Pivové fľašky vyzerajú presne ako tie naše za socializmu, nie sú označené, veď načo – ide predsa o národné pivko. Vyrábajú ho v Neves na severozápade, kde sme boli včera na obed. Obedík na ulici stojí okolo 1 eura. Na paličke tu dostanete ugrilované kalamáre, chobotničky, krevetky a všade majú aj čosi, čo vyslovujú ako buziu či bounziu. Nejaké divné hríby zdá sa nám, keď nám vysvetľujú, že to nepláva vo vode, ale je to v zemi. No má to svalovinu a až večer, keď si to dávame druhý raz, nám dôjde, že sú to slimáky. Normálne, tie obrovské slimáčiská nasekané na plátky…. Ku všetkému si dávam “džindungu”, čo je úžasná, pikantná pasta. Saotomese sa všetci poznajú a sú jedna rodina. Skratku STP (São Tomé and Príncipe) prekladajú Somos Todos Primos (Sme všetci bratranci). Štát s 200 000 obyvateľmi obsadzuje v Afrike pravidelne poslednú priečku v nominálnom HDP. “Je nás málo a to vůbec není dobrý” vysvetľuje nám Urbino Amadeu do Nascimento, ktorý študoval právo v Prahe. “To bylo moje nejlepší období” hovorí seriózny chlap v obleku veľmi smiešnou študentskou češtinou “to jsem chlastal a hulil”. Teraz už večer neje a nepije a nefajčí. Je “státní návladní” teda Procuradoria da República. Bývame v absolútnom centre hlavného mesta hneď vedľa angolskej ambasády a ružového prezidentského paláca a Amedeu sa pre nás večer zastaví. Nasadáme na korbu jeho terénneho pick up-u a on uháňa do vnútrozemia do Trinidadu tancovať kizombu. Hrajú “A Menina Fala d’Amore” od Camilo Domingos a dievčatá sa ešte viac pritúlia ku svojim chlapcom, a ešte viac točia bokmi. Krok sem, krok tam, a potom čosi ako pomaličký pohyb bokmi do boku. Čím sa kizomba tancuje pomalšie, tým je to ťažšie. Ľudia sú kultivovanejší, vidíte to hneď keď sa na vás pozrú. Čierne kučeravé vlasy, čierne hlboké oči, inteligencia a úprimnosť. V dedinke São João dos Angolares pozorujeme ako sa počas procesie nesie angolský katolícky kríž. Medián (priemerný vek) ostrova je 18.5 roka, no na fieste tancujú všetci aj starší a aj staručká babička s deduškom vo vrúcnom objatí. Hrá živá hudba a všetci spievajú spoločne “Eu amo a vida”. A ráno ich tu vidíme zavesených do seba opäť. Nešli ani spať. João Carlos Ferreira Dias da Silva vlastní plantáž na juhovýchode ostrova Sao Tomé. A je to génius. João má 64 rokov a je preslávený kuchár. V portugalskej televízii mal 5 vlastných relácii o varení. Varil pre ambasády, pre OSN, varí s kuchármi s troma michelinskými hviezdičkami v Ríme či Lisabone. Má smolu, že žije na tak vzdialenom ostrove, kam žiadny agent Michelinky tak skoro nepríde. Filozofia Joãovho varenia je prekvapiť. “Kuchár kreuje, nebojí sa riskovať a nebojí sa šancí. Prekvapiť v dnešnej dobe je ťažké. To dokážu iba tí, čo robia veci s vášňou” vysvetľuje. To je presne to, čo si myslím aj ja. Večerné degustačné menu, ktoré nám pripravil, pozostáva z 15 chodov. Na opis exotickej večere by som potreboval knihu, no spomeniem aspoň úvod. Začneme ochutnávkou surových kakaových bôbov. Potom si dáme do úst čokoládu –najlepšiu na svete. Talian Claudio Corallo vlastní kakaovú plantáž a aj fabriku a týmto je jediný na svete – snaží sa o dokonalosť. No zároveň si s čokoládou pod Joãovým vedením do úst vložíme čerstvé červené korenie a trošíčku ďumbiera a potom zakusneme – božské! Čerstvosť a maximálna kvalita prebíjajú aj čokoládovne v Bruggách. Musím však povedať, že väčšine ľudí čokoláda od Claudio Corallo nechutí, nie je tam cukor. A to je v živote často. Unikátne veci chutia málokomu. A blogy, čo píšem, sú taktiež “bez cukru.” Stred sveta - to znie ako riadna blbosť. No práve sme tam boli. Cestovateľ nielen loví zážitky, ale navštevuje aj unikátne body. Severný polárny kruh, severný pól, najvyšší, najnižší bod, rovník. Ja si napríklad vždy, keď nad rovníkom letím, pripijem na šťastné cesty všetkých Bubákov. To robím vcelku často, ročne v priemere 10 razy. No stáť na rovníku sa ani mne až tak často nepodarí. Prvý raz to bolo na Sumatre pred 25 rokmi, potom v Ekvádore – tú fotografiu nájdete skoro v každom BUBO katalógu. Potom tu stávame, keď chodíme z Rwandy do Kampaly. Tu majú na rovníku dve vedrá s vodou a ukazujú, ako sa na severnej pologuli točí voda jedným a na južnej druhým smerom – samozrejme je to podvod. Rovník prechádza Brazíliou, Kolumbiou, oboma Kongami, Keňou, Kiribati, Maldivami a Somálskom. Rovník som prešiel napríklad aj v exotickom Gabone a to vlakom. Jediný vlak, ktorý rovník pretína (z Owendo do Franceville) sa volá Ekvator. Na týchto miestach máte vystavané rovníkové pamätníky a turisti ich milujú. Jedna noha na severnej a jedna na južnej pologuli. Robia tu stojky, premety, vylezú hore na pamätník, proste akokoľvek zvečnia tú chvíľu. Niektorí sa tu bozkávajú. No ja mám teraz iba chlapskú partiu a tak sme tú poslednú oslavu miesta vynechali. Tých miest – pamätníkov je na svete dosť. No iba jeden je ten najlepší. A pri tom sme práve boli! Je to ostrovček, kde sa rovník a nultý poludník pretínajú. Teda musím povedať, že to úplne nesedí, ale z celého sveta sme tomu najbližšie. Keď si otvoríte atlas sveta a na ňom sa pokúsite nájsť stred, tak ho nájdete v mori – no prvá najbližšia pevnina je TOTO. Jedno unikátne miesto!!! Tento pamätník leží strašne ďaleko od všetkého. Je na ostrovčeku, ktorý má iba 5 kilometrov štvorcových, a inak šíre vody Guinejského zálivu. Chlapi sa živia rybárčením, alebo zbierajú kokosové orechy a potom ich vo vreciach nakladajú na lodičku a prepravujú do mesta. Tam sa bude vyrábať kopra. Príboj, lážička bez akýchkoľvek ľudí, palmy. Ste presne na rovníku, ste v raji. Na jednom z najzelenších ostrovov sveta, kde je celoročne 90% vlhkosť a strašlivé teplo. Je práve obed a my sa fotíme a pod nami niet tieňa. Je tu veľmi pekná mozaika celej planéty, väčšina bývalých portugalských kolónii je zafarbená na zeleno. Brazília je najväčšou portugalskou kolóniou a teraz sa nachádzame v tej najmenšej. Ide o druhý najmenší štát Afriky. Aj tu som myslel na vás a na unikátnom mieste prial šťastné cesty všetkým cestovateľom! Neveríte na takéto priania? Bacha na to, v Afrike rituály fungujú. A na ťažkých expedíciách sú chvíle, kedy vám nič iné než vaša viera neostáva.