Dejiny západného Turecka

Turecké dejiny patria k najúžasnejším na svete a rozhodne by si zaslúžili viac pozornosti, ako sa im dostáva. Koniec koncov, nachádza sa tu napríklad najstarší chrám na svete a v mestách na pobreží Egejského mora vznikla grécka filozofia.

Jedným z najstarších kráľovstiev na území Turecka bola Chetitská ríša, ktorej hlavné mesto sa nazývalo Chatušaš. V chetitských prameňoch sa spomína mesto Wiluša, ktoré je v podstate Homérovou Ilias – Trója, ktorá bola podľa známeho eposu zničená v Trójskej vojne Grékmi. Gréci sa začali na pobrežie Egejského mora sťahovať približne v rovnakom čase, ako bola zničená Trója 7a, teda v 12. storočí p.n.l. Od pôvodného obyvateľstva dobyli mestá ako napríklad Miletos a Efes, ktoré sa však neskôr dostali pod vládu lýdskeho kráľa Kroisa a neskôr pod nadvládu Peržanov. Od nej ich „oslobodil“ až macedónsky kráľ Alexander III., prezývaný Veľký. S ním začína obdobie helenizmu, počas ktorého prosperovalo napríklad Pergamonské kráľovstvo. Posledný pergamonský kráľ odovzdal v závete spoju ríšu Rimanom, ktorí ovládali veľké územie Turecka až do príchodu Seldžukov (Turkov).

Seldžuci po bitke pri Manzikerte v roku 1071 n.l. obsadili veľkú časť Anatólie, ktorú dobyli od Byzantíncov (ktorí sa považovali za Rimanov). Seldžucká ríša sa však neskôr rozpadla na viaceré malé štátiky, z ktorých sa najsilnejší ukázal ten, v ktorom vládol bey Osman. Práve on založil osmanskú dynastiu, ktorá ovládala dnešné Turecko až do začiatku 20. storočia. Po prehratej Prvej svetovej vojne sa Osmanská ríša rozpadla a 29. októbra 1923 vzniklo na jej troskách moderné Turecko.

Tisíce rokov dlhé dejiny tohto štátu najlepšie spoznáte na našom zájazde Turecko - orientálna rozprávka.

Foto: Brána v chetitskom meste Chatušaš