Makaky v Aonangu Na kajakoch medzi mangrovy

Už ráno je cítiť, že to dnes bude krásny deň. Budím sa skôr ako inokedy, krátko po východe slnka a z okolitých zelených kopcov, ktoré tak dokonale obrástli vápencové skaliská sa sťahuje jemná ranná hmla. Prevaľuje sa podobne ako v škótskej čí srílanskej Vysočine, pohlcuje koruny stromov, štíhle palmy, chvíľku ich stratí a znovu vypustí, aby si užili slnečné svetlo. Vzduch je už zrána vlhký, lepkavý, no stále nie ako bude o pár dní v Singapure. Na raňajky super sladký ananás, ktorého tu jeme na kilá, papája pokvapkaná limetkou, malé honey banány a môžeme vyraziť. Sme na Krabi, v thajskom raji a dnes sa chystáme vydať sa do zátoky Ao Thalan, aby sme si užili kajakovanie v mangrovníkových lesoch. Takmer vždy patrí tento zážitok medzi tie najsilnejšie, ktoré tu spoločne ulovíme. Po dňoch, kedy prečesávame thajské chrámy, hľadíme do očí Budhom, kráčame ulicami alebo sa vozíme po vodných kanáloch odrazu vypneme a necháme sa pohltiť prírodou, podobne ako ranná hmla pohlcovala stromy. Je príliv, presne takto sme to chceli, aby sme mohli prejsť šesť či sedem kilometrový okruh. Zvládne to aj ten, kto nikdy nekajakoval či nesedel v kajaku. Stačí pár minút a každý sa do toho dostane. Vyvinie si vlastné tempo a odrazu sa teší ako mu to ide. Vydáme sa na kúsok otvoreného mora, kde cítime ako nás rozhúpali jemné morské vlnky. Sem tam okolo nás vyskočí ryba alebo dokonca celé stádo rýb. Zastavíme sa v tieni obrovského vápencového brala, ktoré sa dotýka vody jaskyňou. Je to krása, byť pri nej tak blízko, že sa jej môžeme dotknúť vystretou rukou priamo z kajaku. O chvíľku zakotvíme v malej, opustenej a skrytej zátoke. Inak ako po vode sem neprídete. Niekoľko metrové liany a korene stromov levitujúcich na skaliskách padajú až k nám a netrvá dlho, kým nás sleduje niekoľko párov očí. Bežne sa tu vyskytujú opice, makaky, ktoré majú tieto miesta rady, pretože práve tu chodia loviť malé, bahenné kraby. Za skalou chytíme jemný prúd a tak vypneme pádlovanie a necháme sa príjemne unášať až do tajomnej lagúny. Je tu také nádherné ticho. Pokoj, kľud, nikde živého človeka okrem nás a len okolitá príroda. Obrastené skaly, neskutočne veľké palmové listy. S trochou fantázie to okolo nás vyzerá ako by sme sa ocitli v dokumente o druhohorách. Toto sú tie unikátne miesta, pre ktoré je človek ochotný cestovať hoci aj tisíce kilometrov, aby s nimi na chvíľku splynul. Jemný prúd doznieva a my sa ocitneme na mieste, kde začínajú stovky mangrovníkových stromov. Je ich tu tak veľa až vytvárajú klenby pod ktoré vojdeme našimi kajakmi a necháme sa opájať nefalšovanou prírodou. Sem tam sa rozkýva konár, to vždy keď na neho skočí makak a kto sa pozorne pozrie občas uvidí malého či veľkého varana odpočívať na brehu. Cestičky pomedzi mangrovníky sú tak úzke, že niekedy má problém prejsť jeden kajak, no každý takýto prechod je dobrodružstvom za ktorým sme sem prišli. Po dvoch hodinách sme odrazu na brehu. Ruky trochu cítiť, ale hlava je tak plná zážitkov, že na to rýchlo zabudne. Tak čo, pôjdete si s nami zakajakovať?