Thajská džungľa a hluchonemý boxer

A sme späť v civilizácii. Po 4 dňoch strávených v Chiang Mai a okolí sme opäť v Bangkoku. Neustále ale spomíname na sever Thajska. Prvý deň po príchode komfortným nočným busom do Chiang Mai sme sa potrebovali aklimatizovať a mali sme nenáročný program. Najprv sme si zohnali raňajky. V penzióne varia tiež, ale trhové jedlá nás lákali viac. Grilované kura, bravčové, omáčka s neznámou zeleninou, sladká polievka so slaninou a vajcom a iné zázraky severu. Odviezli sme sa na typických pick-upoch do okolia. Tradičná výroba slnečníkov, šperkov, orchideová farma a iné zaujímavosti. Na obed sme skočili na banány do slonieho útulku. Pred obedom sme ale stihli navštíviť skanzen rôznych karenských kmeňov. Jeden z 10-tich kmeňov je aj kmeň "dlhokrkých" žien. Každý z kmeňov tu robí svoje tradičné výrobky a predávajú ich tu. Sú to vlastne utečenci z Myanmaru (Barmy), ktorí majú povolenie žiť na území Thajska, ale nesmú tu pracovať. Môžu ale sprístupniť svoj "tábor" a venovať sa umeleckej tvorbe a na tom zarábať. Von odchádzajú iba nakúpiť na trh, čo si nedokážu na svojich záhradkách dopestovať. Podvečer sme dorazili na miesto, kde zomrel niekoľko storočí dozadu jeden slon. Na tom mieste postavil majiteľ slona a zároveň kráľ nový chrám. Volá sa วัดพระธาตุดอยสุเทพ, po slovensky Wat Phra Doi Suthep. Je považovaný za najkrajší chrám Thajska. Obdivujeme aj my túto nádheru. Keď sme vynadívaní, schádzame späť do Chiang Mai. Po večeri na známom Nočnom trhu nás čakal thajský box. Úžasné divadlo dopĺňali miestni stávkujúci "odborníci" na tento šport. My sme si medzi sebou trošku zahazardovali tiež. V jednom zápase nastúpil nízky chlapík menom Salakjit. Bol výborný a predviedol dokonalý kop vo výskoku s otočkou, čo dvihlo celý Thapae štadión na nohy. Nakoniec tesne prehral a keď si k nám prisadol, zistili sme, že je hluchonemý. Aj napriek tomuto hendikepu sme si rozumeli a k ďalším zápasom nám dával jasné vysvetlenia. O jednotlivých bojovníkoch, o ich štýle a silných stránkach. Úžasne zaujímavý večer aj vďaka takémuto jedinečnému stretnutiu. No a potom už len nasledoval trek džungľou. Iba...Nie iba...Začali sme kúpaním slonov. Tieto slony už nepracujú, nikoho nezabávajú futbalom a nikoho nevozia. Už sa iba nechajú turistami kúpať a drhnúť bahnom. Tento jedinečný zážitok sme pocítili na vlastnej koži. Cítili sme, aké to je mať bahno na sebe. Monika dokonca pomáhala bahenný bazén čistiť. Kým jej došlo, že to nie je kameň, par sekúnd ubehlo. Vzala to ale statočne a pomohla tieto slonie produkty do posledného vyhádzať von. Po bahennom kúpeli nasledoval kúpeľ v rieke, kde sme umyli slony aj seba. Úžasný zážitok, ktorý v nás ostane nadlho. Až teraz môžeme začať šliapať na územie Karenov s naším sprievodcom menom Ohm. Zaujímavý mladý muž. Študoval zoológiu a ekológiu, hrá na gitare a bývalej priateľke zložil pieseň. Mal výborné vzťahy s miestnymi v každej dedine po ceste a milovali ho aj miestne psy, s ktorými sa delil o svoj obed. S týmto človekom sme strávili tri dni v horách, kde sme síce šliapali, ale si aj oddýchli a vychutnali krásu miestnej prírody, dostatočne sa vykúpali v riekach a vodopádoch. Na záver sme sa previezli na slonoch, aby bol zážitok zo severu úplný. A ako to zakončiť naozaj? Bambusové plte na riečke spolu so stovkami thajských študentov, ktorí práve oslavovali začiatok prázdnin. Špliechali sme sa vodou, Venca dostal od nich pivo a celkovo bola na vode veľká zábava. Bude nám smutno za severom...