Ako sme kúpali slony | Zážitky BUBO

Ráno odchádzame na začiatok treku. Najprv sa ale musíme vybahnit so slonmi. Vyslúžilé pracovné slony tu odpočívajú a užívajú si sladkého ničnerobenia. Veľkou aktivitou je pre ne, keď ich prídu vykúpať a bahnom vydrhnúť zážitkuchtiví turisti...Nám sa to nesmierne páčilo. Celý od bahna a kalnej riečnej vody (no s úžasom) pozeráme na fotky a spomíname na tento jedinečný zážitok. Je to iné. Byť so slonom v takejto situácii len tak hocikde nezažijete. Kto nezažije, nepochopí. Ako môže byť niekto spokojný, keď je celý špinavý a mokrý? My už vieme. Bahnom drhneme slona a potom ho v rieke opláchneme peknou, hnedou vodou. Slony sú spokojné, my nadšení. Po nakŕmení slonov a seba samých odchádzame do hôr. Nastupujeme na chodník a prichádzame k prvému vodopádu. Zmývame zo seba posledné zvyšky bahna zo slonieho bazéna. S vynikajúcou náladou začíname šlapať do kopca. Po hodine prichádzame do prvej dediny horských Karenov. Tu ich žije 10 (jedna početná rodina). Chovajú kravy a pestujú čo sa len dá. Z lesa tiež vedia dostať veľa. Hlavne dochucovadla do ich jedla a rôzne stavebné materiály. Deti dostávajú pár hračiek a peniaze za náramky, ktoré spolu s mamou vyrábajú. Po ďalšej pol hodine prichádzame do dedinky kde aj prespíme. Ubytovanie je výborné. Tradičný drevený dom na koloch a vnútri šesť moskytier a pod každou dva matrace s dekami a vankúšmi. Luxus, aký sme ani nečakali. Vonku toaleta a vonkajšia sprcha. Po večeri sa hráme s deťmi, nafukujeme balóny a je nám fajn. Po raňajkách schádzame k rieke Wang, kde opäť skáčeme do vody pod vodopádom. Osviežení stúpame do kopca a užívame si džungľu. Je to iné ako u nás. Úžasné. Cez ryžové políčka na hranici s kmeňom Hmong schádzame späť k Wangu. Okúpeme sa? Jasneee. Postupujeme ďalej a prichádzame do ďalšej dediny kde budeme spať. Dávame si chladené pivo z chladničky, čo je po dvoch dňoch malý zázrak. Ubytujeme sa a opäť máme interakciu s domácimi. Martinka im zaplieta vlasy a používa Zuzkine sponky. Miestne dámy sú nadmieru spokojné. Posledné ráno schádzame k vodopádu Maewang, kde sa osviežime a keď prichádzajú davy turistov, odchádzame. Ešte prejdeme lesom a políčkami a sadáme do nášho auta. To nás o pár kilometrov vysadí a presadáme na bambusové plte. 50 minút sa bavíme v relatívne rýchlej rieke a predstavujeme si ako to tu vyzeralo, keď tento spôsob dopravy bol celkom bežný. Po plťkovaní sme sa najedli a navštívili stupu s peknou vyhliadkou. V Chiang Mai sme sa už len najedli a plní spomienok a zážitkov odchádzame na autobusovú stanicu na nočný spoj späť do civilizácie a za ďalšími zážitkami.