Most cez rieku Kwai Byvoly v Kanchanaburi

Mesto zvané Kanchanaburi na našich potulkách Thajskom nikdy nevynecháme. Stalo sa symbolom hrôz druhej svetovej vojny, leží v ňom slávny Most cez rieku Kwai, ktorého príbeh ste mohli hltať na stránkach knihy Pierra Boulleho (napísal aj slávnu Planétu opíc) alebo si ho pozrieť vo filmovom spracovaní pod taktovkou Davida Leana. Most cez rieku Kwai sa stal jedným z najznámejších miest kráľovstva, no keby malo mesto možnosť zmeniť dejiny, určite by tak spravilo a radšej by bolo obyčajným, anonymným mestečkom vzdialeným tri hodiny od Bangkoku, o ktoré nikto nezakopne. Dejiny sa však meniť nedajú, a preto sem prúdia ľudia z celého sveta, aby sa pozreli na príbehy nasiaknuté vojnou, a príbehy ešte horšie, nasiaknuté ľudskou zlobou. Práve cez Kanchanaburi prechádzala železnica smrti spájajúca na svojich 415 kilometroch vtedajšiu Barmu s Thajskom. Jej stavba si vyžiadala cez 100 000 mŕtvych, tak má každý pražec na celej dĺžke železnice niekoľko obetí. Ťažké si to predstaviť o to horšie, že to bola realita a nie len kniha či film. Aj napriek tomu je Kanchanaburi veľmi príjemným miestom. Ono to tak niekedy býva, že na miestach, kde dýchla smrť, je dnes akýsi neopísateľný pokoj. Nasadneme na našu loďku, ktorá je tu len pre nás a pohneme sa na hladinu rieky Kwai. Práve tu cítiť pokoj. Naokolo nás sa dvíhajú zelené kopce obrastené bujnou vegetáciou, necítiť horúčavu ako v Bangkoku a človek si krásne oddýchne a zrelaxuje. K tomu si vychutnáme pár špecialít thajskej kuchyne: od kokosovej polievky Tom Ka Kai až po rezance Pad Thai, či Pad Kra Pao s kúskami thajskej bazalky, čili a mäsa. Všetko vieme premiešať do jedného zážitku. Pomaličky sa plavíme, vychutnávame si krajinu, aby sme sa dostali až k slávnemu mostu. Tu si však rieka Kwai pre nás pripravila jedno malé, milé prekvapenie. Odrazu sa okolo nás nachádza stádo vodných byvolov. Práve Kwai (alebo ak chceme Kwae) znamená v thajskom jazyku „byvol“, a teda sa plavíme po Byvolej rieke. Vidieť ich tu nie je každodennou záležitosťou, a máme pocit, že sme sa ocitli na kanchanaburskom safari. Byvoly sú ponorené vo vode, trčia im len hlavy ozdobené rohmi a niektoré sa ponáhľajú z vody. Cvakáme fotoaparátmi, mobilmi; pozeráme sa pred seba, a je to krásna scéna. Aj takto môže vyzerať Kanchanaburi, nemusí v sebe niesť len spomienky na vojnu a zlo. Nám sa zapísalo ako krásne, príjemné, pokojné miesto. Počkajú si na nás byvoly aj nabudúce? Poďte to s nami skúsiť! A čítajte tiež blog najunikátnejšie rieky sveta.