A sme zasa v civilizacii, Santa Elene, uplne zniceni, ledva chodime, ale stastni. 5 dnovy trek na Roraimu, najvyysiu stolovu horu Venezuely dal riadne zabrat. Az na jedno vyklbene koleno, zapadnutu Toyotou do bahna, premocenie do nitky po prudkom tropickom lejaku, spalenie do cervena z prudkeho slnka sa nic vazne nestalo. Alebo stalo? Ano, dala sa dokopy partia ludi, ktora si pomahala na kazdom kroku Eva, lekarka zajazdu pichala do zadku Pata inekciami od bolesti - mam to nafotene - v pozadi fotogenicka tepui Kukenajma, Kate, kotra si toho nalozila trochu viacej sme boli s Robertom pmoct, zbehli sme 200 vyskovych metrov a zobrali jej batoh. Mne sa pokazil varic, Peto s Ivanom pozicali svoj, ja som mal zasa 1 liter benzinu navyse, ked im dosiel. Vecerali sme pri ohni, kazdy dal do placu co mal, slaninu, klobasu, chleba. Mesiac svietil a osvetloval Roraimu. Kazdym dnom sme sa k nej priblizovali, naberali vyskove metre, brodili sa v riekach, kupali pod 200 metrovymi vodopadmi, az sme vysli hore. Pohlad na samotny povrch stolovej hory ako aj pohlad do udolia a na 2 najvyssi vodopad sveta, ktory ked naprsi tecie z vedlajsej Kukenajmi bol fascinujuci. Vsetko je nafotene tisic krat. Teraz sedim pri hotely v internet cafe a smrdim ako prasa. Okrem padov do potokov a zmoknutia sme sa 5 dni nekupali. Takze sa idem osprchovat a asi lahnut. Pato chrapal totiz tak, ze vzdy pobudil cely tabor uz o 5 rano. Takze dobru noc a ozvem sa z najvysieho vodopadu sveta, Salto Angel. P.S. Bolia ma straaasne nohy. nevladzem vstat od pocitaca.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
