Zážitky z Barmy Drahokamy, trhy, zlatí Budhovia

Práve sme dorazili do Baganu. Hlavného mesta dávno zaniknutej budhistickej ríše. Po 12 hodinách jazdy krkolomnými barmskymi cestami sme sa konečne zložili v našich bungalovoch v mestečku, ktoré leží v centre pláne, kde je na 56km štvorcových roztrúsených vyše 5000 chrámov. A ja mám konečne možnosť napísať správu domov. Konečne totiž zase funguje interent čo je v Barme skoro sviatok. Asi preto že je spln. To je tu taká miestna nedeľa, popri cestách chodia sprievody pestro oblečených dedinčanov s akýmisi tabuľami poplepenymi bankovkami, vyhrávajú, tancujú a zbierajú almužny pre budhistické kláštory... BUBáci zo Slovenska, Čiech ale i skupinka z Bangladéša dorazili do Rangoonu v dobrej nálade a prvé hodiny sme sa vyvaľovali pri bazéne v hádam najlepšom hoteli v Rangoone. Martin a Alenka zo strechy fotili východ slnka a nočný pohľad na zlatý Schwedagon len pár 100metrov od nás bol rovanko okúzľujúci. Rangoon je síce veľké ošarpané mesto, s rozbitými cestami. Ale na druhej strane má svoju romantiku, kúzlo koloniálnych budov a skoro žiadne mrakodrapy. Napríklad v hoteli Strand, už len čakáte kedy spoza rohu vyide James Bond. Exotické vône a dojmy života na ulici kde jednoduchí ľudia odetí v londži žijú, varia, predávajú a kupujú čerstvé ryby, korenie, látky, voňavé drevo a všeličo možné. Mäso, chilli papričky, ďumbier a cesnak sa zásadne kraja a čistí na nejakom lopáriku na zemi. Na druhej strane ryby sa ešte hýbu prípadne plávajú v kadiach a nie sú zmrazené 2 mesiace ako tie v našich supemarketoch. Zelenina o umelom hnojivé určite nepočula. Včera sme zas celý deň a to myslím od východu po západ a ešte pár hodín po brázdili jazero Inle. Obyvatelia kmeňa Inthe na tomto horskom jazere veslujú nohou omotanou okolo veslá, naháňajú ryby do siete plieskaním veslá o vodu a pestujú paradajky a všeličo iné na plávajúcich plošinách. Nakúpili sme zafíry, rubíny a akvamarín u striebrotepca, kované meče, látky z lotosu, prilepili zlato na Budhov, ktorí sa už na podobizeň Sidhartu Gautamu pre toľké zlaté kilá ani nepodobajú, preplavili kanály plné rákosia, preskúmali 1000 ročne ruiny pagod zničené Mongolmi a za mesačnej noci sme sa za svetla bateriek vracali domov. Večer sme najskôr s Evkou a Ivanom a neskôr vo väčšom počte ochutnali miestne Chapati a shansku polievku, ktoré tu miestni pripravujú na stoloch zo súdov a ktoré slúžia ako piecky zároveň. Jedlo je však výborne. Po ceste do Baganu alebo na jazero Inle krajinu lemovali výhľady na dediny kompletne postavené z bambusu, paliem a teaku. Vozy ťahajú obrovské biele zebu, vodné byvoly sa kúpu v potokoch a ľudia vlastne takisto, oblečení sa oblievajú kovovými miskami a usmievajú sa a kývajú keď prechádzame okolo. Sem ešte globalizácia nedorazila. Niekedy sa človek zamysli nad dilemou, že nezmyselné sankcie od EÚ a USA síce juntu nezosadia ale zato nám tu vôbec Coca Cola a ani MacDonald nechýba. Dnes sme zviezli dvojicu Španielov, ktorí nevedeli že v Barme nefungujú kreditky a tak sme im pomohli kus cesty do Mandalay kde by mal byť terminál (požičať nechceli). Želáme im veľa šťastia. Momentálne sú naši niekde na pivku a ja idem tiež, zajtra nás čaká Bagan. Z Barmy...