Mjanmarsko

Budhov vlas Hladanie stastia na Zlatom Balvane

Dnes rano sme vyrazili z Rangoonu, mesta v ktorom od roku 2003 panuje zakaz jazdenia na motorkach a bicykloch. Vraj dovodom je, ze raz jeden motorkar ukazal istemu vysokopostavenemu generalovi prostredny prst, no a od vtedy uz nikto viac na motorku nesadol. Aspon teda nie legalne. Ti skutocne vasnivych motorkarov to nemohlo odradit a tak vyrazali na potulky mestom o tretej hodine rannej... ak mate pre nieco skutocnu vasen a nadsenie, nic vas nemoze zastavit. A nas dnes nezastavila ani obrovska burka a dvojhodinovy intenzivny lejak pocas nasho vystupu na Zlaty Balvan. Kupili sme si prsiplaste od podnikavych barmancov, ktori vedia kazdu situaciu pretvorit na uzasnu prilezitost a vyrazili sme vpred. Bosi a v lejaku sme kracali ulicou po ktorej tieklol mohutny prud vody, doslova biblicka potopa sa valila dole schodmi rovno na nas tesne pred samotnym balvanom, ktory balansuje na utese a neuveritelnym sposobom popiera gravitacny zakon. To vsetko vdaka Budhovmu vlasu, ktory cely balvan delikatne vyvazuje. Uplne sme presiakli duchovnou atmosferou tohto miesta, a to doslova do nitky. Videli sme mladych mnichov ako hraju futbal, videli sme ako sa deti uprimne tesia z dazda a ako plne radosti skacu celou silou do kazdej mlaky na ceste. Potom cele ufulane si ich mamy odchytili na ulici, namydlili im hlavy samponom a osprchovali sa pod dazdovou vodou stekajucou zo strechy domu. V jednoduchosti je krasa a my sa ucime od tychto ludi ako sa radovat z malickosti a znovuobnavujeme zabudnute slasti a radosti bezstarostneho zivota prostrednictvom detskych oci. No a uplne nakoniec sa nam na samotny zaver spoza hustych ciernych oblakov ukazalo aj slnko a na niekolko minut sa Zlaty Balvan zatrblietal a vyrazil nam dych. Tak kvoli takymto chvilam sa oplati cestovat.