Stále chcem pre chalanov pripraviť zážitky. To, čo chcem, je jednoduché.Ísť vlakom. Vidieť futbal. Domorodý festival.U nás dáte otázku komukoľvek a do 10 minút máte odpoveď. Tu v Afrike je to rozhádzaná rubikova kocka, kde každý skúsi potočiť, ale ešte viac ju rozhádže. Je neuveriteľné, že tu nevie nikdy nikto nič.Skočili sme v Abidjane na vlakovú stanicu. No, skočili - tá sranda trvala 3 hodiny. Mesto má totiž vyše 5 miliónov obyvateľov. Potom na štadión. Potom na ďalší.No a festival kvôli voľbám zrušili. Hovorím, nebudeme spať v Abidjane a vyrážame do bývalého hlavného mesta Grand-Bassam. Idem sa priamo na miesto presvedčiť. Už opakovane som v Afrike v tomto období festivaly zažil. Je to obdobie hojnosti, ďakuje sa za dobrú úrodu a spomína na predkov. Ako vchádzame do mesta, vidím pomaľované tváre... Ha! Je to tu! Keď prídem na námestie, začujem bubny a následne húf asi 500 tanečníkov zaplaví plochu s pieskom, tancuje sa odušu. Bohužiaľ tanečníci už nie sú v trstinových sukničkách, veď som v bývalom hlavnom koloniálnom meste. No je to super, to fluidum tu je a úžasné je, že najviac tancujú mladí, uchovávajú si zvyky. Už som aj ja pomaľovaný. Vovedú má dovnútra, je tu kráľ s celou kráľovskou rodinou. Festival práve začína!
Zobraziť viac príspevkov z krajiny Pobrežie Slonoviny
