Slobodné mesto, je inakšie než všetky hlavné africké mestá, čo som doteraz videl. Mesto mi pripadá ako Darjeeling vo východnom Bengálsku či Kohima v Nagalande, roztiahnuté na okolitých strmých zelených vrchoch. Až na to, že Freetown je pri mori, pri peknom mori s plážami s cukrovým pieskom. No to musíte ísť za mesto. Veľké africké mestá sú plné špiny. Tak, ako sú dedinky čistučké, tak sú mestá špinavé. Dane sa neplatia a niet z čoho zaplatiť odvoz odpadu. Dostať sa do Freetownu autom je podobná pakáreň ako dostať sa do Conacry. Mesto je uložené na akomsi polostrove a vy sa niekde pri Waterloo dostanete do zápchy a idete krokom. Moskovské zápchy dnešnej doby nemajú na tie africké. Slovo chaos bolo vymyslené, aby popísalo dopravnú situáciu v afrických veľkomestách. Je to zničujúce, už sme skoro v meste, no do hotela to máme 2 hodiny. Bývame v štvrti Congo Cross, na polceste nedzi centrom a plážami v Aberdeen. Zhodíme sa najprv v hoteli. Nechápem, ako ho môže niekto nájsť. Hotel Africanus je uložený v kopcoch, schovaný v úzkych uličkách bez asfaltu. Vlastnia ho ako inak Libanonci a tým pádom je ako-tak. To znamená - klíma funguje a vy sa teda v tom dusne dokážete vyspať a voda v sprche tečie. Backpackerske hotely v centre toto nemajú a v kúpeľni vás čaká vedro s vodou, ktorá ani nechcem vedieť odkiaľ je. Na hraniciach s Libériou mi jeden chalan ukazuje, ako mu z brucha vytiahli 20 cm červíka. Cholera je tu stále bežnou choribou. Čech Roman mal týfus 4 razy napriek tomu, že je zaočkovaný. Na vodu v Afrike pozor! Potom nás taxikár za 20 000 leonov odvezie do centra. Ceny sú v Libérii aj Sierra Leone vyššie. Trvá to vyše hodiny, aj keď sme jednu totálne zablokovanú ulicu obišli. Pokryvené domčeky sú nalepené na stranách a v odpadkoch behajú prasatá. Ľudia sú však veľmi milí. Zdá sa, že nastal fenomén, kedy chcú po tom neuveriteľnom násilí pokoj. Keď RUF (jednotná Revolučná Fronta) za jeden deň v roku 1999 vo Freetowne a jeho okolí odsekla 6000 ľuďom jednu z končatín. „Si pravák či ľavák?" spýtali sa 12 roční nadrogovaní vojačikovia RUF. „Ľavák," znela odpoveď chudáka, ktorého chytili. „My vieme, že si pravák," a pri lakti mu mačetou odsekli pravú ruku. Foday Sankoh, šéf RUF sa po týchto zverstvách dostal do vlády tzv. dohodou z Lome. Mal na starosti ťažbu diamantov. Vlastne to bolo jediné čo Sankoha a Charlesa Taylora (viď Libéria) zaujímalo. Všetky tie zverstvá sa diali kvôli diamantom. Koniec občianskej vojny vyhlásil oficiálne prezident Kabbah v roku 2002. Teraz je vo Freetowne mier. Necháme sa vyhodiť pri Cototn tree, nádhernom strome v strede kruhovej križovatky. „Kruháč" vraj vznikol v Afrike, práve kvôli tomu, že bolo treba obísť strom a kolonialisti zistili že to takto lepšie funguje. Stromy v Afrike sú nádherné. Inak tu toho veľa nie je... No zažívame luxusnú svadbu. Ide o potomkov bývalých otrokov, je ich iba 1,5% ale stále je to tá horná kasta. Potom prechádzame najväčšou tepnou mesta, okolo najstaršieho kostola, najstaršej nemocnice, školy, stočíme to na trh a potom dole do slamu. Vyzerá to, ako vo favele v Riu. Sadnene do taxíka a necháme sa previesť krížom cez celé mesto do zátoky Cockerill na pláž Lumley do vyhlásenej reštaurácie Roy. Väčšinou sem chodia pracovníci UN a dobrovoľníci z neziskoviek. Ti majú najviac peňazí a áno, je to tu sakra drahé. Dávam si baraccudu zabalenú v listoch kasavy a ryžu. Toto jedia aj ľudia v slamoch Freetownu. Sknko zapadá, oceán je pokojný, domorodci sa prechádzajú po pláži. Rybár na piroge hádže siete. Fotím mierový pokojný Freetown. Odpadky a rozbité fľaše na pláži na tej fotografii vidieť nebude. Freetown založili britskí abolicionisti už v roku 1787 a privážali sem postupne oslobodených otrokov z Jamajky či Nového Škótska a tých, čo oslobodili z lodí, ktoré ich mali odviesť do Nového sveta. Prví slobodní otroci sa usadili pod stromom - Cotton tree - čo je dnes nádherný, mohutný strom v absolútnom centre mesta, ktorý nájdete na desaťttisícovej bankovke. Keď Briti urobili zo Sierra Leone svoju kolóniu, sídlil tu dokonca 53 rokov britský guvernér a odtiaľto spravoval aj Ghanu a Gambiu. V apríli 1961 získala Sierra Leone slobodu. No nevedeli, čo s ňou. Množstvo vojenských prevratov. Za jeden rok až tri, čo je veľa aj na Afriku, a zrejme je to svetový rekord. Prvý pocit z krajiny bol, že je drsnejšia, no opak je pravdou. Neviem, či som bol v Afrike v bezpečnejšom hlavnom meste než je Freetown. Ľudia sú neuveriteľne milí, usmievajú sa, pomôžu. Medzi tridsiatnikmi je mnoho bývalých členov RUF, no absolútne to necítim. V noci chodíme mestom za hlbokej tmy. Najväčšie nebezpečenstvo je, že padnete do nezakrytého kanála. Tých je tu plno a ak nemáte čelovku, ťažko sa týmto nástrahám vyhýba. Ráno opúšťame hory, ktoré Portugalcom v roku 1462 pripomínali tvarom leva. Preto dali krajine názov Sierra Leone. Freetown držím palce!
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Sierra Leone
- Najkrajšie pláže Afriky. Sierra Leone či Zanzibar?
- Podpis kráľovnej Alžbety II. v Sierra Leone
- Očkovanie proti žltej zimnici
- Kenema centrum diamantov
- Kmeň Mende, Sierra Leone
- Pešie safari v Sierra Leone: Tiwai Island Wildlife Sanctuary
- Outamba Kilimi a Gola rainforest national park - najlepšie národné parky Sierra Leone
- Idris Elba - Sierra Leone
- Ako sa dostať z letiska Lungi do Freetownu - tipy a triky
- Zachráň deti behaním: Sierra Leone marathon - najlepšie maratóny na svete
- Ekoturizmus v Sierra Leone
- Zrútil sa Big Ben!