Faerský jazyk

Cestovatelia, ktorí cestujú do rôznych krajín sveta sa častokrát snažia naučiť aspoň základné slovíčka alebo frázy v danom jazyku. Aj keď faerské ostrovy spadajú pod Dánsko, sú jeho autonómnym územím s vlastným jazykom, vlajkou, menou a pravidlami. Na Faerských ostrovoch sa hovorí Faerským jazykom. Je to severogermánsky jazyk, veľmi blízky islandčine. Výrazne sa líši od dánčiny, ktorá mala historicky silný vplyv. Mnoho slovíčok majú podobných aj s nórčinou alebo nemčinou.

Faerský jazyk, teda miestne, føroyskt je jazyk vetra a ostrovov. Faerčina pochádza zo staroseverčiny čiže jazyka Vikingov. V 9. storočí prišli nórsky osadníci a priniesli staroseverčinu. Následná izolácia ostrovov spôsobila vznik samostatného jazyka. Môžeme povedať že medzi 14. a 15. storočím sa formuje faerčina.

V minulosti keď boli Faerské ostrovy pod nadvládou Dánska, bola faerčina po stáročia potláčaná a úradným jazykom bola dánčina. Dánčina sa v minulosti používala aj na školách ako hlavný vyučovací jazyk a dánčinu ako hlavný jazyk tu používala aj cirkev. Faerčina sa používala najmä ústne. Vďaka tomu jazyk prežil hlavne v ľudových piesňach, príbehoch a baladách.

Kľúčový zlom nastal v 19. storočí keď Venceslaus Ulricus Hammershaimb vytvoril modernú písomnú normu faerčiny a vďaka národným hnutiam sa podporilo používanie faerského jazyka v školách a kultúre. Od 20. storočia sa faerčina postupne stala hlavným vyučovacím a úradným jazykom. V dnešnej dobe sa na školách učí dánsky jazyk od 3. ročníka a angličtina od 4. ročníka. Takmer každý obyvateľ faerských ostrovoch teda ovláda minimálne 2–3 jazyky.