Guantanamera - hymna kubánskeho ľudu

Kuba. Okamžite sa vám vybavia koloniálne ulice, staré americké autá, vôňa cigár a rytmus salsy. Ale je tu jedna melódia, ktorá sa stala súčasťou kubánskej identity. Guantanamera - pieseň, známa po celom svete, je hlasom kubánskeho ľudu a symbolom národnej hrdosti, slobody a láske k rodnej zemi.

Pôvod piesne siaha do 20. rokov 20. storočia, keď kubánsky hudobník José Fernández Díaz vytvoril základnú melódiu a text. Pôvodne bola pieseň improvizovanou guajirou, čo je tradičný hudobný štýl kubánskeho vidieka. Fernández Díaz ju používal v svojom rozhlasovom programe, kde v textoch komentoval aktuálne spoločenské dianie a politiku.

Časom vznikali rôzne verzie, ktoré sa od seba minimálne líšili, keďže improvizácia bola súčasťou hudobného štýlu. Avšak výraz „Guantanamera“ („dievča z Guantánama“) sa v nich stále opakoval. Fráza sa stala symbolom nostalgie za domovom.

V 60. rokoch kubánsky skladateľ Julián Orbón spojil túto melódiu s textom básnika José Martího a jeho slová dodali piesni hlbší význam a premenili ju na symbol vlastenectva a túžby po slobode. Guantanamera sa stala nesmrteľnou a začala sa šíriť po celom svete, najmä vďaka interpretáciám slávnych hudobníkov ako Pete Seeger, ktorý ju predstavil publiku v USA ako hymnu mieru a sociálnej spravodlivosti.

Text piesne vychádza z básne “Versos Sencillos” od José Martího. Refrén je jednoduchý a ľahko zapamätateľný:

„Guantanamera, guajira guantanamera...“

Dievča z Guantánama, vidiecke dievča z Guantánama

Guajira znamená „vidiečanka“, čo odkazuje na kubánske folklórne korene.

TEXT:

,, Yo soy un hombre sincero,

De donde crece la palma,

Y antes de morirme quiero,

Echar mis versos del alma. ,,

Som úprimný muž

Z krajiny, kde rastú palmy,

A predtým, než zomriem,

Chcem vyjadriť slová svojej duše.

Táto strofa je vyjadrením hrdosti na rodnú zem a túžby po slobode. Martího poézia bola aj revolučná. Vyjadrovala jeho boj za nezávislosť Kuby od Španielska.

Na Kube je „Guantanamera“ hymna ľudu , ktorá spája všetkých Kubáncov bez ohľadu na politické či spoločenské rozdiely. Môžeme ju počuť pri oficiálnych podujatiach, v baroch, na festivaloch aj pri rodinných stretnutiach.

Vyjadruje kubánsku identitu, kde každé slovo dýcha láskou k rodnej zemi. Je to pieseň nádeje a slobody v časoch, keď bola Kuba v ťažkých situáciach. Kubáncom žijúcim v exile prináša pocit domova a často ju spievajú so slzami v očiach. Fidel Castro miloval túto pieseň. Keď mal verejné prejavy, často si ju nechával hrať ako symbol kubánskej jednoty. Niekedy sa dokonca pridával a spieval s davom.

V USA sa stala obľúbenou hymnou hippies a protestných hnutí v 60. rokoch. Pete Seeger ju používal na mierových protestoch proti vojne vo Vietname. Niektoré anglické verzie piesne majú absolútne nesprávny preklad. Napríklad v jednej z nich sa „Guantanamera“ prekladá ako „One Ton Tomato“ (jedna tona paradajok).

Rytmus „Guantanamery“ sa často používa aj na futbalových a baseballových zápasoch. „Guantanamera“ je srdce Kuby, vyjadruje jednoduchosť, krásu, bolesť, ale aj nádej.